Kto rozhoduje o odchodoch lekárov do dôchodku na Slovensku?

V zdravotníctve, podobne ako v iných odvetviach, dochádza k neustálym zmenám. Tieto zmeny sa dotýkajú nielen organizačnej štruktúry nemocníc, ale aj personálneho obsadenia. Jednou z najcitlivejších otázok je odchod lekárov, najmä tých skúsených, do dôchodku, alebo do iných zdravotníckych zariadení.

Zmeny v zdravotníctve a ich dopad na pacientov

Ľudia sa ťažko vyrovnávajú so zmenami, najmä ak sú k horšiemu a týkajú sa zdravia a zdravotnej starostlivosti. Občania liptovského regiónu sa už niekoľko rokov vyrovnávajú so zmenami v Nemocnici s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši. Najskôr si museli zvyknúť na zrušenie alebo zlúčenie niektorých oddelení. V rámci niektorých lekárskych odborov ostali v nemocnici len ambulancie alebo pracoviská jednodňovej chirurgie. Niektorým pacientom sa to nepáčilo, pretože museli za zdravotnou starostlivosťou cestovať, najčastejšie do Ružomberka. Na „zoštíhlenú“ nemocnicu a cestovanie za zdravotnou starostlivosťou na iné pracoviská si pomaly zvykli. Mnohým však začínajú chýbať niektorí všeobecne známi lekári, ktorí mali medzi ľuďmi vysoký kredit. Na „svojich“ lekárov s vysokou odbornosťou a skúsenosťami vo „svojej“ nemocnici boli zvyknutí a teraz medzi sebou „riešia“, prečo dobrí lekári odchádzajú.

Kompetencie a názory na odchody lekárov

Vedenie nemocnice nehodnotí odbornú úroveň lekárov, ktorí z nemocnice odišli, ani tých, ktorí tam ostali, alebo v nej pracujú kratšie obdobie. Nemocnica pred časom prešla reštrukturalizáciou kvôli úsporným opatreniam, niektorí lekári sa preto vydali svojou cestou - do súkromnej sféry, alebo si našli pracovné miesto v iných zdravotníckych zariadeniach. Pohyby v príchodoch a odchodoch lekárov boli, sú a budú. Takýto pohyb je prirodzený a to nielen v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Uvoľnené funkčné miesta postupne obsadzujú. Tam, kde sa im nepodarí získať ihneď kvalifikovaného, teda atestovaného lekára, prijímajú mladších lekárov, u ktorých zabezpečia potrebný odborný rast. Aj po odchode niektorých lekárov zdravotnícke zariadenie disponuje dostatočným počtom odborníkov - lekárov, a tak vedia zabezpečiť poskytovanie zdravotníckych služieb obyvateľstvu riadne a na požadovanej úrovni.

Podľa Jána Černáka, predsedu Rady Subregionálnej lekárskej komory, dôvody odchodu lekárov z nemocnice nie sú jednotné, ale posledné štyri roky priniesli v zdravotníctve i v nemocnici určité zmeny. Nemocnica sa musela vysporiadať s deficitným hospodárením, pričom znižovanie počtu pracovníkov spôsobilo väčšiu záťaž na personál, ktorý v nemocnici ostal. Vytvorili sa iné možnosti uplatnenia lekárov, napr. v privátnej sfére, kde je lekár relatívne nezávislý v porovnaní so zamestnancom. Niektorí lekári odišli do zdravotníckych zariadení, v ktorých našli lepšie finančné ohodnotenie svojej práce a možnosti ďalšieho profesionálneho rastu. Lákadlom je aj zahraničie s platmi, ktoré sa so slovenskými absolútne nedajú porovnať. Lekárska profesia sa stáva mobilnejšou a nemožno očakávať, že do nemocnice príde absolvent lekárskej fakulty a odíde z nej až do dôchodku. Závisí len od súčasného manažmentu nemocnice, aké vytvorí podmienky pre prácu lekárov vrátane jej finančného ohodnotenia. Peniaze sú síce dôležité, ale nemenej dôležité sú aj perspektívy a možnosti ďalšieho rozvoja.

