Nárok, odvody a poistenie študentov: Komplexný prehľad

V dnešnej dobe, keď ceny bývania a životné náklady neustále rastú, je financovanie štúdia čoraz náročnejšie. Mnohí študenti nedokážu pokryť všetky náklady ani s finančnou podporou rodičov. Preto je práca študentov počas štúdia skôr pravidlom ako výnimkou. Klišé o "pohodových študentských časoch" platí dnes už len čiastočne. Kvôli rastúcim nárokom na vysokej škole, ako aj vyšším nákladom na život, majú študenti výrazne menej času pre seba ako kedysi. V tomto zmysle sa štúdium na Slovensku už nelíši od toho európskeho. Podľa štúdie Eurostudent, ktorá sa uskutočnila v 28 európskych štátoch, väčšina študentov v Európe pracuje už počas štúdia. Väčšina študentov pracovala v rozsahu 5 až 20 hodín týždenne.

Prečo pracovať popri štúdiu

Peniaze sa študentom vždy zídu, avšak oveľa cennejšie sú skúsenosti. Kým zamestnanec má fázu intenzívneho učenia za sebou a počas práce stihne získavať praktické skúsenosti, študent je v tomto procese úplne na začiatku. Zvlášť, ak je štúdium orientované príliš teoreticky, čo potvrdili skupinové rozhovory so slovenskými študentmi v projekte To Dá Rozum z roku 2019. Študent praxou získava cenné praktické skúsenosti, ktoré mu škola neponúka, avšak sú nutné pre uplatnenie v praxi. Navyše, prácou študenti nadväzujú kontakty.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, Marián Búlik, hovorí: "Samotné financie sú síce počas štúdia veľkou pomocou a pre mnohých študentov aj prvoradou motiváciou, avšak v skutočnosti oveľa dôležitejšie sú samotné skúsenosti. Zvlášť, ak študent má šancu ešte pred skončením štúdia získať skúsenosti vo svojom študijnom odbore."

Možnosti práce počas štúdia

Možnosti práce počas štúdia sú rozmanité, od brigády počas prázdnin či v priebehu školského roka až po prácu na trvalej pozícii vo firme. Mnoho firiem na základe nedostatku kvalifikovaných zamestnancov v posledných rokoch pred pandémiou zintenzívnilo prácu so študentmi a absolventmi. Počas štúdia firmy často ponúkali stáže vo firmách a tzv. job shadowing, pri ktorom študenta sprevádzal ako mentor zamestnanec so skúsenosťami. Snahou firiem bolo vychovať si nového zamestnanca. Plusom týchto stáží sú bezpochyby skúsenosti, negatívom často žiadne alebo len minimálne ohodnotenie. V súčasnosti, keď nezamestnanosť stúpla a firmy redukovali rozpočty napríklad na marketing, sa situácia pre študentov skôr zhoršila.

Podľa prieskumu platformy To Dá Rozum takmer tri štvrtiny (72,5 %) študentov pracujú popri štúdiu. Pätina študentov dokonca pracuje v odbore, ktorý študujú a ďalších vyše 15 percent pracuje v príbuznom odbore. Avšak najväčšia skupina - 36,8 % - má prácu počas štúdia v inom odbore. V tejto štatistike teda hrajú silnú rolu brigády, či už jednorazové alebo dlhodobejšie. To potvrdzujú aj zistenia z európskej štúdie Eurostudent, že pre najväčšiu časť študentov je rozhodujúcim dôvodom pre vedľajšie zamestnanie stále plat.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Čo by mala práca popri škole priniesť

V ideálnom prípade by práca popri vysokej škole mala študentovi priniesť skúsenosti, zlepšiť jeho dôležité osobnostné zručnosti a zároveň mu priniesť dostatočný príjem za investovaný čas. V tomto smere patrí medzi najlepšie práca finančného sprostredkovateľa. Mladý človek sa v úvode kariéry intenzívne vzdeláva a získava vedomosti a následne dostane príležitosť pretaviť ich do praxe. Na začiatku kariéry pracuje pod dohľadom skúseného sprostredkovateľa, čiže využíva všetky výhody tzv. job shadowingu v praxi. Mladí ľudia, ktorí vyhľadávajú kontakt s ľuďmi a neprekáža im ďalšie vzdelávanie, sú ideálne vybavení na to, aby pomáhali klientom s ich osobnými financiami. Táto práca pomáha na úvod kariéry osvojiť si schopnosť pracovať v tíme, naučiť sa samostatnosti a získavať odolnosť.

