Mlčanie o sexuálnom násilí na Slovensku: Komplexný pohľad na premlčacie doby a ich dopad

Úvod

Téma sexuálneho násilia je na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, veľmi citlivá a komplexná. Jednou z kľúčových otázok, ktoré s ňou súvisia, je premlčanie trestného stíhania. Táto právna inštitúcia stanovuje časový rámec, v ktorom je možné páchateľa trestného činu stíhať. Nedávne zmeny v Trestnom zákone, konkrétne novela z roku 2024, vyvolali rozsiahlu diskusiu o tom, ako premlčacie doby ovplyvňujú obete sexuálneho násilia a ich prístup k spravodlivosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadniť rôzne uhly pohľadu a analyzovať dopady zmien v legislatíve.

Novela Trestného zákona a premlčacie doby

Vláda Slovenskej republiky schválila novelu Trestného zákona, ktorá sa dotýka aj premlčacích dôb pri trestných činoch, ako je znásilnenie a sexuálne zneužívanie. Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že cieľom novely je zachovať doterajšiu právnu úpravu zániku trestnosti v dôsledku premlčania pri trestných činoch proti životu a zdraviu, slobode a ľudskej dôstojnosti, rodine a mládeži a iným právam a slobodám. To znamená, že by sa mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej na desať rokov. Účinnosť úpravy bola navrhnutá od 15. marca, teda k rovnakému dátumu, ku ktorému mala nadobudnúť účinnosť aj rozsiahlejšia novela Trestného zákona schválená 8. februára.

Vládny kabinet vysvetlil, že formálno-právne sa tak zamedzí premlčaniu trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, respektíve skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna.

Reakcie na novelu

Návrh novely Trestného zákona vyvolal rôznorodé reakcie politických strán a verejnosti.

• KDH: Opozičné KDH vyjadrilo obavy z ústavnej krízy v súvislosti s účinnosťou novely Trestného zákona. Navrhli posunutie účinnosti a opravu legislatívy. Lídra KDH Milan Majerský apeloval na posunutie účinnosti novely na 1. januára 2025 a navrhol vytvorenie nového medzirezortného pripomienkového konania s účasťou sudcov, ústavných právnikov a advokátov.
• PS: Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že Ficova vláda uznala svoju chybu pri zmene premlčacích dôb pri znásilneniach. Zdôraznil však, že celá novela Trestného zákona je nebezpečná a je potrebné bojovať ďalej.
• SaS: Opozičná SaS považuje novelu Trestného zákona k premlčacím lehotám za zastierací manéver. Poslankyňa Mária Kolíková uviedla, že strana je proti rýchlej zmene a chce, aby sa premlčacie doby pre všetky trestné činy zachovali tak, ako sú. Poslanec Ondrej Dostál dodal, že by sa nemali skracovať žiadne premlčacie lehoty.

Priebeh rokovania v NR SR

Poslanci Národnej rady SR v zrýchlenom režime rokovania opravili novelu Trestného zákona a vrátili premlčacie lehoty späť na 20 rokov pri násilných trestných činoch vrátane znásilnenia. Ďalšie zmeny už neurobili a trvajú na pôvodnej podobe trestnej novely z 8. februára. Týka sa to zločinov vraždy, zabitia, ublíženia na zdraví, hrubého nátlaku, zavlečenia do cudziny, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania a týrania blízkej a zverenej osoby. Aktuálne schválená novela Trestného zákona a aj ďalšia veľká novela z 8. februára majú byť účinné od 15. marca. Pôvodne mala trestnosť znásilnenia zaniknúť po 10 rokoch.

Prečítajte si tiež: Legislatíva a sexuálne násilie

Minister spravodlivosti Boris Susko sa odvolal na právnickú učebnicu, v ktorej sa hovorí o tom, že plynutím času sa oslabuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa. Opozičné strany a prezidentka Zuzana Čaputová novelu z 8. februára napadli na Ústavnom súde.

Premlčacia doba v kontexte slovenského trestného práva

Premlčacia doba je právny nástroj, ktorý obmedzuje čas, počas ktorého je možné stíhať trestný čin. Poskytuje určitú mieru ochrany páchateľom, aby nemohli byť stíhaní po uplynutí určitej lehoty. Zákon stanovuje rôzne dĺžky premlčacích dôb podľa závažnosti trestných činov. Čím závažnejší čin, tým dlhšia doba.

