
Prechod z pracovného života na materskú dovolenku predstavuje významnú životnú zmenu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na materskú dávku, najmä v situáciách, keď ste evidovaní na úrade práce. Cieľom je objasniť podmienky, výpočet a špecifické situácie, ktoré môžu nastať.
Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia, tzv. materské. Materské sa poskytuje poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa a inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na 34 týždňov, pre osamelé ženy je to 37 týždňov a pre ženy, ktoré porodili dve a viac detí, 43 týždňov. Ak na materskú nastupuje otec, prináleží mu materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov.
Nárok na materské dávky sa odvíja od toho, či ste si poctivo platili nemocenské poistenie (ak ste SZČO), alebo od toho, či ho za vás riadne odvádzal zamestnávateľ. Podľa zákona má nárok na materské každá žena, ktorá bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená aspoň 270 dní. Do tohto obdobia sa započítava aj:
Dôležité je, že nárok na materské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na jeho poskytnutie.
V prípade, že ste evidovaní na úrade práce a plánujete materskú, je dôležité vedieť, ako postupovať, aby ste si zabezpečili nárok na materské.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak ste na úrade práce krátko a spĺňate podmienku odpracovaných 270 dní za posledné 2 roky a zároveň ste v ochrannej lehote, môžete mať nárok na materskú. Ochranná lehota je obdobie, počas ktorého máte nárok na materskú dávku, hoci vám nemocenské poistenie skončilo.
Sociálna poisťovňa v niektorých prípadoch zohľadňuje tzv. ochrannú lehotu, ktorá trvá 8 mesiacov pred očakávaným termínom pôrodu. Ak s vami zamestnávateľ preruší pracovný pomer, ale ste už v šiestom týždni tehotenstva, získate nárok na materskú, ktorá sa bude posudzovať z odpracovaných mesiacov pred ochrannou lehotou.
Ak si popri evidencii na úrade práce/popri dávke v nezamestnanosti platíte dobrovoľné poistenie, môžete si zabezpečiť nárok na materské. Je pre vás výhodné, ak si pred plánovaním tehotenstva platíte dobrovoľné nemocenské poistenie z čo najvyššieho denného vymeriavacieho základu.
Výška materskej sa odvíja od denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. U zamestnanca je to hrubá mzda, z ktorej sa platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Percentuálna výška materského je 75 % DVZ od prvého dňa.
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materskej dávky je zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok pred rokom, v ktorom vznikol nárok na materskú dávku. Ak ste však v predchádzajúcom roku nemali žiadny príjem, môžu sa zohľadniť aj iné obdobia, napríklad z posledného zamestnania.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Výška materskej dávky má aj svoju maximálnu hranicu a určuje ju maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška za deň.
Príklad 1: Karolína mala za posledných 12 mesiacov stály plat 950 eur a za posledné 2 roky bola nemocensky poistená viac ako 270 dní. Výslednú sumu jej materskej dávky bude tvoriť 75 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa násobí počtom dní v aktuálnom mesiaci.
Príklad 2: Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu.
Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Príklad: Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Ak ste v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem - napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke), tak je vhodné, aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke.
Príklad: Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti.
Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
Príklad: Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu.
Ak ste študentka a otehotniete, situácia je komplikovaná. Pokiaľ študentka nepracovala, štát za ňu neodvádzal nemocenské poistenie a nemá nárok na materskú dovolenku. Ak otec dieťaťa pracuje, môže ísť na materskú on. Pokiaľ by sa to ani jemu neoplatilo, môžete požiadať o rodičovský príspevok.
Muž má nárok na materské dávky (v tomto prípade hovoríme o rodičovskej dovolenke), ak sa takto rozhodnete, no nemôžete ich čerpať obaja naraz. Môžete sa však na materskej striedať. Výpočet materského je u otecka identický, ako v prípade mamičky. Odlišná je však dĺžka poberania materského - u otecka trvá iba 28 týždňov.