Typy pracovných úväzkov a zmlúv pre študentov

Objem práce závisí od typu pracovného úväzku a typu zmluvy.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov umožňuje najväčší objem práce, a to až 20 hodín týždenne/80 hodín mesačne. Pre študenta má hneď viacero výhod. Študenti napríklad nemajú žiadne administratívne povinnosti, do Sociálnej poisťovne ich prihlási aj odhlási zamestnávateľ, ktorý zároveň za nich aj odvedie sociálne odvody. Príjem do 200 eur mesačne je však oslobodený od odvodov. Nárok na oslobodenie má však študent vtedy, keď si výnimku uplatní u zamestnávateľa tým, že mu odovzdá vyplnené a podpísané Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študenta. Ak má študent viacero dohôd o brigádnickej práci študenta, výnimku si môže uplatniť iba na jednu dohodu. Ak celkovo zarobí viac ako 200 eur za mesiac, z rozdielu medzi príjmom a touto sumou musí platiť dôchodkové poistné vo výške 7 % (4% na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie). Zdravotné odvody študent neplatí, keďže je poistencom štátu, a to aj počas leta medzi ukončeným a novým ročníkom štúdia.

Dôležité upozornenie: Mladí ľudia si musia dať pozor len pri ukončení štúdia na vysokej škole. Vtedy totiž z pohľadu štátu prestávajú byť študentmi dňom štátnej skúšky. Pre stredoškolákov sa však maturitami nič nekončí: nemusia do začiatku štúdia na VŠ oznamovať Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia, nemajú ani žiadne povinnosti ohľadom sociálnych odvodov.

Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce

Dohoda o pracovnej činnosti umožňuje pracovať najviac 10 hodín týždenne a pri dohode o vykonaní práce sa dá pracovať aj nárazovo, avšak najviac 350 hodín v jednom kalendárnom roku.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Daňové povinnosti študenta

Študent má povinnosť podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy prekročili hranicu 2 255,72 eur za rok 2021. Ani vtedy si však nemusí zúfať. Ak zarobil menej, daňové priznanie by mal podať dobrovoľne a štát mu zaplatené daňové preddavky vráti. Ak daňové priznanie nepodá, štát mu sám od seba daňový preplatok nepošle späť.

Ak je študent zároveň živnostník, vzťahujú sa naňho rovnaké daňové povinnosti ako na bežného živnostníka s výnimkou zdravotných odvodov. Pri nich prvý a druhý rok podnikania nemusí mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť vôbec a na konci roka ich doplatí podľa reálneho základu dane.

Poistenie študentov

Pracujúci študenti sa z hľadiska poistení dostávajú do iného postavenia než tí, ktorí sa naplno venujú len štúdiu. Či bude ich poistenie dostačujúce, do veľkej miery závisí od typu pracovného úväzku.

Všeobecné informácie o poistení študentov

Študenti vysokých škôl do 26 rokov, ktorí ešte nezískali titul 2. stupňa, si neplatia povinné zdravotné poistenie, platí ho za nich štát. Ak majú dennú formu štúdia, toto pravidlo pre nich platí, až dokým nedosiahnu 30 rokov (za predpokladu, že stále nedosiahli titul). Rovnako je to v prípade doktorandov, ktorí ešte nedosiahli 30 rokov a titul 3. stupňa.

