Nárok na voľno v súvislosti so svadbou a vybavovanie dokladov

Článok sa zaoberá nárokom zamestnanca na voľno v súvislosti so svadbou, ako aj povinnosťami, ktoré mu vznikajú po uzavretí manželstva, najmä v súvislosti s vybavovaním dokladov.

Voľno v práci a Zákonník práce

Zamestnanec má v zmysle zákona štandardne nárok na dva základné druhy absencie v práci:

  • Voľno s náhradou mzdy
  • Voľno bez náhrady mzdy.

Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci, a toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. Dovolenka však v zmysle zákona prislúcha len zamestnancovi v trvalom pracovnom pomere uzatvorenom na základe štandardnej pracovnej zmluvy. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však náhradu mzdy. Táto suma predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Zákonník práce pritom určuje minimálne sadzby na dovolenku v trvaní 4 týždňov pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33 rokov. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Dovolenku je možné ustanoviť aj celozávodne, takáto dovolenka však môže trvať len 2 týždne a vo výnimočných prípadoch maximálne 3 týždne.

Upozornenie: Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú v zmysle zákona obaja rodičia, a to za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa. V praxi tak ide o rodičov, ktorí zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom (ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, je potrebné, aby preukázal relevantnú mieru starostlivosti, t. j. nielen to, že sa s dieťaťom občas stretne). V prípade, ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, kedy napríklad jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má len právo styku s dieťaťom, tak tento druhý rodič, ktorý má len právo styku s dieťaťom (prípadne len platí výživné na dieťa) nevykonáva z pohľadu uvedenej právnej úpravy trvalú starostlivosť o dieťa a nemá preto ani nárok na rozšírenú dovolenku v zmysle citovaného ustanovenia. Pri striedavej starostlivosti o dieťa majú osobnú starostlivosť striedavo obaja rodičia, takže v takomto prípade sa obaja trvale starajú o dieťa. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú aj zamestnanci, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti. Zamestnanec je tým, kto musí zamestnávateľovi preukázať trvalú starostlivosť o dieťa a zamestnávateľ môže určiť, aké doklady bude od neho požadovať a aké doklady uzná za platné (napríklad rodný list, rozhodnutie súdu, čestné vyhlásenie zamestnanca, prípadne jeho manželky/manžela a iné). Konkrétne formy a spôsoby uplatňovania novej právnej úpravy si môže zamestnávateľ upraviť napríklad v pracovnom poriadku, vo vnútornom predpise alebo vnútropodnikových smerniciach.

Práceneschopnosť (PN-ka) a ošetrenie u lekára

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10 dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je prvé tri dni 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa poskytuje zamestnávateľ 55 % denného vymeriavacieho základu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie náhrady mzdy už preberá Sociálna poisťovňa. Od 11. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

V prípade ošetrenia u lekára, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času, je zamestnávateľ povinný prisúdiť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Takéto ošetrenie však môže trvať najviac sedem dní v jednom roku. Zamestnávateľ môže pracovníkovi poskytnúť aj ďalšie voľno na ošetrenie, to však už bez náhrady mzdy. Zamestnanec môže čerpať aj neplatené voľno. Treba však povedať, že neplatené voľno nejde o štandardný typ dovolenky. V prípade tzv. tolerovaného neplateného voľna sa v praxi jedná o také situácie, ktoré sú presne definované v zákone. Ide o takú absenciu v práci, ktorá je spoločensky tolerovaná, niekedy aj nevyhnutná. Ak má zamestnanec napríklad odpracované nadčasy v práci, môže si čerpať náhradné voľno. Zamestnávateľ je zároveň povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na dobu, počas ktorej zamestnanec:

  • vykonáva verejnú alebo odborovú funkciu,
  • plní si svoju občiansku povinnosť,
  • vykonáva iné úkony vo všeobecnom záujme.

Zamestnanec môže zároveň písomne požiadať zamestnávateľa o čerpanie náhradného voľna. Zamestnávateľ však nemusí tejto žiadosti vyhovieť, ak to nedovoľujú jeho aktuálne možnosti. Je preto dobré podať takúto žiadosť dostatočne vopred, aby sa prípadne vedel zamestnávateľ zariadiť tak, že nahradí prácu zamestnanca iným spôsobom. Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.

Voľno na rodinných príslušníkov a deti (OČR)

Platené voľno, respektíve náhradu mzdu je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov. Rovnako maximálne v trvaní sedem dní. Takéto voľno je zamestnávateľ podľa zákona povinný udeliť na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ak ide o náhradu mzdy na dočasne choré dieťa, tu zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti. Náhradu mzdy za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní. Ak ochorenie dieťaťa presiahne túto hranicu, nemusí už zamestnávateľ rodičovi uznať žiadne iné voľno, do úvahy však prichádza klasické neplatené voľno bez náhrady príjmu.

Svadba a Zákonník práce

V prípade svadby možno v zmysle zákona poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak ide o vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča. Podmienkou poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy je, že vlastná svadba sa koná v deň, kedy zamestnanec mal v zmysle rozvrhnutia pracovného času vykonávať prácu. Táto podmienka platí aj pre poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy pri účasti na svadbe dieťaťa a rodiča.

Pojendáva o tom §141 ods. 2 písm. e. Zamestnávateľ je "povinný" poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na svadbu. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe. Takže pre tých, ktorý majú štandardný pracovný týždeň Pondelok - piatok, je toto voľno bezpredmetné, len v prípade ak by zamestnávateľ mal zakotvené v kolektívnej zmluve aj ďalší deň navyše ako píše la_joie, v zmysle §141 ods.3 písm.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Úmrtie rodinného príslušníka

V prípade úmrtia rodinného príslušníka je nárok na voľný deň podľa príbuzenského vzťahu. Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytuje pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu. Na deň voľna je nárok v deň pohrebu aj v prípade úmrtia iných členov rodiny. V tomto smutnom prípade platí, že povinnosti nad rámec Zákonníka práce môže rozšíriť kolektívna zmluva.

Študijné voľno

Študijné voľno je špecifickou kapitolou a zamestnávateľ v nej dostáva má k dispozícii priestoru, aby sa rozhodol, či dá, alebo nedá zamestnancovi študijné voľno s náhradou mzdy. Platí, že ak rozšírenie alebo zvýšenie kvalifikácie zamestnanca nemá súvis s potrebami a požiadavkami zamestnávateľa, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi študijné voľno. Ak je však zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre lepší výkon v jeho práci, zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. V praxi ide o 2 až 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky.

Klasické neplatené voľno

V zákone existuje aj možnosť umožniť zamestnancovi ostať doma mimo všetkých uvedených prípadov, čo znamená, že sa môžete s pracovníkom dohodnúť na neplatenom voľne. Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám. V období čerpania neplateného voľna pracovnoprávny vzťah nezaniká, zamestnancovi však nevzniká nárok na mzdu ani na náhradu mzdy.

Práca na doma

V súčasnosti je čoraz rozšírenejšou aj skupina ľudí, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer, ale vykonávajú prácu doma alebo v pracovnom čase, ktorý si určujú sami. Tu v zmysle § 52 Zákonníka práce ide o domácku prácu alebo teleprácu a takémuto zamestnancovi pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí od zamestnávateľa žiadna náhrada mzdy, s výnimkou situácie pri úmrtí rodinného príslušníka. Zákonník práce v § 141 pritom upravuje aj ďalšie možnosti pracovného voľna a s nimi spojené podmienky.

Kedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi voľno v práci?

V živote zamestnanca sa občas vyskytnú udalosti, ktoré mu bránia v tom, aby mohol vykonať prácu. Takéto udalosti nazývame prekážky v práci a sú upravené v § 136 a nasledujúcich Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca do nasledovných skupín:

  • prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
  • prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti,
  • prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
  • dôležité osobné prekážky v práci.

Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje. Preto nemá právo ani na mzdu za vykonanú prácu. Pri niektorých prekážkach však zamestnanec má nárok na náhradu mzdy, prípadne je inak hmotne zabezpečený sociálnou dávkou - napr. materskou. Prinášame vám prehľad udalostí, kedy má zamestnanec nárok na voľno vrátane toho, koľko dní pracovného voľna patrí zamestnanci pri týchto príležitostiach a či v danom prípade má nárok na náhradu mzdy alebo nemá nárok na náhradu mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:

  • výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
  • občianska povinnosť,
  • iné úkony vo všeobecnom záujme,
  • výkon dobrovoľníckej činnosti.

Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.

Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:

  • svedka, tlmočníka, znalca,
  • pri poskytnutí prvej pomoci,
  • pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
  • občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
  • pri mimoriadnych udalostiach,
  • pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.

V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.

Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:

  • darovanie krvi a aferéza,
  • darovanie ďalších biologických materiálov,
  • výkon funkcie v odborovom orgáne,
  • činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
  • účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
  • činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
  • činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
  • činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
  • činnosť člena poradného orgánu vlády SR,
  • činnosť člena rozkladovej komisie,
  • činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
  • činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy.

Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

Výkon dobrovoľníckej činnosti - v takomto prípade zamestnávateľ má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti

Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.

Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.

Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:

  • v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
  • 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
  • 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
  • 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
  • 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
  • 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.

V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto skupiny prekážok patria spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho.

Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:

  1. dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V týchto prípadoch zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale je hmotne zabezpečený počas PN nemocenskou dávkou, počas materskej dovolenky materskou dávkou, počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.

  2. vyšetrenie zamestnanca: zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času. Pri pracovnom voľne nad 7 dní už zamestnávateľ nemusí poskytnúť náhradu mzdy. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.

  3. narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

  4. sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie:

    • poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní,
    • pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní

  5. úmrtie rodinného príslušníka:

    • pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
    • pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
    • pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.

  6. svadba:

    • vlastná svadba - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň,
    • svadba dieťaťa alebo rodiča - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.

  7. znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.

