
Snaha o hľadanie najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. daňového plánovania je v súčasnosti bežným javom. Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia predstavujú významný nástroj v oblasti medzinárodného daňového práva. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Poľskou republikou, analyzovať jej kľúčové ustanovenia a objasniť jej praktický dopad.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú bilaterálne dohody medzi dvoma štátmi, ktorých cieľom je predchádzať alebo zmierňovať dvojité zdanenie príjmov a majetku. Dvojité zdanenie nastáva, keď ten istý príjem alebo majetok podlieha zdaneniu v dvoch rôznych štátoch. Tieto zmluvy sú dôležité pre podporu medzinárodného obchodu a investícií, pretože vytvárajú právnu istotu a znižujú daňové zaťaženie pre daňovníkov, ktorí pôsobia v cezhraničnom meradle.
Slovenská republika od svojho vzniku aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. K 31. decembru 2002 bola Slovenská republika viazaná 2760 dvojstrannými zmluvami a 1112 mnohostrannými zmluvami.
Dvojstranné zmluvy upravujú množstvo medzinárodných vzťahov a pre Slovenskú republiku sú kľúčové pre zabezpečenie právnej istoty v rôznych oblastiach. V gescii Ministerstva financií sú aj niektoré špeciálne zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok a platobné zmluvy.
Prebieha proces revízie dvojstrannej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi, čo je zdĺhavý proces závislý od ochoty partnerskej krajiny. Cieľom je zabezpečiť, aby zmluvy boli v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku (č. 95/1996 Z. z.) je kľúčovým dokumentom pre daňovníkov, ktorí majú príjmy alebo majetok v oboch krajinách. Táto zmluva stanovuje pravidlá pre zdanenie rôznych druhov príjmov, ako sú zisky podnikov, dividendy, úroky, licenčné poplatky a príjmy zo závislej činnosti.
Zmluva definuje základné pojmy, ako sú rezidencia, stála prevádzkareň a nehnuteľný majetok. Určuje tiež, ktoré príjmy môžu byť zdanené v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch, a stanovuje metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva činnosť v druhom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisky sa zdaňujú v tomto druhom štáte, ale len v rozsahu, v akom sú priraditeľné tejto stálej prevádzkarni.
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto štáte. Ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň z dividend nepresiahne 5 % hrubej sumy dividend, ak skutočný vlastník je spoločnosť (iná ako osobná obchodná spoločnosť), ktorá priamo vlastní aspoň 25 % kapitálu spoločnosti vyplácajúcej dividendy, a 10 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak suma úrokov presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli osobitné vzťahy, ustanovenia zmluvy sa použijú len na túto naposledy uvedenú sumu.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky
Licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je sám štát, správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak suma licenčných poplatkov presahuje sumu, ktorú by dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli osobitné vzťahy, ustanovenia zmluvy sa použijú len na túto naposledy uvedenú sumu.
Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku môžu byť zdanené v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, môžu byť zdanené v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená.
Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodných povolaní alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak príjemca nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností.
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou využíva metódy zápočtu dane a vynatia príjmu na zamedzenie dvojitého zdanenia.
Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti
Pri metóde zápočtu dane si rezident jedného zmluvného štátu môže započítať daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte proti dani, ktorú platí v prvom štáte. Zápočet je obmedzený na výšku dane, ktorá by bola zaplatená v prvom štáte, ak by bol príjem dosiahnutý v tomto štáte.
Pri metóde vynatia príjmu sa príjem, ktorý môže byť zdanený v druhom zmluvnom štáte, vyjme zo základu dane v prvom štáte. Prvý štát si však môže pri výpočte dane z ostatných príjmov zohľadniť vyňatý príjem.
Pre lepšie pochopenie praktického dopadu zmluvy uvádzame niekoľko príkladov:
Zmluva obsahuje ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými úradmi oboch štátov, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie správneho uplatňovania zmluvy a predchádzanie daňovým únikom. Ak daňovník nesúhlasí s rozhodnutím príslušného úradu, môže predložiť svoj prípad príslušnému úradu toho zmluvného štátu, ktorého je rezidentom. Príslušné úrady sa budú snažiť vyriešiť spor vzájomnou dohodou.
Príslušné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie, ktoré sú dôležité na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1.
Zmluva nadobudla platnosť výmenou nót a zostáva v platnosti až do jej vypovedania niektorým zmluvným štátom. Oba zmluvné štáty môžu do 30. júna alebo pred 30. júnom každého kalendárneho roka písomne diplomatickou cestou oznámiť druhému zmluvnému štátu vypovedanie zmluvy. V takom prípade sa zmluva prestane uplatňovať na dane vyberané zrážkou zo zdroja na sumy príjmov vyplácané 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo oznámenie o vypovedaní zmluvy doručené, a na dane z príjmov (zisku) podnikov za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce sa 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo oznámenie o vypovedaní zmluvy doručené.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenili niektoré aspekty medzinárodného daňového práva. Právo Európskej únie má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a preto je dôležité zohľadňovať aj predpisy Európskej únie pri uplatňovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
Členské štáty Európskej únie nemôžu uzatvárať medzinárodné zmluvy, ktoré spadajú pod spoločnú obchodnú politiku EÚ. Uzatváranie zmlúv s tretími krajinami v oblastiach, ako sú clá, kvantitatívne obmedzenia dovozu alebo vývozu a obchodné dohody, je vo výlučnej kompetencii Európskej komisie.
Slovenská republika analyzuje bilaterálne investičné dohody s cieľom ukončiť zmluvné vzťahy, ktoré nie sú zlučiteľné s budúcimi záväzkami Slovenskej republiky ako člena EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby zmluvy boli v súlade so spoločnou obchodnou politikou EÚ a nezasahovali do realizácie tejto politiky v rámci jednotného trhu.
Pre lepšie pochopenie aplikácie zmluvy uvádzame niekoľko praktických príkladov:
tags: #medzinarodna #zmluva #o #zamedzeni #dvojiteho #zdanenia