
Článok sa zameriava na problematiku nároku na zahraničné stravné, pričom zohľadňuje legislatívu Slovenskej republiky, najmä zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, a to ako pre zamestnancov, tak aj pre zamestnávateľov.
Pracovná cesta je definovaná ako čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta je potom čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, a to do skončenia tejto cesty. Dôležité je, že zahraničná pracovná cesta nie je viazaná na odchod a príchod na územie Slovenskej republiky.
Podmienky vyslania na pracovnú cestu upravuje Zákonník práce. Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce jeho pravidelného pracoviska alebo bydliska len so súhlasom zamestnanca. Súhlas nie je potrebný, ak výkon práce vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Trvanie pracovnej cesty nie je obmedzené, trvá nevyhnutne potrebné obdobie, resp. čas.
Zamestnávateľ je povinný určiť podmienky pracovnej cesty pri každej pracovnej ceste a zamestnanec je viazaný na určené podmienky a nemôže ich svojvoľne zmeniť.
Zákon o cestovných náhradách ustanovuje všeobecné podmienky poskytovania cestovných náhrad. Medzi základné náhrady patria:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Režim poskytovania náhrad je rovnaký pri tuzemských aj zahraničných pracovných cestách.
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a to v závislosti od času trvania v tomto dni. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné bez ohľadu na dĺžku jej trvania.
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR.
Výška stravného závisí od času trvania pracovnej cesty v zahraničí:
Ak je zamestnancovi poskytnuté jedlo bezplatne, zamestnávateľ môže stravné znížiť.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Na prepočet sumy stravného pri zahraničnej pracovnej ceste sa použije kurz ECB (NBS) platný v prvý deň mesiaca, kedy sa zahraničná pracovná cesta začala. Na vyúčtovanie cestovných náhrad sa použije kurz v deň predchádzajúci dňu vyúčtovania pracovnej cesty.
Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok v každom prípade, t. j. aj bez požiadania zamestnanca. Preddavok sa poskytuje v mene krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný.
Pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu dohodnúť aj na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.
Pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu písomne dohodnúť aj na návšteve rodiny zamestnanca v mieste pobytu rodiny alebo v inom dohodnutom mieste na území Slovenskej republiky.
Na konateľa spoločnosti sa vzťahujú rovnaké pravidlá ako na zamestnancov, pokiaľ ide o nárok na cestovné náhrady pri zahraničných pracovných cestách.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Zamestnávatelia môžu pri cestách zamestnancov pristúpiť aj ku paušalizácii cestovných náhrad. V takom prípade je však potrebné disponovať kalkuláciou, na základe ktorej sa paušálna suma určila.
Cestovné náhrady sa účtujú na účet 512 - Cestovné. Pri prepočte cestovných náhrad a preddavkov na cestovné náhrady v cudzej mene a v mene euro sa postupuje podľa § 24 ods.
tags: #narok #na #zahranicne #stravne #kurz