  8. nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

  9. presťahovanie zamestnanca - v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.

  10. hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru - pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.

Zamestnávateľ však môže dobrovoľne poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov alebo na žiadosť zamestnanca. Môže mu taktiež poskytnúť pracovné voľno aj na viac dní ako ustanovuje zákonník práce. V týchto prípadoch je na uvážení zamestnávateľa, či poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy.

Povinnosti po svadbe: Zmena priezviska a doklady

Po svadbe je potrebné vybaviť zmenu priezviska, prípadne zmenu trvalého bydliska. Zmenu musíte uviezť všade tam, kde je potrebné preukázať sa dokladom totožnosti, najlepšie do 30 dní od jej vzniku.

Kde začať?

Čo treba zariadiť ako prvé a čo počká? V našom článku nájdete inštitúcie, ktoré treba navštíviť a kde všade zmenu nahlásiť. Kľúčový je práve sobášny list, pre ďalšie vybavovanie i váš život. Do nahlasovania zmien sa môžete pustiť až v momente, keď ho máte doma. Sobášny list budete potrebovať pri zmenách v dokladoch ako pas či občiansky preukaz.

Zamestnávateľ a matrika

Skôr, ako sa pustíte do nahlasovania zmien, medzi prvými by ste mali informovať zamestnávateľa alebo personálne oddelenie firmy, v ktorej pracujete o zmene stavu, vášho priezviska, prípadne trvalého bydliska. Nie je to pravidlo, ale stáva sa, že so zmenou priezviska meníte aj miesto trvalého bydliska. Ak je toto aj váš prípad, potom hneď ako budete mať v rukách sobášny list, zájdite na matriku v mieste nového trvalého bydliska. Tá vás zaregistruje a vydá vám tlačivá nevyhnutné k akceptácii zmeny trvalého bydliska pre ďalšie úrady a inštitúcie.

Občiansky preukaz a cestovný pas

Ak ste zmenili priezvisko, aj trvalé bydlisko, tak medzi prvými dokladmi je potrebné vymeniť občiansky preukaz. O výmenu by ste mali požiadať na príslušnom oddelení Policajného zboru do 30 dní od uzavretia manželstva, pretože starý občiansky bude neplatný. Výmena starého občianskeho za nový z dôvodu sobáša a následnej zmeny priezviska je bez poplatku.

Za normálnych okolností nie je vybavenie cestovného pasu až také dôležité, kľudne si to môžete nechať na neskôr. Týka sa to len tých, ktorí si naplánovali svadobnú cestu tesne po svadbe a jeho výmenu potrebujú riešiť urgentne. O výmenu môžete požiadať tak isto na príslušnom policajnom oddelení, avšak rátajte s tým, že urgentné vybavenie cestovného pasu vás bude stáť nemalé peniaze.

Ak cestujete krátko po svadbe na svadobnú cestu, no ešte nemáte vybavený nový občiansky preukaz, na ktorý je možné cestovať v rámci schengenského priestoru, zoberte si ako doklad starý pas, ktorý vám poslúži na overenie vašej identity. Pokiaľ na dovolenku či svadobnú cestu letíte, skontrolujte si tiež, na aké priezvisko máte zarezervované letenky, aby korešpondovalo s dokladom, ktorým sa budete preukazovať.

Vodičský preukaz a technický preukaz

Ak využívate auto pomerne často, tak potom hneď po zmene občianskeho preukazuje by mal prísť na radu vodičský preukaz. Na požiadanie o vydanie nového vodičského preukazu máte zo zákona 7 dní od zmeny priezviska alebo trvalého bydliska. Príslušný orgán Policajného zboru by vám ho mal vydať za nie veľmi vysoký poplatok do 30 dní. Ak ste majiteľkou auta, nezabudnite, že zmeny treba vykonať aj v technickom preukaze.

Zdravotná a sociálna poisťovňa

Kartička poistenca je spolu s občianskym preukazom základným dokladom, ktorý by ste mali mať pri sebe za každých okolností. Zmenu osobných údajov by ste mali vašej zdravotnej poisťovni nahlásiť vyplnením predpísaného tlačiva v lehote do 8 dní od sobáša. V opačnom prípade vám podľa zákona môžu hroziť nemalé finančné sankcie. Zmenu osobných údajov je potrebné v sociálnej poisťovni nahlásiť do 8 dní od uzavretia sobáša. Ak pracujete, je povinný túto zmenu nahlásiť váš zamestnávateľ. Ak nepracujete, ideálne je vybaviť to osobne.

Daňový úrad a živnostenský úrad

V prípade, že nie ste zamestnaná, ale prevádzkujete živnosť, nezabudnite zmenu údajov a zmenu trvalého bydliska nahlásiť aj na živnostenskom a daňovom úrade. Pri nahlasovaní zmeny živnostenskému úradu ste povinná dodržať zákonnú lehotu 15 dní, v prípade daňového úradu je platná 30 dňová zákonná lehota.

tags: #narok #na #volno #po #svadbe #vybavenie

Ďalšie články