
Vlastnícke právo je jedným zo základných pilierov právneho poriadku. Ak vec patrí viacerým osobám, hovoríme o spoluvlastníctve. Medzi spoluvlastníkmi často dochádza k sporom o spôsob užívania spoločnej veci, najmä ak ide o byt alebo dom. Tento článok sa zameriava na nárok spoluvlastníka na náhradu za užívanie spoločného bytu v kontexte judikatúry a príslušných právnych predpisov.
Občiansky zákonník rozlišuje dve základné formy spoluvlastníctva: podielové a bezpodielové. Podielové spoluvlastníctvo vzniká vtedy, ak je vlastníctvo k veci rozdelené medzi viacerých spoluvlastníkov, pričom každý z nich má určený spoluvlastnícky podiel, ktorý vyjadruje mieru jeho účasti na právach a povinnostiach spojených so spoločnou vecou. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Každý spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec, avšak toto právo je obmedzené právami ostatných spoluvlastníkov. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, môže o spôsobe užívania rozhodnúť súd.
Podielové spoluvlastníctvo je charakteristické tým, že každému spoluvlastníkovi patrí určitý podiel na spoločnej veci. Tento podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Dôležitým aspektom je hospodárenie so spoločnou vecou, kde platí, že o zásadných otázkach rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti ich podielov. V prípade, že dôjde k situácii, že sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, alebo ak nastane rovnosť hlasov, môže o veci rozhodnúť súd na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov.
Otázka nároku na náhradu za užívanie spoločného bytu je komplexná a závisí od konkrétnych okolností prípadu. V zásade platí, že ak jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločný byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, títo majú právo na náhradu.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Najvyšší súd Českej republiky sa v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/2624/2003 vyjadril, že bezdôvodné obohatenie podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká bez ohľadu na to, či o užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov alebo bolo upravené dohodou spoluvlastníkov, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné, napríklad, že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič uhrádzať.
Výška náhrady sa určuje na základe bežného nájomného v danej lokalite a čase, pri porovnateľnej nehnuteľnosti. Na určenie výšky náhrady je vhodné osloviť realitné kancelárie alebo znalca.
Pred podaním žaloby na súd je vhodné vyzvať spoluvlastníka, ktorý užíva byt nad rámec svojho podielu, na dobrovoľné uhradenie náhrady. Ak spoluvlastník odmietne, je potrebné podať žalobu na súd.
Názory na dĺžku premlčacej doby sa líšia. Podľa jedného názoru je potrebné tieto nároky posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 Občianskeho zákonníka), iní zase tvrdia, že nárok vyplýva priamo z vlastníckeho práva, a teda by sa mal posudzovať podľa § 123 Občianskeho zákonníka. V závislosti od toho môže byť premlčacia doba dvojročná alebo trojročná.
Rozvedená matka, ktorá žije s dcérou v byte, ktorý vlastní spoločne s bývalým manželom, môže žiadať od bývalého manžela náhradu za to, že neuhrádza polovicu nákladov na byt. Súd môže potvrdiť ustanovenie kúpnej zmluvy o polovičnom platení nákladov a zaviazať bývalého manžela na úhradu dlhu a platenie polovice nákladov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Ak jeden zo spoluvlastníkov užíva byt, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj po rozvode, môže druhý spoluvlastník žiadať náhradu za užívanie jeho podielu.
Ak spoluvlastníci rozhodnú, že spoločný byt bude užívať len jeden z nich bezodplatne, ostatní spoluvlastníci nemajú nárok na finančnú náhradu za užívanie bytu nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu.
Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Ak nedôjde k dohode, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyrovnanie. Pri rozhodovaní o tom, komu byt ostane, súd prihliada na účelné využitie veci, na to, kto zo spoluvlastníkov byt užíval, na bytovú odkázanosť účastníkov konania a na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti