
Článok sa zaoberá otázkou, či má šéf odborov právo na odmenu od vlastnej firmy a aké sú podmienky, ktoré to upravujú. Analyzuje sa právny rámec a relevantné ustanovenia zákonov, ako aj rôzne aspekty pracovných podmienok a odmeňovania zamestnancov na Slovensku a v Európskej únii.
V úvode je dôležité spomenúť, že občania členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí chcú pracovať v Litve na pracovnú zmluvu, nepotrebujú pracovné povolenie. Tieto osoby si môžu hľadať a získať zamestnanie za rovnakých podmienok ako občania Litvi.
Zamestnávatelia, ktorí hľadajú vhodných zamestnancov, nezamestnaní a zamestnaní, ktorí chcú zmeniť prácu, majú viacero možností, ako využiť služby Úradov práce alebo súkromných pracovných agentúr. Inzeráty s voľnými pracovnými miestami sa nachádzajú v publikáciách s inzerciou práce, v národnej a miestnej tlači.
Pri uchádzaní sa o zamestnanie je dôležité predložiť životopis a motivačný list, prípadne sa zúčastniť výberového konania a pohovoru u zamestnávateľa. Životopis by mal obsahovať osobné údaje, kontaktné údaje, pracovné skúsenosti, vzdelanie, zručnosti a schopnosti, záujmy a referencie.
Voľný pohyb tovarov je jeden zo základných kameňov európskeho jednotného trhu. Európska Únia reguluje sektory, ktoré by mohli znamenať vyššie riziko pre občanov Európy, ako napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky. Na väčšinu tovarov sa vzťahuje princíp vzájomného uznávania, čo znamená, že produkty legálne vyrobené alebo uvedené na trh v jednom z členských štátov sa môžu voľne predávať v rámci vnútorného trhu EÚ.
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia pre voľný pohyb tovarov, ak existuje osobitný spoločný záujem ako napríklad ochrana životného prostredia, zdravia ľudí alebo verejného poriadku.
Európania môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Občania EÚ si môžu otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte bez veľkých obmedzení.
Kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom pracovníkov. Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Európska únia pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia.
Zákonník práce upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce alebo s ním môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. V prípade výpovede je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer, ide o výnimočný inštitút, ktorý má presné pravidlá. Okamžité skončenie pracovného musí byť v prvom rade písomné. V písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie
Okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručuje zamestnávateľ zamestnancovi do vlastných rúk.
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Pre rok 2026 bola výška hodinovej minimálnej mzdy stanovená na 5,259 €, čo ovplyvnilo aj výšku zákonom garantovaných najnižších súm príplatkov.
Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k.
Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %.
Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30.
Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €.
Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.
Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať.
Zákon č. z. „zákon o sociálnom poistení“) upravuje podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti. Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti musí byť splnená podmienka doby trvania poistenia.
Zákon o štátnej službe upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Medzi princípy štátnej služby patrí politická neutralita, zákonnosť, transparentné zamestnávanie, efektívne riadenie, nestrannosť, profesionalita, transparentné a rovnaké odmeňovanie, stabilita a rovnaké zaobchádzanie.