Skúsenosti lekárov, ktorí odišli

Gynekológ Michal Luníček, ktorý v súčasnosti pôsobí ako primár v Liptovských liečebných kúpeľoch v Lúčkach, hodnotí svoj odchod ako veľmi pozitívny krok, pretože podmienky lekárov v nemocnici nie sú najlepšie. Lekár je na oddelení, týka sa to však aj iných okresných nemocníc, nielen tej liptovskomikulášskej, pod veľkým tlakom. Musí odrobiť a odslúžiť množstvo hodín a nie je za to finančne adekvátne ohodnotený. Viacerých lekárov, ktorí odišli na iné pracoviská, viedli k zmene zamestnania práve takéto dôvody: že robili náročnú prácu za málo peňazí.

Prečítajte si tiež: Článok o súdnych poplatkoch

Pľúcna lekárka Mária Černáková odišla do privátnej sféry, pretože v čase, keď si robila atestáciu, v nemocnici zrušili pľúcne oddelenie. Istý čas robila na internom oddelení, ale nevyhovovalo jej, že tam bola viac internistkou ako „pľúciarkou“. Preto sa rozhodla nie pre jednu, ale hneď viaceré zmeny. Urobila si atestáciu zo všeobecného lekárstva, prešla do privátnej sféry a dokonca aj z mikulášskej oblasti do ružomberskej. Svoje rozhodnutie neľutuje: „Je to celkom iný pocit byť sám sebe pánom.“

Anestéziológ Ahmed G. E. Elzaki potvrdil, že dlho v liptovskomikulášskej nemocnici ostať neplánuje. Dôvodom je, že v zahraničí lekári oveľa lepšie zarobia ako na Slovensku. Kým má teda možnosť uplatniť sa v zahraničí, chce to využiť. A druhým dôvodom je, že tam nazbiera ďalšie odborné skúsenosti a bude mať možnosť ďalšieho profesionálneho rastu.

Odchody sestier a reakcia nemocnice

Aj počet sestier je v nemocnici o niekoľko desiatok nižší ako pred pár rokmi. Marta Španková na margo toho hovorí, že od januára 2003 prešlo zdravotnícke zariadenie pod zriaďovateľskú právomoc Žilinského samosprávneho kraja. Prvoradou úlohou, ktorú im nový zriaďovateľ uložil bolo, aby sa čo v najkratšom čase vyrovnali s vysokým stavom zadĺženosti. V rámci prijatých racionalizačných opatrení sa pristúpilo k znižovaniu počtu postelí na niektorých lôžkových oddeleniach, niektoré oddelenia sa zrušili ako celky, niektoré oddelenia sa racionálne spojili do jedného celku a niektoré začali pracovať v režime jednodňovej chirurgie. Časť ambulantnej starostlivosti odišla do neštátnej sféry. So znižovaním počtu lôžok, oddelení a ambulancií sa pochopiteľne výrazne znížili i nároky na personálne vybavenie i početných stavov sestier. Pri poklese počtu postelí v nemocnici zo 434 v roku 2002 na 322 v minulom roku sa počet sestier znížil z 312 na 231, teda o 81, čo pri ďalšom znížení nárokov aj na ambulantné výkony považujú za primerané. Ďalšie odchody zaznamenali v júni a v júli, keď sa niektoré sestry dobrovoľne rozhodli ísť pracovať na pracoviská Rýchlej lekárskej pomoci. Tieto odchody im nespôsobili žiadne prevádzkové problémy, pretože v regióne je dostatok dobrých a kvalifikovaných sestier - uchádzačiek o toto povolanie, ktorými ihneď nahradili tie, ktoré sa rozhodli pre prácu v novootvorených strediskách Rýchlej lekárskej pomoci.

