
Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, umožňuje zahraničným osobám podnikať na svojom území. Táto otvorenosť je zakotvená v legislatíve, ktorá vytvára rovnaké podmienky pre domácich aj zahraničných podnikateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, za ktorých môže právnická osoba so zahraničným spoločníkom - cudzincom - podnikať na Slovensku, s dôrazom na praktické aspekty a legislatívne požiadavky.
Problematika podnikania zahraničných osôb na Slovensku je rozsiahla a ovplyvnená dynamickým vývojom práva, najmä v súvislosti s prispôsobovaním sa legislatíve Európskej únie. Pre osoby zo zahraničia, ktoré majú záujem podnikať na Slovensku, vyplývajú priame dôsledky zo zákona o živnostenskom podnikaní a nepriame dôsledky zo zákona o pobyte cudzincov. Dôležité je ucelene a previazane uviesť problematiku podnikania zahraničných osôb v regulačnom rámci legislatívy ES spolu s návodmi na postup voči autorizovaným orgánom na Slovensku.
V právnom kontexte podnikania rozlišujeme medzi "podnikaním zahraničnej osoby" a samotnou definíciou "zahraničnej osoby". Pod deklarovaním podnikania zahraničnej osoby nemožno rozumieť akúkoľvek činnosť, výkon práce alebo poskytovanie služieb osobou "cudzinca".
Zahraničná osoba môže v Slovenskej republike podnikať vo všetkých právnych formách, ktoré sú zavedené v právnom poriadku SR. Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení zákona za účelom podnikania podieľať na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej. Môže tiež sama slovenskú právnickú osobu založiť alebo sa stať jediným spoločníkom slovenskej právnickej osoby, pokiaľ tento zákon jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.
V prípade majetkovej účasti zahraničnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby na založení slovenskej právnickej osoby nejde o osobitnú formu podnikania zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby na území Slovenskej republiky. Z hľadiska "formy" podnikania nejde v uvedených prípadoch o podnikanie zahraničnej osoby na území SR, ale o podnikanie slovenskej právnickej osoby.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre cudzincov
Dôležité je, že zahraničné osoby majú rovnaké práva a povinnosti ako slovenské osoby. To znamená, že cudzincovi, ktorý sa napríklad rozhodne založiť si na Slovensku jednoosobovú s.r.o., zákon priznáva rovnaký rozsah práv a povinností, aký by pri založení takej s.r.o. mal občan SR. Nie sú teda ustanovené žiadne obmedzenia pre majetkovú účasť cudzincov ako zahraničných osôb na podnikaní slovenských právnických osôb. Pokiaľ má spoločnosť s ručením obmedzeným sídlo na území SR, je vždy považovaná za slovenskú právnickú osobu, bez ohľadu na to, či jej zakladateľom, resp. spoločníkom alebo konateľom je zahraničná osoba.
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je typ obchodnej spoločnosti a je to jedna z najčastejších foriem podnikania. S.r.o. môže založiť jeden alebo viac zakladateľov (najviac 50). S.r.o. s jediným spoločníkom však nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. S.r.o. si povinne vytvára základné imanie, a to najmenej 5 000 EUR.
V slovenskej s.r.o. môže byť spoločníkom i cudzinec (občan nečlenského štátu EÚ), a to bez akýchkoľvek obmedzení. Vlastniť slovenskú s.r.o. môže teda občan SR alebo štátny príslušník tretej krajiny. To znamená, že spoločník v s.r.o. nie je limitovaný žiadnym občianstvom či štátnou príslušnosťou. Zakladateľskú listinu alebo spoločenskú zmluvu môže teda podpísať aj cudzinec ako zakladateľ, resp. ako spoločník novozakladanej s.r.o. so sídlom na Slovensku. Spoločníkom (vlastníkom) slovenskej s.r.o. pritom môže byť nielen cudzinec ako fyzická osoba, ale aj zahraničná právnická osoba. Podpisy na zakladateľských dokumentoch musia byť vždy úradne osvedčené.
Konateľ je štatutárny orgán s.r.o., ktorý koná v mene spoločnosti. Konateľom slovenskej s.r.o. by mal byť občan SR alebo štátny príslušník tretej krajiny, ktorý spĺňa zákonné podmienky. Pri založení slovenskej s.r.o. je potrebné uviesť meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo každého konateľa. Ak rodné číslo nebolo konateľovi pridelené, je potrebné uviesť dátum jeho narodenia.
Ak by sa mal konateľom slovenskej s.r.o. stať cudzinec, je potrebné splniť viaceré zákonné podmienky, a to predložiť spolu s návrhom na zápis s.r.o. aj jeho povolenie na pobyt na Slovensku. Ak sa teda cudzinec chce stať konateľom slovenskej s.r.o., musí podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu, a to osobne na zastupiteľskom úrade SR v štáte, ktorý mu vydal cestovný doklad alebo v štáte, v ktorom má bydlisko.
Prečítajte si tiež: Overenie informácií o bývaní pre seniorov v Nitre
Prechodný pobyt cudzinca na účel podnikania sa vydáva na predpokladaný čas podnikania, najviac však na 3 roky. Ak trvá účel pobytu a cudzinec naďalej spĺňa podmienky na pobyt, môžu mu slovenské orgány obnoviť prechodný pobyt podľa účelu pobytu, a to i opakovane. Avšak, ak sa zmení účel pobytu, na ktorý bol udelený prechodný pobyt, musí cudzinec požiadať o nové povolenie.
Žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania sa podáva osobne na zastupiteľskom úrade SR. K žiadosti je potrebné priložiť:
Finančné zabezpečenie pobytu sa preukazuje výpismi z účtov za posledné tri mesiace a sumou 3287,88 eur. Je potrebné, aby posledný zostatok dosahoval zákonom stanovenú výšku.
K žiadosti o pobyt sa prekladajú dve potvrdenia o zostatku na účte (oba vedené na meno cudzinca). Jeden účet musí byť osobný účet so zostatkom aspoň vo výške 3 409,56 EUR a druhý budúci podnikateľský účet so zostatkom aspoň vo výške 5 682,60 EUR. Tieto sumy sú presne aktuálne od 1.7.2025 a za predpokladu, že žiadateľom je jedna plnoletá osoba.
Zásadný rozdiel pri podnikaní prostredníctvom právnickej osoby (napr. v porovnaní s podnikaním samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Pri oboch typoch podnikania je potrebné zároveň preukazovať aj zostatok na ďalšom - osobnom účte za účelom zabezpečenia pobytu na území SR.
Prečítajte si tiež: Aktívni seniori a vzdelávanie
Od 1.7.2025 je povinnou prílohou žiadosti o prechodný pobyt na účel podnikania vypracovaný podnikateľský zámer. Policajný útvar si pri posudzovaní podnikateľského zámeru vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
Na prevádzkovanie živnostenského podnikania na Slovensku musí cudzinec získať živnostenské oprávnenie. Toto oprávnenie cudzinec získa podaním formuláru ohlásenia živností a dodaním výpisu z registra trestov na príslušnom živnostenskom úrade. Cudzinec môže na Slovensku prevádzkovať ktorýkoľvek druh živnosti - voľnú, viazanú i remeselnú. Obdobne ako občan SR však musí spĺňať na prevádzkovanie živnosti všeobecné alebo osobitné podmienky podľa živnostenského zákona.
Cudzinec, ktorý nemá udelený trvalý pobyt na Slovensku, pre ohlásenie živnosti potrebuje mať splnomocnenú osobu na doručovanie písomností s trvalým pobytom na území SR.
Založenie s.r.o. začína vypracovaním zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy, kde je potrebné uviesť obchodné meno, sídlo či predmety podnikania. Po vypracovaní potrebných dokumentov (spoločenská zmluva, podpisový vzor konateľa, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, súhlas vlastníka nehnuteľnosti, vyhlásenie správcu vkladu, vyhlásenie jediného spoločníka, čestné vyhlásenie o tom, že nemajú povinnosť žiadať súhlas od správcu dane) sa následne vykoná zápis do obchodného registra.
Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva na registrovom súde miestne príslušnom podľa sídla s.r.o. Návrh na zápis sa musí podať do 90 dní od založenia s.r.o. alebo od doručenia živnostenského oprávnenia. Pred podaním návrhu na zápis treba zložiť podstatnú časť základného imania (alebo celé v prípade jediného zakladateľa).
Spoločnosť oficiálne vznikne až dňom jej zápisu do Obchodného registra SR.
Dňa 5.6.2025 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon, ktorým sa s účinnosťou od 1.7.2025 mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Zavádza sa, že žiadateľ o prechodný pobyt na účel podnikania si musí podať žiadosť o prechodný pobyt už len na zastupiteľskom úrade. Ďalšie výrazné obmedzenie pre žiadateľov o prechodný pobyt za účelom podnikania predstavuje zavedenie kvót na prijatie žiadostí cudzincov z tretích krajín o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.
Zahraničná osoba môže podnikať na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku zahraničnej osoby alebo prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Na rozdiel od zahraničnej osoby nemá ani podnik zahraničnej osoby, ani organizačná zložka podniku zahraničnej osoby právnu subjektivitu.
Organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby treba rozumieť pevne neuniformovaný organizačný útvar (pobočku) zahraničného subjektu umiestnený na našom území za podmienky, že činnosť, ktorú mieni vykonávať na Slovensku podnikateľským spôsobom, už vykonáva v štáte, v ktorom má zahraničná osoba svoje sídlo alebo (trvalé) bydlisko.
Podnikom zahraničnej osoby treba rovnako rozumieť pevne neuniformovaný organizačný útvar zahraničného subjektu umiestnený na našom území s možnosťou obdobného zamerania za podmienky, že činnosť, ktorú mieni vykonávať na Slovensku podnikateľským spôsobom, nevykonáva v štáte, v ktorom má zahraničná osoba svoje sídlo alebo (trvalé) bydlisko.
Za podnikanie zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky (s povinnosťou usadiť sa na Slovensku a získať za týmto účelom osobitné oprávnenie na podnikanie od príslušného autorizovaného orgánu) nemožno považovať ani poskytovanie služieb osobou tzv. cezhraničného poskytovateľa, ktoré je dovolené poskytovať zahraničným osobám v rozsahu a za podmienok určených smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorá bola implementovaná do právneho poriadku SR zákonom č. 136/2010 Z. z.