Nárok na vyplatenie zamestnaneckej prémie: Podmienky a praktické príklady

Zamestnanecká prémia, zavedená zákonom o dani z príjmov s cieľom motivovať nízkopríjmové skupiny obyvateľstva k zamestnaniu, predstavuje formu negatívnej dane. Tento príspevok sa zameriava na vysvetlenie podmienok nároku na zamestnaneckú prémiu a jej vplyv na motiváciu pracovať aj za nižšiu mzdu.

Čo je zamestnanecká prémia?

Zamestnanecká prémia je koncipovaná ako nástroj podpory pre zamestnancov s nízkym príjmom, ktorých základ dane je nižší ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. V praxi to znamená, že ak zamestnanec neplatí žiadnu daň štátu, po zavedení zamestnaneckej prémie môže dostať sumu "zápornej dane" od štátu.

Výpočet zamestnaneckej prémie

Od základu dane zamestnanca (príjem znížený o jeho odvody) sa odpočíta suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Ak je výsledkom záporné číslo, z tejto sumy sa vypočíta určité percento (napr. 19 %), čo predstavuje zamestnaneckú prémiu, ktorú štát vyplatí zamestnancovi. Výška prémie je limitovaná (napr. v roku 2010 to bolo 157,04 €).

Podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu

Podmienky pre vznik nároku na zamestnaneckú prémiu sú presne definované v § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na priznanie nároku za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné splniť všetky podmienky. Už pri nesplnení jednej z nich nárok na zamestnaneckú prémiu nevznikne. Medzi základné podmienky patrí:

• Príjmy zo závislej činnosti: Daňovník musí mať príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov), t. j. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo obdobného vzťahu, a príjmy z prostriedkov sociálneho fondu. Do týchto príjmov sa započítajú aj príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
• Minimálna a maximálna výška príjmu: Príjem daňovníka musí byť minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a maximálne 12-násobku minimálnej mzdy.
• Doba poberania príjmu: Príjem musí byť dosiahnutý minimálne za 6 kalendárnych mesiacov. Kalendárne mesiace, za ktoré daňovník dosiahol posudzované príjmy iba na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa do obdobia požadovaných šiestich kalendárnych mesiacov poberania príjmov nezapočítajú.
• Neuplatnenie postupu podľa § 43 ods. 7: Daňovník si nemôže uplatniť v daňovom priznaní "oddanenie" príjmov zdanených zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
• Ďalšie príjmy: Daňovník nesmie poberať iné príjmy, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov, napr. príjmy z podnikania, z prenájmu, z kapitálového majetku, ani príjmy zo zahraničia.
• Poberanie dôchodku: Daňovník nesmie byť poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, ani mu nesmie byť tento dôchodok priznaný spätne k tomuto dátumu.
• Príspevok na udržanie v zamestnaní: Daňovník nesmie byť zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom roku poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Praktické príklady

Príklad 1:

• Daňovník mal mesačný hrubý príjem 320 €.
• Za 12 kalendárnych mesiacov je to v úhrnnej sume 3 840 €.
• Zamestnanecká prémia daňovníka bude 133,05 €.

Príklad 2:

• Daňovník mal mesačný hrubý príjem 400 €.
• Za 12 kalendárnych mesiacov je to v úhrnnej výške 4 800 €.
• Zamestnanecká prémia daňovníka podľa výpočtu je - 24,91 €.

Príklad 3:

• Daňovník mal mesačný hrubý príjem 390 €, ale nepracoval celý rok 12 kalendárnych mesiacov.
• Pracoval 10 mesiacov.
• Zamestnancovi, ktorý za rok 2010 poberal príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 kalendárnych mesiacov, sa suma zamestnaneckej prémie kráti.

Príklad 4:

• Daňovník časť roka pracoval v trvalom pracovnom pomere za minimálnu mzdu a časť roka bol držiteľom živnostenského oprávnenia.
• V tomto prípade nemá nárok na zamestnaneckú prémiu.

