Nárok Zamestnanca na Mzdu v Prípadoch Prekážok vo Výkone Práce

Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu prekážok, ktoré môžu byť na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, aké sú nároky zamestnanca na mzdu a aké sú povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný odo dňa vzniku pracovného pomeru prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Prekážky v práci na strane zamestnanca

Každý zamestnanec je povinný v zmysle svojho zmenového rozvrhu odpracovať zamestnávateľom určený týždenný pracovný čas. Zákonník práce definuje rôzne prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré mu môžu znemožniť výkon práce. Tieto prekážky môžu byť ospravedlnené, za ktoré zamestnancovi patrí alebo nepatrí náhrada mzdy, prípadne mu patrí dávka zo sociálneho poistenia (napr. materské, nemocenské, ošetrovné) alebo štátna sociálna dávka.

Dôležité osobné prekážky v práci

Medzi dôležité osobné prekážky v práci patrí dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR) a starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. V týchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale je hmotne zabezpečený prostredníctvom peňažných dávok z nemocenského poistenia.

Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak nebolo možné vykonať ho mimo pracovného času. Toto voľno je obmedzené na najviac sedem dní v kalendárnom roku. Po vyčerpaní tohto limitu má zamestnanec nárok na ďalšie voľno, ale už bez náhrady mzdy. Pre tehotné zamestnankyne platí výnimka, ktoré majú nárok na platené voľno na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom bez obmedzenia počtu dní.

Sprevádzanie rodinného príslušníka

Zamestnanec má nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, alebo na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Narodenie dieťaťa

Pri narodení dieťaťa má zamestnanec nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Úmrtie rodinného príslušníka

V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa poskytuje platené voľno nasledovne:

• Pri úmrtí manžela alebo dieťaťa: dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe.
• Pri úmrtí rodiča alebo súrodenca: jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
• Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča manžela: nevyhnutne potrebný čas, najviac jeden deň a ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Svadba

Pri vlastnej svadbe má zamestnanec nárok na platené voľno na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať). Pri svadbe dieťaťa alebo rodiča má zamestnanec nárok na voľno, ale bez náhrady mzdy.

Znemožnenie cesty do zamestnania

Pri znemožnení cesty do zamestnania z dôvodu poveternostných podmienok dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím, poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.

Presťahovanie

Pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie v rámci tej istej obce, poskytne zamestnávateľ pracovné voľno najviac jeden deň, pri sťahovaní do inej obce najviac dva dni, ale vždy bez náhrady mzdy. Ak je presťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru

V prípade hľadania práce pred skončením pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, a to len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným.

Ďalšie dôležité osobné prekážky

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej, otcovskej, rodičovskej dovolenky, OČR a mnohých ďalších. Ide napríklad o pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom či narodenie dieťaťa. Od 1. 11. 2022 majú nárok na dva týždne otcovskej dovolenky, avšak podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a to iba v období do šiestich týždňov od narodenia dieťaťa.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú situácie, ktoré bránia zamestnancovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a ktoré sú spôsobené dôvodmi na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Medzi takéto prekážky patria:

Prestoje

Prestoje sú prechodné prerušenia práce spôsobené organizačnými alebo technickými problémami na strane zamestnávateľa. Ide o nepredvídateľné prekážky v práci, ktoré majú pôvod v technologických, technických alebo prevádzkových chybách. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prestoj a nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Nepriaznivé poveternostné vplyvy

Nepriaznivé poveternostné vplyvy môžu spôsobiť nemožnosť vykonávania práce zamestnanca, najmä v povolaniach, ktorých výkon je citlivý na aktuálne počasie (napr. poľnohospodárski pracovníci, stavební pracovníci). V takomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume najmenej 50 % jeho priemerného mesačného zárobku. Táto suma môže byť zvýšená dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Vážne prevádzkové dôvody

Vážne prevádzkové dôvody sú príčiny, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. Tieto dôvody musia byť vymedzené v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.

Iné prekážky na strane zamestnávateľa

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z iných dôvodov na strane zamestnávateľa (napr. plánované opravy dielní, úprava pracovného prostredia, neprideľovanie práce), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Krízové situácie

V prípade krízových situácií, ako je napríklad pandémia COVID-19, môže zamestnávateľ na základe rozhodnutia príslušného orgánu uzavrieť svoju prevádzku. Ak nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. V takomto prípade môže zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku, avšak táto náhrada mzdy nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Príklady z praxe

Príklad 1: Vyšetrenie u lekára

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od 1. marca 2024 s pracovným úväzkom 40 hodín týždenne. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. aprílu 2025 bol vo výške 8,3456 €/hod. Dňa 5. mája 2025, kedy mal odpracovať 8 hodín, bol na celodennom vyšetrení u lekára. Zamestnanec z dôvodu celodenného vyšetrenia u lekára neodpracoval pracovnú zmenu v dĺžke 8 hodín. Za tento čas mu patrí náhrada mzdy, ktorá sa vypočíta ako súčin počtu hodín neodpracovaných z dôvodu čerpania prekážky v práci (vyšetrenie u lekára) a priemerného hodinového zárobku zamestnanca, platného v čase, kedy sa náhrada mzdy za vyšetrenie u lekára zamestnancovi poskytuje, t. j. 8 hodín * 8,3456 €/hod = 66,76 €.

Príklad 2: Prekážka na strane zamestnávateľa

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov, od 1. januára 2025 s pracovným úväzkom 30 hodín týždenne. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. aprílu 2025 bol vo výške 7,2254 €/hod. Dňa 17. apríla 2025, kedy mal odpracovať 6 hodín, nemohol pracovať z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (vážne prevádzkové dôvody). Zamestnávateľ v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vymedzil vážne prevádzkové dôvody a dohodli sa na náhrade mzdy najmenej vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnanec z dôvodu prekážky zamestnávateľa neodpracoval pracovnú zmenu v dĺžke 6 hodín. Za tento čas mu patrí náhrada mzdy, ktorá sa vypočíta ako súčin počtu hodín neodpracovaných z dôvodu čerpania prekážky na strane zamestnávateľa a priemerného hodinového zárobku zamestnanca platného v čase, kedy sa náhrada mzdy za prekážku v práci poskytuje. 6 hodín * 7,2254 €/hod * 60 % = 25,99 €.

tags: #nárok #na #zmdu #zo #strany #zamestnanca