Obavy a riešenia v zdravotníctve

Vedenie nemocnice nevidí v odchode personálu žiaden problém, ktorý by potreboval riešenie. Navyše, vzhľadom na dočasnosť poverenia do uskutočnenia konkurzu na miesto riaditeľa asi ani nie je možné od súčasného vedenia nemocnice očakávať, že bude uskutočňovať zásadné zásahy do organizačnej štruktúry a koncepcie rozvoja Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši.

Efektívnosť a financovanie zdravotníctva

Slovenské zdravotníctvo má značný potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti. Za peniaze, ktoré Slovensko vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mohli dostať oveľa viac - lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. Je to kombinácia vyšších verejných výdavkov do zdravotníctva, ale aj razantného nárastu priamych platieb od občanov (doplatky za lieky, rôzne poplatky u lekárov či v nemocniciach).

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie katastra: Kompletný sprievodca

Treba začať poctivo merať a transparentne informovať pacientov a poisťovne o výsledkoch - nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho ich aj odmeňovať. Lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva. Ďalej treba určite presadzovať tvrdé rozpočtové pravidlá (tzv. hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotných poisťovní, čím by sa dosiahlo, že sa štátne nemocnice nebudú stále spoliehať na pomoc od štátu, keď hospodária zle.

Jedna zdravotná poisťovňa a cezhraničná zdravotná starostlivosť

Každý sklz v plánoch vlády zaviesť jedinú zdravotnú poisťovňu vnímam pozitívne, nakoľko sa tým stále viac znižuje pravdepodobnosť zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý by si vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, a to by bolo práve v čase poľavenia v konsolidačnom úsilí vlády a pri atakovaní ďalších hraníc dlhovej brzdy veľmi nezodpovedné, navyše keď systém s jedinou poisťovňou v SR nedáva žiadne záruky zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre občanov.

Slovensko muselo kvôli Bruselu zmeniť legislatívu, aby mali slovenskí pacienti možnosť dať sa ambulantne ošetriť v zahraničí aj bez predbežného súhlasu zdravotných poisťovní. Prípadné obavy, že by liečba Slovákov v zahraničí mala za následok nárast celkového objemu slovenských verejných výdavkov do zdravotníctva, keďže by nadmernú spotrebu už neobmedzovali slovenské čakacie lehoty, prípadne v SR uplatňované lacnejšie štandardné postupy liečby, by sa dali riešiť znížením preplácanej ceny, v ktorej by boli premietnuté reálne slovenské možnosti verejných rozpočtov, a nie administratívnym obmedzovaním liečby v zahraničí pri určitých diagnózach.

Dlhodobá starostlivosť a novela zákona o poskytovateľoch

Dlhodobá integrovaná starostlivosť, ktorá v sebe zahŕňa i poskytovanie sociálnych aj zdravotných služieb, má na Slovensku veľké deficity. Mnohí ľudia by nemuseli ležať vo finančne nákladných nemocničných oddeleniach, ale stačilo by im poskytovanie odbornej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá býva lacnejšia.

Záujem ukrajinských zubárov o prácu na Slovensku

Ministerstvo školstva, ktoré má zjednodušene “pod palcom” schvaľovanie žiadostí (najmä odbornej spôsobilosti) záujemcov nielen o prácu zubára u nás eviduje po lekárskych protestoch v roku 2011 nárast žiadostí o túto profesiu najmä z krajín mimo EÚ, najmä z Ukrajiny. Uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní lekárov by malo zostať v gescii ministerstva školstva, ktoré má na to kapacity a v prípade lekárov má, na rozdiel od MZ SR, aj potrebný nadrezortný pohľad. V situácii, keď napríklad aj prieskum Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2012 o primárnej zdravotnej starostlivosti v SR hovorí o nedostatku zubárov na celoštátnej úrovni, by bolo sprísňovanie administratívnych podmienok pre vstup lekárov zo zahraničia, vrátane zubárov z Ukrajiny, kontraproduktívne.

Prečítajte si tiež: Spomienky na minulosť veterinárnej medicíny

Hodnotenie slovenských škôl

Hodnotenie školy je vypočítané pri základných školách na základe výsledkov celonárodných testov v 9. ročníku (Testovanie 9) a mimoriadnych výsledkov žiakov vo vybraných súťažiach; pri gymnáziách a SOŠ ide o externú časť a písomnú formu internej časti maturít, mimoriadne výsledky žiakov a nezamestnanosť absolventov. Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Tieto výsledky nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí) a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Do budúcnosti by k zlepšeniu výpovednej hodnoty rebríčkov mohlo významne prispieť ministerstvo školstva, pokiaľ by zaviedlo testovanie aj v 5. Rebríčky môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl.

Problémy mladých lekárov a ich riešenia

Začínajúci lekári na Slovensku nevnímajú nízke platy ani zastarané prístroje či nemocnice ako najväčší problém svojej budúcnosti v slovenskom zdravotníctve. Na otázku, čo najčastejšie ovplyvňuje výber miesta budúcej praxe, zaradili slovenskí študenti plat až na štvrté miesto. Najdôležitejšie sú pre nich jasné podmienky na prípravu na špecializáciu.

Nízke úväzky a doktorandské štúdium

Nemocnice začínajúcim lekárom robia bežne to, že im dajú menšie úväzky, ale reálne odpracujú viac. Vážnejší problém majú tí, ktorí dostanú menší ako polovičný úväzok. Vtedy si nemôžu ani začať robiť atestáciu. V štátnych nemocniciach sa to vraj deje častejšie ako v súkromných. Rovnako ako Karol hovorí, že veľa nemocníc prijíma doktorandov, aby ušetrilo peniaze. Tí , ktorí predsa len dostanú šancu pracovať v našich nemocniciach, majú také malé úväzky, že im nestačia ani na uznanie praxe na atestáciu. Všetko to stojí na peniazoch a hospodárení nemocníc, nie na potrebách štátu. Je potrebné zmeniť filozofiu prijímania mladých lekárov, hlavne na najvyššie pracoviská, aby po atestácii mohli posilniť regióny, prípadne ambulantnú sféru. Zároveň nám chýbajú nové osobnosti v zdravotníctve.

Povinné vzdelávanie a podpora mladých lekárov

Na Slovensku platí povinné sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, čo znamená, že aj po vyštudovaní vysokej školy musia zbierať kredity. Najčastejšie účasťou na kongresoch. Lekár v nemocnici odpracuje osemhodinový pracovný čas, musí slúžiť nočné na pohotovosti a vo voľnom čase ešte potrebuje čítať odborné články a získavať ďalšie vedomosti. Kedy a za čo sa majú lekári vzdelávať, už štát nedomyslel.

Problém vidí aj v tom, že práca s mladými lekármi nemá jasné pravidlá. Keď k niekto nastúpi, je zvykom, že sa o neho stará ten najmladší. Všetci čakajú, že bude vedieť hneď všetko odpozorovať. Mal by mať každý začínajúci lekár od začiatku prideleného staršieho lekára. Ten by ho viedol, pracoval s ním, zadával mu úlohy, kontroloval ho a dával mu konzultácie.

Odchod lekárov do zahraničia

Medzi medikmi zvažuje odcestovanie do zahraničia zhruba 20 percent. Chceli vyskúšať inak riadené zdravotníctvo. V Nemecku je určite lepší manažment ako u nás. Majú lepšie podmienky na kariérny rast a určite majú jednoznačné kritériá na dosiahnutie atestácie. Veľmi dôležité je, že tam sa nemôže stať, že sa niečo zmení za pochodu. Niektorí odišli do zahraničia aj preto, že sa im predlžovala atestácia.

Slovenského lekára zaťažuje byrokracia. Pracuje v starých neklimatizovaných nemocniciach so starými posteľami, oknami a so zlým vybavením. Nemá čas na rozvoj a vzdelávanie, na kongresy musí chodiť vo svojom voľnom čase.

tags: #kto #rozhoduje #o #odchodoch #lekárov #do