
V živote zamestnanca sa občas vyskytnú udalosti, ktoré mu bránia vo výkone práce. Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca do nasledovných skupín: prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, z dôvodu plnenia brannej povinnosti, z dôvodu zvyšovania kvalifikácie a dôležité osobné prekážky v práci. Počas trvania týchto prekážok zamestnanec nepracuje, a preto nemá právo na mzdu za vykonanú prácu. Pri niektorých prekážkach má však nárok na náhradu mzdy, prípadne je inak hmotne zabezpečený sociálnou dávkou. Mnohí z nás si zvyknú šetriť svoje dovolenkové dni na neočakávané udalosti. Keď sa ale chystáte na svadbu alebo pohreb, nemusíte si brať dovolenku.
Medzi dôležité osobné prekážky v práci patrí aj svadba. Zákonník práce rozlišuje dve situácie:
Nárok na platené voľno máte len v prípade, že to zamestnávateľovi relevantne preukážete. V prípade svadby sa vyžaduje sobášny list.
V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa nárok na voľno líši podľa príbuzenského vzťahu zamestnanca k zosnulému. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytuje:
V prípade úmrtia sa vyžaduje potvrdenie pohrebného ústavu alebo jeho prevádzkovateľa.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Okrem svadby a úmrtia existujú aj ďalšie dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno:
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy. Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny: výkon verejnej alebo odborovej funkcie, občianska povinnosť, iné úkony vo všeobecnom záujme a výkon dobrovoľníckej činnosti.
Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.
Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť: svedka, tlmočníka, znalca, pri poskytnutí prvej pomoci, pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení, občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu, pri mimoriadnych udalostiach, pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch. V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.
Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä: darovanie krvi a aferéza, darovanie ďalších biologických materiálov, výkon funkcie v odborovom orgáne, činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka, účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR, činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii, činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež, činnosť člena poradného orgánu vlády SR, činnosť člena rozkladovej komisie, činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy. Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Výkon dobrovoľníckej činnosti - v takomto prípade zamestnávateľ má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.
Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.
Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej: v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní, 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky, 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória, 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky, 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce a 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie. V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti