
Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, prebrala záväzok plne sa prispôsobiť systému ochrany spotrebiteľov, ktorý je štandardom pre všetky členské krajiny. Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov, zakotvené v § 53 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), doplnené zákonom č. 150/2004 Z. z.
Zmluvná pokuta predstavuje významný inštitút v slovenskom právnom poriadku, ktorý slúži na zabezpečenie záväzkov. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami, že v prípade porušenia konkrétnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, strana, ktorá porušila povinnosť, zaplatí druhej strane pokutu v dohodnutej výške. Nárok na zmluvnú pokutu nevzniká priamo zo zákona, ale až na základe dohody zmluvných strán.
Spotrebitelia sú v súčasnosti najväčšou ekonomickou skupinou a právne predpisy im zaručujú posilnenú úroveň ochrany. Jedným zo základných práv spotrebiteľov je právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú zakotvené v § 53 Občianskeho zákonníka.
Neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom zvýšenej ochrany spotrebiteľa je charakter spotrebiteľskej zmluvy, kde spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom ide o dva nerovnocenné subjekty z hľadiska vedomostí a skúseností. Spotrebiteľ často nemá možnosť ovplyvniť vopred určené zmluvné podmienky.
Nie každá podmienka, ktorá sa javí ako neprijateľná, ňou aj musí byť. Je potrebné zohľadniť ďalšie podmienky v zmluve a okolnosti jej uzavretia. Okrem generálnej klauzuly obsahuje Občiansky zákonník aj exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4. Tento výpočet nie je taxatívny, a za neprijateľné sa môžu považovať aj iné podmienky, pokiaľ ich možno subsumovať pod generálnu klauzulu. O neprijateľnosti podmienky, ktorá nie je zahrnutá v exemplifikatívnom výpočte, rozhoduje súd. Vymedzenie neprijateľných podmienok v Občianskom zákonníku je orientované typovo a nie je špecifikované konkrétne.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o zmluvnej pokute a náhrade škody
Na rozdiel od komunitárnej právnej úpravy, ktorá spája nekalú podmienku s neprimeranou náhradou za nesplnenie záväzku spotrebiteľom, slovenská právna úprava považuje za neprijateľnú podmienku neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka zakazuje obsiahnuť do spotrebiteľskej zmluvy neprimerane vysoké sankcie, najmä úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu.
Zmluvná pokuta je majetková sankcia upravená v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Plní najmä zabezpečovaciu funkciu, zabezpečuje riadne a včasné splnenie povinnosti. Je sankciou za porušenie zabezpečenej zmluvnej povinnosti a viaže sa na konkrétne porušenie. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou a skutočnosť, že je zabezpečená konkrétnou zmluvnou pokutou, musia byť vyjadrené dostatočne určite. Úhrada zmluvnej pokuty neznamená zánik záväzku, povinná strana je naďalej povinná splniť svoju povinnosť, ak sa strany nedohodnú inak. Zmluvná pokuta má teda v prvom rade zabezpečovaciu (prevenčnú) funkciu.
Dojednania v spotrebiteľských zmluvách s neprimerane vysokými zmluvnými pokutami pre spotrebiteľov sú v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považované za neplatné. Platná právna úprava viaže dojednania obsahujúce neprimerane vysoké zmluvné pokuty s absolútnou neplatnosťou, čo znamená, že takéto ustanovenia sú neplatné od počiatku. Súd však môže rozhodnúť o neplatnosti celej zmluvy, ak nemožno oddeliť neplatnú časť od ostatného obsahu. Súd nie je oprávnený znížiť výšku zmluvnej pokuty, ale rozhoduje len o platnosti alebo neplatnosti zmluvného dojednania.
Zmluvné strany si môžu dojednať zmluvné pokuty za porušenie jednotlivých povinností, avšak výška týchto pokút musí byť vždy primeraná. Vhodnejšie je dojednať zmluvnú pokutu vo forme sadzby za stanovenú časovú jednotku. Takéto dojednanie nemá vplyv na súčasné dojednanie úroku z omeškania, prípadne inej sankcie. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú dva rôzne inštitúty. Ak si strany dohodnú pre prípad omeškania so splnením peňažného záväzku zmluvnú pokutu vo forme sadzby za stanovenú časovú jednotku a zároveň aj úroky z omeškania, takéto dojednanie zmluvnej pokuty nie je neplatné. Primeranosť zmluvnej pokuty sa posudzuje s ohľadom na ďalšie sankcie dojednané v zmluve. Súd môže vyhlásiť za neplatné aj dojednanie zmluvnej pokuty vo forme sadzby za stanovenú časovú jednotku.
Zmluvnú pokutu je možné platne stanoviť aj formou pevne stanovenej sumy. V takom prípade je potrebné stanoviť výšku zmluvnej pokuty s ohľadom na výšku zabezpečovanej povinnosti. Ak výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšuje výšku zabezpečovanej povinnosti, súdy vo väčšine prípadov vyhlásili dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné. V spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať zmluvnú pokutu za každé opakované porušenie zabezpečenej povinnosti. V spotrebiteľskom vzťahu by nemala byť sankcionovaná výlučne len jedna strana a obdobne to platí aj pre prípad dojednania prísnejších sankcií pre jednu stranu.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a dojednávaní zmluvných pokút za účelom zabezpečenia jednotlivých povinností sa odporúča dodávateľom brať na zreteľ najmä § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie môže spôsobiť, že dojednanie, predmetom ktorého je zmluvná pokuta, bude súdom vyhlásené za neplatné. Ak spotrebiteľ usúdi, že zmluvná pokuta dojednaná za porušenie určitej povinnosti je neprimerane vysoká alebo je z iného dôvodu v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, mal by na túto skutočnosť dodávateľa upozorniť. Ak dodávateľ neuzná argument spotrebiteľa, spotrebiteľ sa môže domáhať svojho práva na príslušnom súde alebo sa obrátiť na orgány štátnej správy.
Pre platnosť dohody o zmluvnej pokute je nevyhnutné splnenie niekoľkých podmienok:
Ak si strany dojednajú zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, účastník, ktorý túto povinnosť poruší, je povinný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. To znamená, že ak je v zmluve uvedené, že uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody, vznikne nárok na náhradu celej škody plus nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Mnohé zmluvy obsahujú sankcie za porušenie povinnosti, ale často sú tieto ustanovenia formulované nesprávne. Ak bola v zmluve dohodnutá pokuta a porušením zmluvy došlo ku vzniku škody, podnikateľ má nárok na náhradu škody len do výšky zmluvnej pokuty. Ak bola škoda vyššia, je potrebné uviesť, že uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.
V zmluvách by sa mali používať jasné právne pojmy a vyhnúť sa pojmom ako „penále“, „zmluvné penále“, „platba za porušenie povinnosti“, „sankcia“, „sankčný poplatok“. Pre prípad nesplnenia povinnosti druhej strany si dohodnite zmluvnú pokutu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Úroky z omeškania netreba v zmluve dohodnúť, právo na ne vzniká automaticky, ak pohľadávka nebola splatená načas. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká aj v prípade, ak bola dohodnutá zmluvná pokuta. Výšku úroku z omeškania možno meniť dohodou (bežnou praxou je úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25 % ročne). Ak je dlžníkom spotrebiteľ, úroky z omeškania nemožno meniť ani dohodou.
Právna prax nepriznáva nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy, pretože zmluvná pokuta sa udeľuje za porušenie povinnosti; odstúpenie od zmluvy však nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva. Neviažte zmluvnú pokutu na odstúpenie od zmluvy, ani na splnenie inej podmienky - vždy ju viažte na nesplnenie povinnosti.
Na konci zmluvy sa zvykne uvádzať právo krajiny, ktorým sa zmluva riadi (rozhodné právo). V nadväznosti na určenie rozhodného práva je potrebné určiť aj to, v ktorej krajine môže prebiehať súdne konanie (právomoc súdov).
V sprostredkovateľských zmluvách sa sprostredkovatelia snažia chrániť prostredníctvom ustanovení o zmluvnej pokute, ktorú by bol povinný zaplatiť záujemca, ak by k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane záujemcu. Najvyšší súd Českej republiky však konštatoval, že záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu nie je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou. Je výlučne na vôli záujemcu, či vôbec a s kým uzavrie kúpnu zmluvu ohľadom predmetu kúpy, ktorý zamýšľa predať / kúpiť. Ak by zmluvné strany sprostredkovateľskej zmluvy dojednali zmluvnú pokutu pre prípad, ak záujemca neuzatvorí s treťou stranou sprostredkovávanú zmluvu, takáto dohoda o zmluvnej pokute by bola absolútne neplatná.
Zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada, nárok na ktorú vzniká pri nesplnení si určitých povinností jednou zo strán, pričom Občiansky zákonník pojednáva i o tom, že nie je potrebné preukázať vznik škody. Keďže zákon zakazuje zmluvnú pokutu dojednať inak ako písomné, odporúča sa uviesť zmluvnú pokutu ako náhradu škody, ktorá vznikne pri neprevzatí tovaru, čo bolo v obsahu špecifikované.
Hlavným rozdielom je tzv. zodpovednostný princíp. V občianskoprávnych vzťahoch platí, že dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu ak porušenie povinnosti nezavinil. V obchodnoprávnych vzťahoch sa naopak uplatňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie (tzv. objektívna zodpovednosť). Dohodou zmluvných strán však možno upraviť svoje vzťahy aj inak a teda objektívnu zodpovednosť môžu strany dohodou vylúčiť alebo zmierniť.
Pre posúdenie dôvodnosti nároku veriteľa na uplatnenie zmluvnej pokuty je dôležité posúdiť zmluvnú pokutu, resp. jej výšku aj z pohľadu primeranosti. Povinná strana sa môže brániť jej neprimeranosťou a môže požiadať súd o použitie tzv. moderačného práva. V takomto prípade súd rozhodne o predbežnej otázke, či je zmluvná pokuta dohodnutá v primeranej výške v súvislosti s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti záväzku. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť a to iba za podmienky, že táto je neprimerane vysoká.