V prípade sociálneho poistenia je to inak. Štát nemá povinnosť ho platiť a tak jednoducho povedané, študent si tým pádom nesporí ani na dôchodok, ani nemá garanciu nemocenských či nezamestnaneckých dávok. Môže sa však prihlásiť na dobrovoľné sociálne poistenie, a to už od dovŕšenia 16.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

V momente, kedy študent začne pracovať, situácia sa mení. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vzniká, keď si založí napríklad živnosť. V druhom roku podnikania pri dosiahnutí určitej hranice príjmu mu môže vzniknúť aj povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne.

Poistenie pri rôznych typoch pracovných pomerov

Systém pracovných zmlúv a povinností platieb poistného je pomerne zložitý, začnime však od najjednoduchšieho prípadu: trvalý pracovný pomer. Nič nebráni tomu, aby sa študent zamestnal naplno, a v takomto prípade sa na neho vzťahujú všetky pravidlá Zákonníka práce. A to sa týka aj odvodov, čiže za plne zamestnaného študenta odvádza poistné do zdravotnej aj sociálnej poisťovne firma.

Ďalšou veľmi častou formou zamestnania študenta sú dohody o brigádnickej práci. Pri tých môže nastať aj situácia, že študent odvody neplatí vôbec. Závisí to od výšky zárobku. Ak za určitý mesiac nepresiahne sumu 200 €, môže si uplatniť odvodové oslobodenie. Zdravotné odvody za neho vtedy platí opäť štát.

Študent môže byť zamestnaný aj na dohodu s právom na nepravidelný príjem. Pri takomto type dohôd treba myslieť na to, že zamestnávateľ nemá povinnosť platiť niektoré zložky sociálneho poistenia, ako je napríklad poistenie v nezamestnanosti alebo nemocenské poistenie.

Komerčné poistenie pre študentov

Ak ako pracujúci študent myslíte na svoju budúcnosť a chcete byť krytý pre prípad zdravotných problémov, prípadne si chcete sporiť, odporúčame komerčné poistenie. Pri používaní majetku zamestnávateľa, napríklad, keď študent využíva služobné auto, je nanajvýš vhodné uzavrieť si poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu. Študent je tak krytý pre prípad, že neúmyselne pri výkone práce poškodí majetok svojho zamestnávateľa.

Špecialista na poistenie, Vladimír Cvik, bližšie popisuje tieto riziká: „Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o škody spôsobené pri plnení pracovných povinností a zamestnanec za ne zodpovedá. Havária so služobným vozidlom, poškodený služobný mobil či rozbitý tovar v sklade pri jeho nakládke vedia pracujúcim študentom priniesť nemalé finančné výdavky a práve na takéto situácie slúži uvedené poistenie. Pozor však na straty zverených predmetov, manko v pokladni, škody z nesprávneho uskladnenia tovaru alebo rôzne pokuty - v týchto prípadoch ide o škody vylúčené z plnenia."

Ak je súčasťou práce študenta pravidelná cesta za hranice, rozhodne sa oplatí celoročné cestovné poistenie, ktoré zaistí preplatenie nákladov pri nečakaných zdravotných problémoch alebo nehodách v zahraničí.

Vladimír Cvik upresňuje dôležité veci, ktoré by si mal študent všímať pri cestovnom poistení: „Pri uzatváraní cestovného poistenia netreba zabúdať na to, že ak sú pracovné cesty spojené aj s manuálnou činnosťou, tak daná poistka musí pokrývať kolízne situácie, ktoré nastanú v súvislosti s takýmto druhom práce. Týka sa to najmä zdravotných problémov alebo úrazov. Sú prirodzene spojené s vyšším rizikom, a preto sú takéto poistenia drahšie. Na druhej strane treba upozorniť, že zodpovednostné poistenie, ktoré tiež môže byť súčasťou cestovného poistenia, nekryje škody spôsobené iným osobám alebo na cudzom majetku v súvislosti s výkonom akejkoľvek pracovnej činnosti. Je to z toho dôvodu, že krajiny majú rozdielne právne normy a zákony aj v súvislosti s uplatňovaním náhrady škody, a preto nie je možné takéto situácie zahrnúť v danom poistení."

Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia

Absolventi škôl každoročne po maturitách či štátniciach hľadajú odpovede na otázky, či sa po skončení štúdia musia prihlásiť do Sociálnej poisťovňe, kedy, koľko a či vôbec majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si prácu nenájdu.

Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na ich až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú. Ak začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania za rok 2025. Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia. Ak sa tak sami rozhodnú, môžu si platiť sociálne poistenie sami dobrovoľne.

Absolvent odchádza do zahraničia

Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.

Absolvent končí alebo prerušuje štúdium a poberá sirotský dôchodok

Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov. To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho preruší alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovne sami.

Poberatelia sirotských dôchodkov a brigády

Poberatelia sirotských dôchodkov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili obdobie školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, môžu počas letných prázdnin pracovať. Výplata sirotského dôchodku im nebude počas týchto letných prázdninových mesiacov zastavená a sirotský dôchodok im bude riadne vyplácaný. Sociálna poisťovňa k 31. máju 2025 vyplácala 19 994 dávok sirotské v priemernej výške 210,48 eur.

Zákonník práce s účinnosťou od 1. augusta 2024 ohraničuje možnosť zamestnávania mladistvých po dovŕšení 15 rokov veku, avšak najskôr dňom ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, (napr. po 30. júni), t. j. už počas letných prázdnin (júl a august) a nemusia čakať na oficiálne ukončenie školského roka (31. august).

Pätnásťroční môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študenta. Tá je pre nich výhodná aj preto, že do výšky 200 eur mesačne je oslobodená od sociálnych odvodov. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a pracovný čas u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie (nie súhlas) jeho zákonného zástupcu (napr. rodiča, poručníka). To znamená, že súčasťou prijatia neplnoletej osoby do zamestnania je len vyjadrenie rodiča. Zákonný zástupca teda nemusí súhlasiť s prijatím do zamestnania, resp. s výkonom práce svojho mladistvého dieťaťa, postačuje iba jeho vyjadrenie (kladné alebo záporné stanovisko, postoj).

Mladiství nemôžu pracovať nadčas ani v noci. Rovnako nemôžu mať dohodnutú pracovnú pohotovosť, nesmú prísť do styku s alkoholom, pracovať s hotovosťou môžu, ale nie sú zodpovední za hotovosť. Môžu vykonávať rôznu administratívnu výpomoc, roznášanie letákov, pomocné práce v rôznych podnikoch alebo aj na kúpaliskách.

Absolvent sa stáva po skončení školy nezamestnaným

Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Zdravotné poistenie však nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne. Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Pri tejto dávke musí získať najmenej 730 dní poistenia a zároveň sa evidovať na úrade práce.

Absolvent začína podnikať

Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok (2026) podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za rok 2025. Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur. Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné platenie poistného sa mu zúročí v budúcnosti pre prípadný nárok na dávky (nemocenské, materské či dávku v nezamestnanosti) a zaráta sa mu aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.

Absolvent uzatvorí pracovný pomer alebo dohodu

Viacerí absolventi škôl sa po skončení školy zamestnajú alebo začnú pracovať na dohodu. Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti zaňho bude automaticky plniť zamestnávateľ, ktorý ho prihlási do Sociálnej poisťovne a bude zaňho platiť aj poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu). Pozor, ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

Odvodová odpočítateľná položka u študentov

Počas letných prázdnin, viac ako inokedy, študenti pracujú ako brigádnici. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (známu tiež ako odvodová úľava) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Vďaka tomu môžu zarobiť viac. O takúto úľavu je možné požiadať len u jedného zamestnávateľa na jednu dohodu o brigádnickej prácu študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa nájdete na stiahnutie tu: Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

Odvodová odpočítateľná položka predstavuje 200 eur za kalendárny mesiac. Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je jeho hrubá mzda nižšia ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur. Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.