Podľa § 87 Trestného zákona Slovenskej republiky začne premlčacia doba plynúť dňom, keď bol trestný čin spáchaný. Pre ilustráciu, premlčacia doba trestných činov majetkovej povahy sa pohybuje v rozsahu od 3 do 10 rokov, v závislosti od výšky spôsobenej škody. Po uplynutí tejto doby už štát nemôže ďalej stíhať páchateľa, hoci trestný čin spáchal. Podľa § 88 sa trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona nepremlčujú.

Vplyv premlčacej doby na obete a páchateľov

Premlčacia doba má zásadný vplyv na životy obetí a páchateľov. Z pohľadu páchateľa predstavuje určitú ochranu pred nekonečným trestným stíhaním. Na druhej strane, mnohé obete potrebujú roky, aby získali odvahu nahlásiť trestný čin, najmä v prípadoch týkajúcich sa sexuálneho zneužívania alebo týrania. Keď sa nakoniec rozhodnú konať, môžu zistiť, že premlčacia doba už uplynula a stíhanie páchateľa nie je možné.

Príklad: Pani Nováková bola obeťou sexuálneho násilia v roku 2005. Hoci dlho váhala, v roku 2024 sa rozhodla, že konečne podá trestné oznámenie. Po podaní oznámenia však zistila, že premlčacia doba na tento trestný čin uplynula iba niekoľko mesiacov pred tým, ako sa rozhodla konať. Novela Trestného zákona z roku 2024 by jej v budúcnosti umožnila dosiahnuť spravodlivosť, pretože premlčacia doba bola predĺžená na 20 rokov.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Výskumy ukazujú, že priemerný čas, kedy sa obete sexuálneho násilia rozhodnú prehovoriť, môže byť až 14 rokov po čine, čo často znamená, že premlčacia doba už uplynula. Mnohé krajiny a štáty už pristúpili k zrušeniu premlčacích dôb pre sexuálne zločiny. Moderné technológie, ako je predovšetkým DNA analýza, zvyšujú šance na usvedčenie páchateľov aj po mnohých rokoch.

Retrospektívny účinok novely

Novela Trestného zákona z roku 2024 priniesla zmeny aj v retrospektívnom účinku, čo znamená, že ak premlčacia doba už uplynula, prípad môže byť zastavený, aj keď páchateľ bol formálne obvinený pred novelou.

Komparácia s právnou úpravou v iných krajinách EÚ

Pre lepšie pochopenie problematiky premlčania sexuálneho násilia je užitočné porovnať právnu úpravu na Slovensku s inými krajinami Európskej únie.

Príklad Poľska

V Poľsku je trestný čin definovaný ako zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najmenej na tri roky alebo prísnejší trest, a ako prečin, za ktorý možno uložiť pokutu vyššiu ako 30 denných sadzieb alebo vyššiu ako 5 000 Sk, trest obmedzenia slobody presahujúci jeden mesiac alebo trest odňatia slobody presahujúci jeden mesiac.

Premlčacie doby v Poľsku sú nasledovné:

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

• 40 rokov - ak čin predstavuje trestný čin vraždy;
• 20 rokov - ak čin predstavuje iný zločin;
• 15 rokov - ak skutok predstavuje prečin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov;
• 10 rokov - ak skutok predstavuje prečin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody presahujúci 3 roky;
• 5 rokov - ak ide o iné trestné činy.

Pre trestné činy proti sexuálnej slobode a morálke, vrátane znásilnenia, platia špeciálne pravidlá uvedené v čl. 105 TZ Poľska. Pre posúdenie premlčania je pri trestnom čine znásilnenia dôležité zistiť trestnú sadzbu pri trestnom čine znásilnenia v § 197 TZ Poľska a podľa nej ustáliť či sa jedná o zločin (trest odňatia najmenej tri roky) alebo prečin.

Príklady z iných krajín

Poslanci OĽaNO pripomínajú, že viaceré členské štáty EÚ prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete.

Psychologické aspekty a potreby obetí

Odborníci zdôrazňujú, že si nemáme toto násilie predstavovať ako znásilnenie v tmavej uličke neznámym páchateľom. Väčšia časť prípadov sa totiž deje za dverami bytov a domov - v manželstvách či partnerstvách. Aj preto trvá niekedy viac než koaličnými politikmi obhajovaných desať rokov, kým sa obeť vyrovná s nánosmi tráum. Najprv totiž podľa odborníkov rieši fyzické a psychické násilie či ochranu detí.

Klinická psychologička zdôrazňuje, že obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Mnohé obete tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostávajú bez akéhokoľvek zadosťučinenia.

Mýty a realita sexuálneho násilia

Prinášame prehľad hlavných mýtov o sexuálnom násilí a vysvetlenie, prečo obete potrebujú čas na to, aby našli odvahu hovoriť. Znásilnenie je hlboký zásah do intimity človeka. Môže sa zdať nepochopiteľné, prečo sa obete sexuálneho násilia nebránia, fyzicky neútočia, nekričia. Nazýva sa to disociácia a nastáva vtedy, ak človek prežíva silnú bolesť - telo spustí obranný mechanizmus a vypne sa. Obeť však ostáva paralyzovaná aj dlho potom. Znásilnenie je totiž ten najhlbší zážitok bezmocnosti - že na vôli obete vôbec nezáleží. Človek po takej kritickej udalosti o nej často vôbec nedokáže hovoriť a táto schopnosť sa niekedy neobnoví aj roky.

Sexuálne násilie má viacero foriem okrem násilného preniknutia do tela. Patria sem napríklad aj dotykové formy, ako aj bezdotykové formy: ak je obeť nútená sledovať osobu masturbovať, pozerať pornografiu alebo byť pri jej výrobe. Ak sa takéto formy násilia diali dieťaťu, môže trvať roky, kým si skutky vôbec uvedomí, nehovoriac o potrebnom spracovaní na to, aby obeť išla vypovedať na políciu.

Faktory ovplyvňujúce nahlasovanie násilia

Podľa prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny boli hlavnými faktormi nenahlasovania násilia nedôvera a pocit hanby. Obeť sa môže obávať reakcie rodiny či svojho okolia, medzi nimi napríklad spochybňovania či výčitiek, prečo sa nebránila alebo prečo nenahlásila násilie skôr.

Odborníci pripomínajú, že páchateľ nemusí byť na prvý pohľad človek, ktorý by vyzeral ako násilník alebo tyran. Môže to byť človek obľúbený v okolí alebo vplyvný - môže napríklad pracovať v riadiacich pozíciách. V približne troch štvrtinách prípadov zneužívania detí je páchateľ osoba, ktorú dieťa pozná a ktorej dôveruje. Obeť môže byť pod tlakom rodiny alebo okolia, aby skutok nenahlásila.

Skúsenosti žien so spracovávaním tráum a s prístupom polície

V rozhovoroch so ženami, ktoré zažili násilie, sa ukazuje, že samotná otázka „prečo“, nie je vhodná a korektná pri preživších násilia akéhokoľvek typu. Sú za tým rôzne faktory. Môže byť, že sa sami vnútorne spochybňujú a neuvedomujú si, čo sa im udialo. Ak to aj začnú vnímať, nie je to tak, že sa ráno rozhodnú a idú to riešiť. Ten proces je veľmi dlhý a dlhý je aj proces na polícii. Navyše sa tam môžu stretnúť s rôznymi negatívnymi reakciami.

Obete sa na polícii stretávajú s tým, že to policajti začnú spochybňovať, začnú sa pýtať, čo mali ženy oblečené, prečo to nenahlásili skôr. Prečo čokoľvek urobili. Neberie sa do úvahy, že sexuálne násilie býva najčastejšie prítomné vo vzťahu, kde obete poznajú násilníka. Napríklad v manželstve sa deje veľmi často. Niektorí policajti a inštitúcie to vnímajú ako úlohy ženy uspokojovať svojho sexuálneho partnera. Nevnímajú, že to môže byť sexuálne násilie.

Potreba zmeny prístupu spoločnosti a štátu

Stále sú tu stereotypy a predsudky, dochádza k druhotnej viktimizácii, napriek tomu, že máme zákon na to, aby sa to nedialo - zákon o obetiach trestných činov. Ženy však tomu stále čelia. Taktiež sú posúvané na znalecké dokazovanie, či hovoria pravdu. Tam spochybňujú ich skúsenosti. Neskúmajú, prečo to páchateľ urobil. Skúmajú ženu, prečo sa nebránila, čo mala oblečené alebo či si to nevymyslela.

Je potrebné zmeniť postoj spoločnosti a citlivosť vnímania slov a takýchto tém. Veľmi by tým ženám pomohlo, aby cítili aj na polícii podporu, vnímali jej odvahu a dali jej ten status, že vlastne tým, že to ohlási, pomáha chrániť ďalšie ženy a celú spoločnosť pred páchateľmi.

tags: #premlčanie #sexuálneho #násilia #Slovensko