Žaloba generálneho prokurátora: Vzor, prípustnosť a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Tento článok sa zaoberá problematikou žalôb generálneho prokurátora, ich prípustnosťou v kontexte civilného sporového poriadku a súvisiacimi aspektmi ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Analyzuje aktuálnu právnu úpravu, judikatúru a praktické dôsledky pre účastníkov právnych vzťahov.

Verejná žaloba a postavenie prokuratúry v EÚ

V rámci Európskej únie zohráva prokuratúra kľúčovú úlohu pri presadzovaní práva prostredníctvom verejnej žaloby. Postavenie prokuratúr jednotlivých štátov EÚ voči výkonnej moci, spôsob voľby/menovania a odvolania generálneho prokurátora sa v jednotlivých krajinách líši. Dôležitým aspektom je aj existencia a činnosť rád prokuratúry a stavovských združení prokurátorov v Európe.

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu v civilnom sporovom poriadku

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v koncepcii určovacích žalôb, ktorých cieľom bolo vylúčiť nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností.

Zásadná neprípustnosť žalôb o určenie neplatnosti

Judikatúra slovenských, českých a rakúskych súdov potvrdzuje, že žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právnych úkonov treba považovať za zásadne neprípustné. Dôvodom je, že vo väčšine prípadov je možné žalovať priamo na určenie práva alebo právneho vzťahu. Napríklad, namiesto žaloby o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, je možné žalovať priamo o určenie existencie nájomného vzťahu. Takáto žaloba je zbytočná a nerieši všetky sporné otázky spojené s existenciou sporného právneho vzťahu.

Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania. Určenie neplatnosti právneho úkonu tak nemôže zachytiť zmeny právneho stavu, ktoré nastali od vykonania úkonu do vyhlásenia rozsudku.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Ak by sme pripustili žaloby o neplatnosť právnych úkonov, neexistoval by legitímny dôvod nepripustiť žaloby na určenie iných právnych skutočností, ako napríklad vznik škody alebo existencia príčinnej súvislosti.

Výnimky z neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti

CSP naďalej predpokladá výnimočnú prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, ak to ustanoví osobitný zákon. Prípustnosť žaloby o neplatnosť vyplýva napríklad z § 711/6 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce, § 131 a § 183 Obchodného zákonníka a § 21/2 zákona o dobrovoľných dražbách. V týchto prípadoch ide o osobitnú formu (obdobu) uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kde sa neplatnosti môže dovolávať len zákonom určený okruh osôb v zákonom určenej lehote.

Žaloba o neplatnosť úkonu tak v týchto prípadoch plní funkciu nástroja, ktorým sa oprávnená osoba dovoláva jeho neplatnosti. Pochopiteľne, v týchto prípadoch je nutné žalobu o neplatnosť pripustiť, pretože inak by sa oprávnená osoba nemala ako dovolať neplatnosti.

Názory súdov na prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti

Vo veci Inagro (1 VObdo 1/2021) veľký senát obiter dictum vyslovil, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je prípustná ako celkom výnimočná poistka pre prípady, keď ani žaloba na plnenie a ani žaloba na určenie nemôžu poskytnúť žalobcovi efektívnu a praktickú ochranu jeho práva. Naplnenie výnimky by súd musel presvedčivo zdôvodniť.

Existujú aj rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré nerešpektovali závery judikátu R 61/2007 bez akéhokoľvek vysvetlenia. Napríklad vo veci Vodohospodárska výstavba (1 Obdo 35/2020) najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu, ktorý zamietol žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o odškodnení. Najvyšší súd sa ale vôbec nezaoberal argumentom krajského súdu o neprípustnosti žaloby na určenie neplatnosti v zmysle § 137 (d) CSP.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Vo veci MHOLD (1 Obdo 77/2019) najvyšší súd zrušil rozsudky nižších súdov, ktoré zamietli žalobu o neplatnosť zmlúv pre nedostatok právneho záujmu. Ani v tomto prípade však nevysvetlil, prečo bolo potrebné odkloniť sa od záverov judikátu R 61/2007 a znenia a účelu § 137 (d) CSP.

Zhrnutie a závery

Žaloby o určenie právnych skutočností a ich vlastností sú zásadne neprípustné. Je preto zásadne neprípustné žalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy, odstúpenia, výpovede a podobne). Podobne je neprípustné žalovať o určenie akejkoľvek inej právnej skutočnosti (napr. vzniku škody, existencie príčinnej súvislosti atď.).

Výnimkou sú prípady, keď prípustnosť žaloby o neplatnosť vyplýva z osobitného predpisu. Spoločné týmto prípadom je, že ide o osobitnú formu (obdobu) uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. O prípustnosti žaloby o neplatnosť by bolo možné uvažovať ako o celkom výnimočnej poistke v prípadoch, keď by žalobca nemohol efektívne brániť svoje práva ani žalobou o plnenie, ani žalobou o určenie práva. Splnenie výnimočnej prípustnosti takejto žaloby musí súd presvedčivo zdôvodniť.

Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti upravuje práva a povinnosti oznamovateľov a zamestnávateľov v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Cieľom zákona je chrániť oznamovateľov pred postihom a zabezpečiť, aby sa protispoločenská činnosť riadne prešetrila.

Kto je oznamovateľ

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia alebo zamestnávateľovi. Za oznamovateľa sa považuje aj fyzická osoba, ktorá urobila oznámenie anonymne a jej totožnosť bola odhalená, alebo zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti za určitých okolností.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Ochrana oznamovateľa

Podľa zákona nikto nesmie hroziť odvetným opatrením alebo postihovať odvetným opatrením oznamovateľa, blízku osobu oznamovateľa, alebo osoby, ktoré sú s oznamovateľom prepojené.

Oznamovatelia môžu pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti požiadať prokurátora alebo správny orgán o status chráneného oznamovateľa. Status chráneného oznamovateľa zabezpečuje, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi, ktorý je oznamovateľom nijakým spôsobom uškodiť.

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov. Právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný.

Oznamovateľom je poskytnutá aj možnosť požiadať úrad o tzv. následnú ochranu, ktorá spočíva v pozastavení účinnosti už vykonaného pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči oznamovateľovi.

Oznamovanie protispoločenskej činnosti

Zamestnávateľ je povinný prijať, evidovať a preveriť oznámenie o protispoločenskej činnosti. O prijatí oznámenia bude oznamovateľ upovedomený do siedmich dní od jeho prijatia. Ak nejde o oznámenie podľa zákona č. 54/2019 Z. z. alebo sú iné dôvody na odmietnutie, o tejto skutočnosti je oznamovateľ riadne upovedomený.O výsledku preverenia oznámenia a opatreniach, ak sa prijali na základe preverenia oznámenia bude oznamovateľ upovedomený do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia.

Podmienky poskytnutia ochrany

Oznamovateľ zároveň s oznámením závažnej protispoločenskej činnosti alebo počas trestného konania môže požiadať o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom. Žiadosť sa podáva prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Ak prokurátor zistí, že oznamovateľ urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne ochranu a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a úradu. Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Záver

Žaloba generálneho prokurátora má svoje špecifiká a obmedzenia, najmä v kontexte civilného sporového poriadku. Dôležitým aspektom je aj ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je zabezpečená zákonom č. 54/2019 Z. z. Dôsledné uplatňovanie týchto právnych predpisov prispieva k spravodlivému a efektívnemu presadzovaniu práva.

tags: #zaloba #generalneho #prokuratora #vzor