Živnosť popri štúdiu

Pre študenta je založenie živnosti jednoduchým a rýchlym spôsobom, ako si začať zarábať popri škole. Založenie živnosti je rýchle a navyše prvý rok nemusíte platiť odvody, vďaka čomu sa nedostanete do mínusu. Zdravotné poistenie za študenta platí štát a odvody do Sociálnej poisťovne nemusí prvý rok platiť žiadny živnostník. Do veľkej miery sa na študentskú živnosť vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných živnostníkov resp. SZČO. Rozdiely sú najmä v platení odvodov do zdravotnej poisťovne - v určitých situáciách zaplatí študent-živnostník menej.

Pre študenta-živnostníka platia v prípade daní rovnaké pravidlá ako pre všetkých. Od svojich príjmov z podnikania si môže odpočítať predovšetkým „úžasné“ paušálne výdavky vo výške 60 % zo svojich príjmov - tie jednoducho nezdaní. Od príjmov si odpočíta aj všetky prípadné odvody živnostníka (študenta), ktoré zaplatil do zdravotnej a sociálnej poisťovne - ak ich teda vôbec platil. Nezdaniteľnú časť na seba - základnou sumou pre r. 2023 je 4 922,82 EUR, od sumy základu dane 21 754,18 EUR (t.j. v sadzbe 19 % resp. 19 % + 25% (pri ročných zdaniteľných príjmoch prevyšujúcich 49 790 eur).

Rozdiel medzi „zdravotnými odvodmi“ a „preddavkami na zdravotné poistenie“ spočíva v tom, že odvody sa platia po podaní daňového priznania. Z ročného zúčtovania sa vypočíta výška odvodov (14 % z vymeriavacieho základu) a od tejto sumy sa odpočíta suma všetkých preddavkov, ktoré zaplatil. Ak by bol iba „čistým“ živnostníkom bez kombinácie so štúdiom, musel by zaplatiť aspoň minimálny mesačný preddavok za každý mesiac podnikania. T. j. v roku 2023 ide o mesačnú sumu 84,77 EUR, pri podnikaní počas celého roka o sumu 1 017,24 EUR (suma pre rok 2023). po skončení roka zaplatí zdravotné odvody v skutočne vypočítanej výške podľa základu dane v daňovom priznaní - nemusí teda platiť ročné minimum 1 017,24 EUR (2023), ako „čistý“ živnostník. Ak mu podľa jeho výsledkov vznikne povinnosť napr. zaplatiť 150 EUR, zaplatí len týchto 150 EUR. Od nasledujúceho roka platí mesačné preddavky rovnako vo výške vypočítanej z jeho posledného daňového priznania. A táto môže byť tiež nižšia ako minimálny mesačný preddavok 84,77 EUR v prípade „čistého“ živnostníka - napr.

Konkrétne: ak sa študent stane živnostníkom v r. 2023, počas roka 2023 a 2024 preddavky do zdravotnej poisťovne platiť nemusí (prípadne ich platí v dobrovoľnej výške). Výška minimálnych odvodov závisí od určenia minimálneho vymeriavacieho základu. Výška minimálneho vymeriavacieho základu sa určuje podľa priemernej mesačnej mzdy za posledné dva roky. Ak jeho príjmy z podnikania za ukončený kalendárny rok presiahnu zákonnú hranicu (pre rok 2022 ide o 7 266 EUR / pre rok 2023 ide o 7 824 EUR), od júla nasledujúceho roka začínajú platiť odvody do Sociálnej poisťovne. A to v sume vypočítanej na základe daňového priznania, no v každom prípade v minimálnej sume 200,72 EUR (suma pre rok 2023). Ak jeho príjmy z podnikania za ukončený kalendárny rok sú nižšie alebo rovné ako táto suma, odvody študent neplatí v podstate ďalší rok.

Spravidla tých s vyšším obratom, t.j. obratom v sume 49 790 EUR za 12, resp. Prípadne tých, ktorí nejak podnikajú so zahraničím - nakupujú služby zo zahraničia, prípadne do EÚ dodávajú služby či digitálne produkty. Viac: Poskytujete služby odberateľom z krajín EÚ? Platitelia DPH sú od 15.11.2021 povinní oznamovať finančnej správe svoje bankové účty.

tags: #nárok #odvody #študent