
Tento článok sa zaoberá problematikou študijného voľna z pohľadu slovenského právneho poriadku, so zameraním na podmienky jeho poskytovania, najmä pre pedagogických a odborných zamestnancov. Článok analyzuje relevantnú legislatívu, ako aj praktické aspekty uplatňovania nároku na študijné voľno.
Študijné voľno predstavuje dôležitý nástroj na podporu vzdelávania a profesijného rozvoja zamestnancov. Umožňuje im získať nové vedomosti a zručnosti, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu ich kvalifikácie a efektívnejšiemu výkonu práce. V slovenskom právnom prostredí je problematika študijného voľna upravená predovšetkým Zákonníkom práce a zákonom o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch upravuje profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov. Podrobnosti o profesijnom rozvoji a jednotlivých druhoch vzdelávania obsahuje aj vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji. Profesijný rozvoj sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vydáva riaditeľ školy po prerokovaní so zriaďovateľom a zástupcami zamestnancov.
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. má pedagogický zamestnanec nárok na päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na profesijnom rozvoji uskutočňovanom prostredníctvom vzdelávania, odbornej stáže a tvorivých aktivít. Ďalších päť pracovných dní je určených na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie.
Pracovné voľno s náhradou platu patrí pedagogickému zamestnancovi na kvalifikačné vzdelávanie (doplňujúce pedagogické štúdium, rozširujúce štúdium), funkčné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie a na odbornú stáž.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Kvalifikačné vzdelávanie slúži na získanie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca. Organizuje sa ako doplňujúce pedagogické štúdium pre kategórie učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent.
Rozširujúce štúdium je určené na získanie kvalifikačného predpokladu v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa štátneho vzdelávacieho programu.
Atestácie sa vykonávajú v súlade s § 59 až 62 zákona č. 138/2019 Z. z. a § 7 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z.
Pedagogický zamestnanec, ktorý nezískal profesijné kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca, je povinný absolvovať funkčné vzdelávanie do 31. decembra 2026. Riaditelia škôl a vedúci pedagogickí zamestnanci majú nárok na ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania.
Zákonník práce upravuje študijné voľno v § 140. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ súhlasí so štúdiom zamestnanca, môže mu poskytnúť platené voľno na účasť na výučbe, skúšky a štátnice. Rozsah tohto voľna sa môže pohybovať od 2 do 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Ak zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu na základe vlastného rozhodnutia a nie na základe požiadavky zamestnávateľa, nemá automaticky nárok na študijné voľno. V takom prípade záleží na dohode so zamestnávateľom, ktorý môže, ale nemusí poskytnúť voľno, prípadne neplatené voľno.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Táto dohoda upravuje podmienky poskytovania pracovného voľna, náhrady mzdy a prípadnú povinnosť zamestnanca zotrvať po skončení štúdia v pracovnom pomere u zamestnávateľa. Ak predpokladané náklady na zvyšovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 1700 eur, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorá zaväzuje zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere po dobu maximálne piatich rokov.
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.
Náklady spojené s profesijným rozvojom a atestáciami hradí zamestnávateľ, ak je vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy. Výnimkou je adaptačné vzdelávanie a aktualizačné vzdelávanie, ktoré hradí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či bolo toto vzdelávanie zahrnuté v pláne profesijného rozvoja. Ministerstvo školstva môže poskytnúť dotáciu na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov.
V prípade, že riaditeľ školy odmietne poskytnúť pracovné voľno s náhradou funkčného platu na vzdelávanie v rámci kontinuálneho vzdelávania (profesijný rozvoj) s odôvodnením, že zamestnanec spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady, je potrebné preskúmať, či dané vzdelávanie spadá do kategórií vzdelávania, na ktoré má pedagogický zamestnanec nárok podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Ak vzdelávanie spadá do niektorej z týchto kategórií, zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou platu v rozsahu piatich pracovných dní v kalendárnom roku.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti