Nárok na ušlú mzdu a podmienky: Komplexný prehľad

Pracovný život prináša rôzne situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Zákonník práce pamätá na tieto prípady a upravuje nároky zamestnanca na náhradu mzdy pri rôznych prekážkach v práci. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch zamestnanca na náhradu mzdy a s tým súvisiacich podmienkach.

Platené pracovné voľno: Kedy má zamestnanec nárok na mzdu aj počas neprítomnosti?

Zákonník práce definuje situácie, kedy má zamestnanec právo na platené pracovné voľno, teda na mzdu aj počas neprítomnosti v práci. Tieto situácie súvisia s dôležitými životnými udalosťami alebo s prekážkami, ktoré zamestnanec nemôže ovplyvniť.

Návšteva lekára a sprevádzanie rodinného príslušníka

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, ak potrebuje navštíviť lekára alebo zdravotnícke zariadenie. Podmienkou je, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Rovnaký nárok platí aj v prípade, ak zamestnanec sprevádza rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, opäť s obmedzením na 7 dní v kalendárnom roku. Budúce mamičky majú navyše nárok na platené voľno na preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom.

Dôležité je, aby zamestnanec o uvoľnenie z práce požiadal hneď, ako sa o prekážke dozvie a zamestnávateľovi preukázal dôvod svojej neprítomnosti potrebným potvrdením (napr. doklad od lekára).

Úmrtie v rodine

V prípade úmrtia blízkej osoby má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas. Rozsah tohto voľna sa líši v závislosti od stupňa príbuzenstva:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Manžel/ka alebo dieťa: 3 dni, pričom 2 dni sú určené na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec pohreb obstaráva.
• Rodič, súrodenec, manžel/ka súrodenca: 1 deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec pohreb obstaráva.
• Prarodič alebo vnuk zamestnanca, alebo prarodič jeho manžela/ky, príp. iná osoba, ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti: 1 deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec pohreb obstaráva.
• Vzdialená rodina: niekoľko hodín až 1 deň.

Potvrdenie o konaní pohrebu z pohrebného ústavu je potrebné predložiť zamestnávateľovi.

Narodenie dieťaťa

Pri narodení dieťaťa má otec nárok na 1 deň pracovného voľna s náhradou mzdy, ktorý sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do nemocnice a späť.

Darovanie krvi

Pracovné voľno s náhradou mzdy patrí zamestnancovi aj v prípade darovania krvi, a to na nevyhnutne potrebný čas, vrátane času cesty na odber a späť. Ak lekár uzná za nevyhnutné, môže sa do tohto voľna zarátať aj čas na zotavenie po odbere, maximálne však 4 dni.

Svadba

V prípade vlastnej svadby má zamestnanec nárok na 1 deň voľna s náhradou mzdy. Ak ide o svadbu dieťaťa alebo rodiča, zamestnanec má nárok na deň voľna, avšak bez náhrady mzdy.

Študijné voľno

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi voľno a náhradu mzdy v sume priemerného zárobku, ak si zamestnanec zvyšuje kvalifikáciu, ktorá je v súlade s potrebami zamestnávateľa. Rozsah voľna je rôzny a závisí od typu štúdia:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• Účasť na vyučovaní: v rozsahu potrebnom na účasť.
• Príprava a vykonanie skúšky: 2 dni.
• Príprava záverečnej skúšky či maturity: 5 dní.
• Vypracovanie a obhajoba diplomovky: 10 dní.
• Štátnice: 40 dní.

Iné prekážky

Medzi ďalšie situácie, kedy má zamestnanec nárok na platené voľno, patria napríklad:

• Skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
• Nepriaznivé poveternostné podmienky: len v prípade, ak ide o individuálny dopravný prostriedok, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím.
• Prekážky na strane zamestnávateľa: (viď. nižšie)

Neplatené voľno: Kedy má zamestnanec nárok na voľno bez náhrady mzdy?

Okrem plateného voľna existujú aj situácie, kedy má zamestnanec nárok na voľno, avšak bez náhrady mzdy. Medzi takéto situácie patria:

• Dobrovoľnícka činnosť.
• Sťahovanie: 1 deň pri sťahovaní v jednej obci, 2 dni do inej obce. Výnimkou je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, kedy sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy.
• Výkon občianskej povinnosti: napríklad účasť na súde.
• Prečerpanie limitu 7 dní na návštevu lekára: ďalšie voľno sa poskytne bez náhrady mzdy.

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi odpracovanie zameškaného času, ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, ak tomu nebránia prevádzkové dôvody vo firme.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa: Kedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, ak nemôže pracovať pre problémy na strane zamestnávateľa?

Zákonník práce pamätá aj na situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa. V týchto prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.

Technické a organizačné nedostatky (Prestoj)

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (tzv. prestoj), a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Nepriaznivé poveternostné vplyvy

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Iné prekážky na strane zamestnávateľa

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené vyššie (napr. nedostatok práce, protiprávne preradenie na inú prácu), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Prekážky v práci vymedzené v dohode so zástupcami zamestnancov

Zamestnávateľ sa môže so zástupcami zamestnancov dohodnúť a vymedziť vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže prideľovať zamestnancom prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.

Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru

V praxi dochádza k súdnym sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom z dôvodu uplatňovania nárokov zamestnanca v prípadoch, ak s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Ak súd rozhodne v prospech zamestnanca, je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť náhradu mzdy.

Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.

Odvodové a daňové povinnosti pri náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru

Právoplatné súdne rozhodnutie je zamestnávateľovi doručené po uplynutí viacerých mesiacov, prípadne rokov, odo dňa, keď so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer. Keďže ide o ušlú mzdu (ušlý príjem z pracovného pomeru), ktorá sa vypláca osobe, ktorá zvyčajne už u zamestnávateľa nepracuje, a je to mzda (príjem) za dávnejšie zúčtovacie obdobie, vzniká v praxi pri jej zúčtovaní a vyplatení mnoho nejasností. Tie súvisia najmä s:

• odvodovými povinnosťami podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
• odvodovými povinnosťami podľa zákona č. 580/2004 Z. z.
• daňovými povinnosťami podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Najviac nejasností súvisí s odvodovými povinnosťami podľa ZSP. Podľa § 139a ZSP doplneného zákonom č. 310/2006 Z. z. neplatia pri výplate náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru pri plnení odvodových povinností na sociálne poistenie dva režimy.

Ak rozhodnutie súdu o neplatnom skončení právneho vzťahu nadobudlo právoplatnosť pred 1. augustom 2006 a príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu je zamestnávateľom zúčtovaný po 31. júli 2006, nie je tento príjem vymeriavacím základom ani podľa § 138 ods. 1 písm.

V prípade, že rozhodnutie súdu o neplatnom skončení právneho vzťahu nadobudlo právoplatnosť po 31. júli 2006, avšak príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu sa poskytuje za kalendárne mesiace pred 1. augustom 2006, príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu nie je vymeriavacím základom a z jeho sumy sa neodvádza poistné na sociálne poistenie. Ak súd rozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu rozhodnutím právoplatným po 31. júli 2006 a príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnávateľ zúčtoval po 31. júli 2006, príjem poskytnutý za obdobie pred 1. augustom 2006 nie je vymeriavacím základom zamestnanca a z jeho sumy sa neodvádza poistné na sociálne poistenie. Príjem poskytnutý za obdobie po 31. júli 2006 je vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý sa určí podľa § 139a ZSP.

Príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je vymeriavací základ podľa § 139a ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. Na vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi podľa § 139a ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa ustanovenie § 138 ods. 24 ZSP o zaokrúhľovaní na celé koruny nahor nevzťahuje. Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúci na každý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor. Jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie z takto určeného vymeriavacieho základu sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

V systéme elektronického zberu údajov (ďalej len „EZU“) mzdový program musí zabezpečiť, aby u daného zamestnanca v príslušnej verzii XML v EZU - Mesačný výkaz poistného a príspevkov a príloha, doplnil kód prislúchajúci výnimke z vymeriavacieho základu, ktorý sa uvádza v prípade, ak sa zamestnancovi vo vymeriavacom základe zohľadňuje náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru. Je potrebné, aby zamestnávateľ spolupracoval s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne.

Ak v čase výplaty náhrady mzdy z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanec u zamestnávateľa už nepracuje, zamestnávateľ vystaví opravný ELDP, na ktorý zaznamená správne vymeriavacie základy, z ktorých bolo zaplatené poistné na sociálne poistenie za zamestnanca a zamestnávateľa. Príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je vymeriavací základ aj v prípade, ak k jeho zúčtovaniu dôjde v súlade s § 139a ZSP po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúci na každý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor. Jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie z takto určeného vymeriavacieho základu sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

Vstupuje príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru vyplatený zamestnancovi do jeho hrubej mzdy, resp. Podľa § 2 písm. c) ZDP je príjmom peňažné a nepeňažné plnenie. V § 3 ods. 1 písm. a) ZDP sa ustanovuje, že predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú vymedzené v § 5 ods. 1 a ods. 3 ZDP. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (zamestnancovi) od platiteľa týchto príjmov (od zamestnávateľa) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.

Príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Postup pri vyberaní a platení preddavkov na daň sa riadi ustanovením § 35 ods. 3 ZDP. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. ZDP podmieňuje v § 35 ods. 6 ZDP odvedenie preddavkov na daň výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmov zo závislej činnosti (podľa § 35 ods. 1 ZDP zdaniteľnej mzdy) zamestnancovi k dobru. Ak skutočnosť, ktorou je vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi k dobru, nenastane, nevzniklo peňažné plnenie, zamestnanec príjem nemal, neexistuje príjem, ktorý by mohol zamestnávateľ zdaniť. Ak zamestnávateľ postupuje tak, že zamestnancovi zdaňuje iba zúčtovaný, ale nevyplatený príjem zo závislej činnosti, nepostupuje v súlade so ZDP.

Vyplatený príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poukázaný zamestnancovi na jeho osobný účet (alebo vyplatený v hotovosti). Nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatní iba vtedy, ak má v mesiaci výplaty zamestnanec u zamestnávateľa podpísané tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov…“ podľa ZDP, teda nezdaniteľnú časť na daňovníka neuplatňuje v príslušnom mesiaci u iného zamestnávateľa.

Ak je v čase vyplatenia príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanec v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi, ktorý mu tento príjem vypláca, vyplatená suma je zdaniteľný príjem, ktorý je vymeriavacím základom zamestnanca na účely platenia preddavku na poistné na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 písm. Ak v čase vyplatenia príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanec nie je v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi, ktorý mu príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru vypláca, tak vyplatená suma síce je zdaniteľný príjem, ale nie je vymeriavacím základom na účely platenia preddavku na poistné na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 4 písm. Príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru zahrnie do úhrnu príjmov zo závislej činnosti vyplatených podľa § 5 ZDP pri vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia za kalendárny rok v tom prípade, ak v mesiaci vyplatenia nebol zamestnancom u iného zamestnávateľa, ale bol poistencom štátu alebo samoplatiteľom.

Na mzdový list zamestnanca v mesiaci, v ktorom zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, zaznamená údaje podľa § 39 ods. 2 ZDP. Ak je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnom pomere, tak jeho mzdový list obsahuje údaje za všetky kalendárne mesiace, počas ktorých trvá zamestnancovi pracovný pomer. Ak zamestnanec u zamestnávateľa nie je v pracovnom pomere, tak jeho mzdový list obsahuje údaje iba za mesiac, v ktorom mu bola vyplatená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v § 39 ods. Mzdový list musí na daňové účely podľa § 39 ods. d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f). Údaje uvedené v § 39 ods. 2 písm. a) až d) ZDP sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. dohody o pracovnej činnosti (od 1. 9.

Zamestnávateľ nie je povinný podľa § 39 ods. 4 ZDPviesť mzdové listy len tým zamestnancom, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 ZDP. Sú to príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s poskytovaním motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Predstavujú sumu vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 ZDP za každý, aj začatý kalendárny mesiac jeho používania. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny tak, ako to ustanovuje § 5 ods. 3 písm. Ak týmto zamestnancom mzdové listy zamestnávateľ nevedie, pretože iné príjmy zo závislej činnosti im neplynú, tak v takomto prípade je povinný viesť evidenciu (zoznam). Evidenciu zamestnávateľ vedie iba vtedy, ak iné príjmy daňovník nepoberá.

V prípade započítania náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru do stĺpca - náhrady mzdy, by bolo štatistické zisťovanie skreslené. Podľa nášho názoru by suma náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru nemala byť v náhradách mzdy započítaná. Tento názor však môže byť v rozpore so zásadami vykazovania mzdových údajov, podľa ktorých sa za sledované obdobie uvádzajú čiastky zaúčtované do nákladov v sledovanom období (napr. v 1. štvrťroku za mesiace január, február, marec). Vo výkaze, v príslušnom stĺpci - Náhrady mzdy, sa má podľa pokynov firmy Trexima Bratislava, spol. s r. o., uvádzať „súčet náhrad mzdy hradených zamestnávateľom podľa Zákonníka práce, ZVZ, kolektívnej či pracovnej zmluvy a mzdových predpisov za neodpracovaný čas. Vzhľadom na to, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru je zamestnancovi vyplatená podľa Z…

Ako postupovať pri vymáhaní nároku na mzdu?

Ak zamestnávateľ neuspokojí finančné nároky zamestnanca, existuje niekoľko krokov, ktoré môže zamestnanec podniknúť na vymáhanie svojej mzdy:

1. Výzva na vyplatenie mzdy: Zamestnanec vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy predžalobnou výzvou, zaslanou doporučeným listom.
2. Žaloba na súd: Ak zamestnávateľ na výzvu nereaguje, zamestnanec môže podať žalobu na príslušný súd.
3. Podnet na inšpektorát práce: Zamestnanec má právo podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce. V zmysle zákonných oprávnení však inšpektorát práce nemá oprávnenie vymôcť zamestnancovi dlžnú mzdu.
4. Trestné oznámenie: Ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu, môže zamestnanec podať trestné oznámenie. Podľa § 124 Trestného zákona, „kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky“.

Ďalšie dôležité aspekty pracovného práva

Okrem nároku na ušlú mzdu je dôležité poznať aj ďalšie aspekty pracovného práva, ktoré ovplyvňujú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.

Odstupné a odchodné

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu.

Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Dovolenka

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje.

Cestovné náhrady

Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Pracovný poriadok

Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený.

tags: #nárok #na #uslu #mzdu #podmienky