Nárok na vyplatenie dôchodku a súvisiace podmienky v slovenskom pracovnom práve

Úvod

Slovenský trh práce sa vyznačuje rôznymi formami zamestnávania, pričom zamestnanci majú v závislosti od typu pracovného pomeru rôzne práva a nároky. Tento článok sa zameriava na nárok na vyplatenie dôchodku a súvisiace podmienky, ako aj na ďalšie nároky zamestnancov, ktoré im vznikajú pri ukončení pracovného pomeru. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike s ohľadom na aktuálne trendy a špecifiká slovenského pracovného práva.

Pracovný pomer vs. dohoda/živnosť

V súčasnosti je na slovenskom trhu práce bežné zamestnávanie pracovníkov na dohodu a formou (nútenej) živnosti. Hoci tieto formy zamestnávania môžu prinášať výhody najmä pre zamestnávateľa, z pohľadu zamestnanca je výhodnejšie zamestnanie sa formou klasického pracovného pomeru. Zamestnanec v pracovnom pomere má totiž zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, ako sú napríklad stravné, materská a rodičovská dovolenka či nárok na zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce taktiež definuje podmienky odmeňovania zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere, príplatky za víkendovú prácu, nárok na dovolenku, pracovné cesty a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí za škody ručia celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca pracujúceho na základe pracovného pomeru je obmedzené.

Nároky zamestnanca pri ukončení pracovného pomeru

Pri ukončení pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, vznikajú zamestnancom určité nároky. Ide v prvom rade o odstupné a odchodné, ale aj o nárok na výplatu mzdy. V prípade, ak zamestnanec v dobe ukončenia pracovného pomeru nemal vyčerpanú dovolenku za daný kalendárny rok, vzniká mu nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zákonník práce dáva minimálne nároky zamestnanca pri obmedzeniach po skončení pracovného pomeru.

Odstupné

Odstupné je peňažná suma, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých okolností, ktoré sú definované v Zákonníku práce. Cieľom odstupného je kompenzovať zamestnancovi stratu zamestnania a uľahčiť mu prechodné obdobie, kým si nenájde nové zamestnanie. Nárok na odstupné vzniká najčastejšie v prípadoch, keď zamestnávateľ prepúšťa zamestnanca z organizačných dôvodov alebo z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta. Výška odstupného je stanovená v Zákonníku práce a závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.

Odchodné

Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Dôchodkový systém a nárok na dôchodok

Nárok na dôchodok je základným právom občana, ktorý splnil zákonom stanovené podmienky. Dôchodkový systém na Slovensku je založený na troch pilieroch:

1. Prvý pilier (povinný): Ide o priebežný systém, v ktorom sa aktuálne odvody pracujúcich používajú na vyplácanie dôchodkov súčasným dôchodcom. Spravuje ho Sociálna poisťovňa.
2. Druhý pilier (kapitálový): Ide o systém, v ktorom si sporitelia sporia na svoj dôchodok individuálne v dôchodkových správcovských spoločnostiach.
3. Tretí pilier (dobrovoľný): Ide o doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je dobrovoľné a umožňuje občanom sporiť si na dôchodok prostredníctvom zamestnávateľa alebo individuálne.

Podmienky nároku na starobný dôchodok

Nárok na starobný dôchodok vzniká po dosiahnutí dôchodkového veku a získaní potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek sa postupne zvyšuje a závisí od roku narodenia. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa tiež postupne zvyšuje.

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká za určitých podmienok pred dosiahnutím dôchodkového veku. Podmienkou je získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a suma predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako zákonom stanovená minimálna suma.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok vzniká v prípade, ak občan v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu má zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť vyššia ako 40 %.

Kultúra sveta práce a jej negatívne javy

Fenomény ako nútená živnosť a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Tieto praktiky negatívne ovplyvňujú pracovné podmienky zamestnancov a ich nárok na sociálne benefity a dôchodok. Pracovná dôstojnosť človeka by mala predstavovať základný determinant pracovnoprávnej regulácie. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce ale naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #vyplatenie #dôchodku #podmienky