Narok na úrazovú rentu pri českom zamestnávateľovi: Podmienky a aspekty

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účinný od 1. januára 2004, zaviedol princíp rovnej dane, ktorý zdaňuje všetky druhy príjmov právnických a fyzických osôb lineárnou sadzbou 19 %. Tento princíp bol spojený s posilnením spravodlivosti zdanenia príjmov, zužovaním okruhu výnimiek a oslobodení od dane.

Rovná daň a jej dopady

Rovná daň sa prejavila aj v obmedzení uplatňovania zrážkovej dane a posilnení daňovej spravodlivosti prostredníctvom systému zápočtov zrazenej dane a zrušenia zrážkovej dane na niektoré príjmy. Zisky sa zdaňujú iba raz a boli zrušené niektoré nezdaniteľné časti základu dane pri vyčíslení základu dane fyzickej osoby. V roku 2004 zostali len dve nezdaniteľné časti základu dane, a to na daňovníka a na manželku (manžela).

Daňový bonus namiesto nezdaniteľnej časti na dieťa

Nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa nahradil daňový bonus, ktorý znižuje daň o ustanovenú sumu na každé vyživované dieťa, resp. je vyplatený zamestnávateľom alebo daňovým úradom. Znížili sa výnimky, ktoré tvoria rozdiel medzi účtovným hospodárskym výsledkom a základom dane, a podnikateľské výdavky sú uznané za daňové výdavky bez limitov.

Zrušenie zákona o rezervách a opravných položkách

Zákon racionalizoval počet predpisov vymedzujúcich daňové výdavky a ustanovuje podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov, čím zrušil zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Obsahuje aj komplexnú úpravu lehôt na podanie daňových priznaní, ktoré boli upravené v zákone SNR č. 511/1992 Zb.

Novely zákona o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. bol novelizovaný viacerými zákonmi, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Zákon č. 43/2004 Z. z.
• Zákon č. 177/2004 Z. z.
• Zákon č. 191/2004 Z. z.
• Zákon č. 391/2004 Z. z.
• Zákon č. 538/2004 Z. z.
• Zákon č. 539/2004 Z. z.
• Zákon č. 659/2004 Z. z.
• Zákon č. 68/2005 Z. z.
• Zákon č. 314/2005 Z. z.
• Zákon č. 534/2005 Z. z.
• Zákon č. 660/2005 Z. z.

Novely priniesli úpravy v oslobodení výnosov zo štátnych dlhopisov, vkladov z úspor, úrokov z úverov a pôžičiek, výnosov z dlhových cenných papierov a licenčných poplatkov. Zamedzili možnosti odpisu prenajatého majetku nájomcom a upravili základ dane zahraničných závislých osôb. Spresnili znenie niektorých základných pojmov, podmienky pri finančnom prenájme pozemku a spôsob vyčíslenia základu dane pre daňovníkov, ktorí zostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IRFS).

Základné ustanovenia zákona

Prvá časť zákona obsahuje základné ustanovenia (§ 1 a § 2), ktoré ustanovujú predmet úpravy a základné pojmy. Zákon upravuje daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. Daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby sa delí na tri časti (daň fyzickej osoby v § 3 až § 11, daň právnickej osoby v § 12 až § 14 a spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby v § 15 až § 31). Obdobne spôsob platenia a vyberania dane sa delí na tri časti (fyzická osoba v § 32 až § 40, právnická osoba v § 41 a § 42, spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby v § 43 až § 50).

Legislatívna skratka "daň"

V odseku 1 je zavedená legislatívna skratka „daň“ pre daň z príjmov fyzickej osoby, ale aj pre daň z príjmov právnickej osoby, je to v závislosti od toho, kde sa tento pojem použije. Ak výraz „daň“ je použitý napr. v druhej časti zákona, táto sa vzťahuje len na daň z príjmov fyzickej osoby. Výraz „daň“ použitý v tretej časti zákona sa vzťahuje zasa len na daň z príjmov právnickej osoby.

Priorita medzinárodných zmlúv

V odseku 2 je ustanovená zákonná prioritná doložka nadradenosti medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Nejde teda len o zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce vyššie uvedené podmienky. Takými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (pred ratifikáciou schválená NR SR, alebo aby o nej NR SR rozhodla, že má prednosť pred zákonmi; ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky, alebo splnomocnenou osobou; patričným spôsobom vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, medzinárodné zmluvy spadajúce pod čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (t. j. prezidentské zmluvy), ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republike uverejnením ich plného znenia. Uzavretie medzinárodných zmlúv, ktoré pred ratifikáciou nevyžadujú súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, musí byť oznámené v Zbierke zákonov v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Základné pojmy zákona o dani z príjmov

Toto ustanovenie upravuje základné pojmy na účely tohto zákona, používané vo viacerých jeho ustanoveniach. Ide o pojmy daňovník, daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmet dane, zdaniteľný príjem, daňový výdavok, základ dane a daňová strata, zdaňovacie obdobie, obchodný majetok, závislé osoby, finančný prenájom a platiteľ dane.

Daňovník

Daňovníkom dane z príjmov je každá fyzická osoba a právnická osoba. Aj keď je daňovníkom dane z príjmov každá fyzická osoba, daňová povinnosť alebo povinnosť podania daňového priznania sa nevzťahuje na každú fyzickú osobu. Na účely zdanenia daňou z príjmov právnickej osoby je definovaný daňovník ako právnická osoba, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane podľa zákona.

Zákon priamo pri definícii daňovníka v písmenách d) a e) zohľadňuje aj rozsah daňovej povinnosti, pričom túto delí na neobmedzenú (všetky príjmy) a obmedzenú (vybrané príjmy). Na rozdiel od zákona č. 366/1999 Z. z., zákon v podstate namiesto pojmov daňovník s bydliskom či sídlom na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky, zaviedol v nadväznosti na rozsah zdanenia príjmov týchto daňovníkov nové pojmy.

Právnická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou

Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky ani sídlo ani miesto skutočného vedenia, avšak dosahuje príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú teda právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ale aj právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak majú príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Právnickou osobou sa však nerozumie napr. združenie osôb (fyzických či právnických) vytvorené zmluvou o združení podľa § 829 až § 842 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú právnu spôsobilosť na práva a povinnosti a nestávajú sa právnickou osobou. iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Princípy zdaňovania príjmov

Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných zásad zdaňovania príjmov je princíp, podľa ktorého sú daňovníci zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej daňovej povinnosti a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie daňovníkov, ktorí nemajú na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť len z príjmov, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky, pričom u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať.

Závislé osoby

Pojem závislých osôb je vymedzený v písmenách n), o), p) a r). Závislými osobami sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby, alebo osoby blízke podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k zahraničným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, keď ide o „zahraničné závislé osoby“, alebo o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k iným tuzemským fyzickým osobám alebo právnickým osobám, kedy ide o „tuzemské závislé osoby“. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby, ako aj vzťah medzi „sesterskými spoločnosťami“, ktoré sú pod spoločnou kontrolou alebo vedením tretej osoby (fyzickej alebo právnickej), alebo v ktorých má táto tretia osoba majetkový podiel. Ide o obojsmerný vzťah.

Závislou osobou je teda napr. materská spoločnosť, ktorá má vklad v dcérskej spoločnosti a rovnako aj dcérska spoločnosť, v ktorej má táto materská spoločnosť vklad. Do úvahy sa berie viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach druhej osoby. Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom stotín priamych podielov (t. j. PRÍKLAD č. Spoločnosť A má 51 % priamy podiel na spoločnosti B a súčasne spoločnosť B má 51 % priamy podiel na spoločnosti C, spoločnosť A má v spoločnosti C nepriamy podiel vo výške 26 %, t. j. Ustanovenie písmena o) definuje aj tzv. nepriamy odvodený podiel, ktorý sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Nepriamy odvodený podiel sa počíta vtedy, ak sa zisťuje výška majetkovej účasti jednej spoločnosti na inej spoločnosti, ktorá je sprostredkovaná cez niekoľko vetiev reťazcov dcérskych spoločností. Ak takto vypočítaná výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky spoločnosti sa považujú za prepojené, bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu. Rovnako aj majetkové podiely a hlasovacie práva v rukách blízkych osôb v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka sa zohľadňujú pri určení výšky podielu. Účasť na riadení alebo kontrole znamená napr. účasť v predstavenstve a dozornej rade v tejto spoločnosti. Riaditeľ alebo konateľ spoločnosti, ako osoba oprávnená zastupovať spoločnosť sa považuje za osobu zúčastňujúcu sa na riadení a kontrole. Iným prepojením je vzťah osôb, ktoré síce nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky, ale vytvorili obchodný vzťah výlučne len za účelom skreslenia základu dane.

Daňovník členského štátu Európskej únie

S účinnosťou od 1. januára 2005 sa dopĺňajú zákonom č. 659/2004 Z. z. základné pojmy o písmeno t), a to konkrétne o definíciu tzv. daňovníka členského štátu Európskej únie. Zámerom tejto definície priamo v ustanovení § 2 zákona je využitie uvedených pojmov v ďalších ustanoveniach zákona. Týmto daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti na území členského štátu Európskej únie (okrem SR).

Účelové sporenie

Rovnako sa rozširujú od 1. januára 2005 zákonom č. 659/2004 Z. z. základné pojmy aj o definíciu „účelové sporenie“. Tento pojem je definovaný v písmene u). Toto doplnenie má väzbu na zmenu vykonanú v § 11, a to na rozšírenie nezdaniteľných častí základu dane o nové položky. Ide o vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania. Spoločnosť však musí byť oprávnená podľa osobitného predpisu takúto službu poskytovať. Fyzická osoba si bude takéto prostriedky ukladať na zabezpečenie príjmu, najmenej počas obdobia 10 rokov, ktoré jej budú plynúť po dovŕšení 55 rokov života, t. j. len pri splnení tejto podmienky si bude môcť odpočítať od základu dane novú nezdaniteľnú časť základu dane, resp.

Predmet dane

Predmetom dane podľa odseku 1 sú všetky príjmy fyzickej osoby s výnimkou príjmov vylúčených z predmetu dane. Príjmy uvedené v odseku 1 sú rozdelené podľa jednotlivých druhov, ktoré sú bližšie špecifikované v § 5 až § 8, čo zodpovedá potrebe rešpektovať rozdiely pri zisťovaní základu dane a pri vyberaní dane u týchto daňovníkov. Je preto nevyhnutné, aby si daňovník vedel správne zaradiť svoje príjmy čím predíde nesprávnemu vyčísleniu základu dane a dane. Ide teda o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6, príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 a o ostatné príjmy podľa § 8.

Vylúčenie z predmetu dane

Z predmetu dane sú vylúčené podľa odseku 2 písm. a) prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, ale aj príjem získaný vydaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci podľa osobitných predpisov, napr. v rámci reštitúcií či mimosúdnych rehabilitáciách, príjmy získané dedením alebo darovaním (tieto už nepodliehajú zdaneniu ani majetkovou daňou, napr. daňou z dedičstva či darovania). Ak z takto nadobudnutého majetku plynú príjmy, tieto sú však predmetom dane, ako napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním či dedením. Ak ide o prijaté dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorých príjmy podliehajú zdaneniu ako príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 alebo príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti či prenájmu podľa § 6, tieto sú predmetom dane. Napr. zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dar pri životnom jubileu alebo ak podnikateľ získa darom majetok, ktorý využíva pri svojom podnikaní, tieto plne podliehajú zdaneniu a považujú sa aj za príjmy podľa § 5 alebo podľa § 6. Na daňové účely sa v odseku 2 písm. a) zaviedla aj legislatívna skratka „nehnuteľnosť“, čím sa rozumie nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor alebo ich časti. Ak teda v ďalších ustanoveniach zákona sa bude uvádzať len slovo „nehnuteľnosť“, môže ísť aj o byt, nebytový priestor alebo ich časti, napr.

Podiely na zisku

Od 1. januára 2004 sú podľa odseku 2 písm. c) vylúčené z predmetu dane podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom (podiely na zisku, o rozdelení ktorého rozhoduje najvyšší orgán obchodnej spoločnosti alebo družstva) alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, taktiež vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi, pričom výnimku tvoria podiely na zisku spoločníka v. o. s. a komplementára komanditnej spol. Výnimka sa vzťahuje aj na podiely spoločníkov v. o. s. a komplementárov kom. spol. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v. o. s. alebo pri zániku účasti komplementára v kom. spol. Tieto príjmy sa naďalej zdaňujú ako príjmy z podnikania a ak ide o spoločníka v. o. s. alebo komplementára kom. Podľa § 52 ods. 24 zákona sú vylúčené z predmetu dane až tie podiely na zisku, ktoré budú vyplácané zo zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. roka 2004, ďalej na vyrovnacie podiel…

Úrazová renta a zamestnávateľ so sídlom v Českej republike

Pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu pri českom zamestnávateľovi je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov, vrátane:

• Legislatíva: Základným právnym predpisom je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý bol viackrát novelizovaný.
• Daňová povinnosť: Rozlišuje sa medzi daňovníkmi s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou.
• Medzinárodné zmluvy: Je potrebné brať do úvahy medzinárodné zmluvy, ktoré môžu ovplyvniť zdanenie príjmov.
• Závislé osoby: Vzťahy medzi závislými osobami môžu mať vplyv na zdanenie príjmov.
• Predmet dane: Je potrebné určiť, či príjem z úrazovej renty je predmetom dane a či nie je vylúčený z predmetu dane.

Zdaňovanie úrazovej renty

Úrazová renta je príjem, ktorý môže podliehať zdaneniu. Je potrebné určiť, či je tento príjem považovaný za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem. V závislosti od toho sa uplatnia rôzne ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Medzinárodné aspekty

Ak zamestnávateľ sídli v Českej republike, je potrebné zohľadniť aj česko-slovenskú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá upravuje zdaňovanie príjmov, ktoré plynú z jedného štátu do druhého.

tags: #narok #na #urazovu #rentu #pri #ceskom