Príklad 5:

• Dôchodca je zamestnaný na trvalý pracovný pomer za minimálnu mzdu 307,70 € mesačne.
• V tomto prípade nemá nárok na zamestnaneckú prémiu.

Príklad 6:

• Daňovníčka je zamestnaná na trvalý pracovný pomer s minimálnou mesačnou mzdou a zároveň bola v zdaňovacom období 2010 členkou volebnej komisie a dostala odmenu za výkon funkcie 30 €.
• Nemá nárok na zamestnaneckú prémiu, lebo bola členkou volebnej komisie a bola jej vyplatená odmena za výkon funkcie v štátnych orgánoch.

Príklad 7:

• Daňovník pracoval počas zdaňovacieho obdobia 2010 len na dohodu o vykonaní práce za minimálnu mzdu.
• V tomto prípade nemá nárok na zamestnaneckú prémiu.

Príklad 8:

• Daňovník pracoval počas celého zdaňovacieho obdobia 2010 za minimálnu mzdu.
• Jeho ďalším príjmom bol príjem z prenájmu vlastného bytu.
• V tomto prípade nemá nárok na zamestnaneckú prémiu.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2012

Výška zamestnaneckej prémie závisí od výšky posudzovaných príjmov a od toho, koľko mesiacov v roku poberal zamestnanec posudzované príjmy. Ak zamestnanec dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a súčasne nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako rozdiel sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane vypočítaného podľa § 5 ods. 8 zákona zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy, prenásobený percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Ak zamestnanec dosiahol za rok 2012 posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 1 963,20 eura a súčasne nižšej ako 3 926,40 eura, zamestnanecká prémia za 12 kalendárnych mesiacov je 46,40 eura a je pre všetkých zamestnancov s uvedenými posudzovanými príjmami rovnaká.

Ak zamestnanec dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie posudzované príjmy v úhrnnej sume najmenej 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako rozdiel sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vykázaného základu dane vypočítaného podľa § 5 ods. 8 zákona, prenásobený percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona.

Spôsob uplatnenia zamestnaneckej prémie

Zamestnanec si zamestnaneckú prémiu uplatňuje po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) buď u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov, alebo v podanom daňovom priznaní u miestne príslušného daňového úradu. Pri tomto postupe sa na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie vypočítaná daň rovná nule a súčasne sa nepoužije postup podľa § 11, t. j. zamestnanec si neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane.

Zamestnanecká prémia v roku 2016

V roku 2016 platili nasledovné podmienky:

• Zamestnanec musel dosiahnuť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.
• Príjmy museli byť zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu.
• Závislá činnosť musela byť vykonávaná len na území Slovenskej republiky.
• Zamestnanec si nemohol uplatniť v daňovom priznaní "oddanenie" príjmov zdanených zrážkovou daňou.
• Zamestnanec nesmel poberať podiely na zisku (dividendy) pri majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti alebo družstve.
• Zamestnanec nesmel poberať príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností.
• Zamestnanec nesmel poberať príjmy ako ústavný činiteľ Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, prokurátor alebo vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
• Zamestnanec nesmel poberať odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev alebo odmeny za výkon funkcie.
• Zamestnanec nesmel poberať odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu.
• Zamestnanec nesmel poberať príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, napríklad príjmy plynúce na základe príkaznej zmluvy alebo inej zmluvy podľa Obchodného zákonníka ak ide o závislú činnosť.
• Zamestnanec nesmel poberať obslužné.
• Zamestnanec nesmel mať príjem plynúci z výhry alebo ceny zo súťaže vyhlásenej zamestnávateľom.
• Zamestnanec nesmel poberať dôchodok (starobný, predčasný starobný, výsluhový) od začiatku roka 2016, ani nemal dôchodok spätne k začiatku roka 2016 priznaný.
• Zamestnanec nesmel byť takým zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v roku 2016 poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #vyplatenie #zamestnaneckej #prémie #podmienky