
Článok sa zaoberá nárokom učiteliek materských škôl na rehabilitáciu, s prihliadnutím na legislatívny rámec, ktorý upravuje ich pracovné podmienky a odmeňovanie, a to v období od 1. januára do 31. decembra. Dátum publikácie tohto článku je 6. júla.
Zásadná zmena v odmeňovaní pedagogických zamestnancov nastala dňom 1. novembra 2009, ktorú priniesol nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Následne, dňom 1. januára 2012, nadobudla účinnosť novela tohto zákona - zákon č. 390/2011 Z. z.
Medzi relevantné právne predpisy patria:
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 6 určuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, ktoré musí pedagogický aj odborný zamestnanec spĺňať, aby mohol byť prijatý do pracovného pomeru a zároveň aj po celý čas výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. Spĺňanie kvalifikačných predpokladov je základom pre odmeňovanie pedagogických aj odborných zamestnancov, ich spĺňanie je základným rozlišovacím znakom pri určení kariérových stupňov a najmä platových tried. Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch jednoznačne určuje zamestnávateľom povinnosť prijať do pracovného pomeru iba zamestnancov, ktorí spĺňajú určené kvalifikačné predpoklady. Prijatie „nekvalifikovaného“ zamestnanca je porušením zákona. Pre týchto pedagogických zamestnancov je samozrejme splnením kvalifikačného predpokladu aj vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ale okrem toho aj VŠ vzdelanie I. Ministerstvo školstva SR ustanovilo všeobecne záväzným predpisom - citovanou vyhláškou MŠ SR č. 437/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 170/2010 Z. z. a vyhlášky č. 366/2010 Z. z. Osobitné kvalifikačné požiadavky sú členené nielen podľa kategórií jednotlivých zamestnancov, ale aj podľa stupňa vzdelania, ktorý títo zamestnanci získali a u učiteľov sú osobitné kvalifikačné požiadavky uvedené až na jednotlivé predmety, ktoré sú na školách vyučované. Zdôrazňujeme do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca, čiže posudzuje sa celková doba výkonu pedagogickej činnosti, nie iba doba výkonu činnosti pedagogického zamestnanca u príslušného zamestnávateľa. Pre posúdenie, či začal štúdium DPŠ v stanovenej lehote, sa pedagogickému zamestnancovi spočítavajú všetky doby pracovného pomeru u všetkých predchádzajúcich zamestnávateľov.
Ak učiteľ bude vyučovať prevažnú časť svojho týždenného úväzku v špeciálnej triede, musí k svojmu vzdelaniu získať špeciálno-pedagogickú spôsobilosť. Podľa citovaného ustanovenia je povinný vzdelanie na jej získanie začať v lehote do štyroch rokov od začiatku výkonu pedagogickej činnosti v špeciálnej triede a do siedmich rokov ho ukončiť.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V praxi dochádza často k zámene kategórie „zahraničný lektor“ s pojmom „zahraničný učiteľ“. Podľa § 17 zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch sa zahraničný lektor iba podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu v oblasti jazykového vzdelávania podľa požiadaviek učiteľa cudzieho jazyka. Pedagogickú činnosť nevykonáva samostatne. Naproti tomu, učiteľ cudzieho jazyka - teda aj zahraničný učiteľ cudzieho jazyka - vykonáva pedagogickú činnosť samostatne.
Kariérový rast pedagogických a odborných zamestnancov (vertikálny rast - zaradenie do kariérových stupňov) je zákonom zabezpečený vždy len v príslušnej kategórii pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie (§ 5 vyhl. o kontinuálnom vzdelávaní), pri ukončení ktorého preukazuje profesijné kompetencie potrebné na samostatný výkon činnosti. Pripomíname, že do kariérového stupňa „začínajúci ….. Postup do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nie je určený časovo, základná podmienka je úspešné ukončenie adaptačného vzdelávania. Kategória zamestnanca, v ktorej sa kontinuálne vzdeláva a vykoná atestáciu, je rozhodujúca pre jeho ďalší kariérový rast. Atestáciu môže pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonať iba v tej kategórii alebo podkategórii, v ktorej je zaradený a atestácia platí iba pre túto kategóriu. Pri zmene vykonávanej činnosti (výkon činnosti v inej kategórii, napr. vykonal druhú atestáciu pre príslušnú kategóriu, do ktorej je zaradený.
Novela zákona nerieši v prechodných ustanoveniach situáciu, čo s tými zamestnancami, ktorí boli už do 31. 12. 2011 zaradení do kariérového stupňa s druhou atestáciou na základe skutočnosti, že mali šesť rokov pedagogickej alebo odbornej praxe a získali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. Odporúča sa týmto zamestnancom vydať oznámenie, podľa ktorého v zmysle § 27 ods. 5 zákona o POZ s účinnosťou od 1. januára 2012 splnili podmienku pre zaradenie do kariérového stupňa pedagogický alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou a považujú sa za zamestnancov, ktorí vykonali prvú atestáciu. Toto oznámenie je potrebné založiť do osobného spisu zamestnanca. Na základe množstva opakujúcich sa otázok uvádzame, že tretí stupeň vysokoškolského vzdelania je doktorandské štúdium, po absolvovaní ktorého je absolventom udelený titul, ktorý sa píše za menom, napríklad PhD., ArtD. Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, do kariérových stupňov pedagogický alebo odborný zamestnanec „s prvou atestáciou“ alebo „s druhou atestáciou“ môžu byť zamestnanci zaradení najmä po vykonaní atestácie. Čo je atestácia, kde, ako a kedy možno vykonať atestáciu, upravuje § 49 a § 50 zákona o PZ a § 14 až § 17 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. Podľa § 50 ods. 1 zákona o POZ o vykonanie atestácie sa môže uchádzať pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý získal 30 kreditov a absolvoval prípravné atestačné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín alebo ktorý získal 60 kreditov.
Najväčší problém v aplikačnej praxi spôsobuje rozlišovanie pojmov získavanie, priznávanie a uznávanie kreditov. Každý z týchto pojmov v oblasti kreditov má úplne iný význam a je potrebné ich rozlišovať. O overenie profesijných kompetencií získaných výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním môže požiadať pedagogický alebo odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej alebo odbornej činnosti (podmienka troch rokov činnosti je stanovená od 1. januára 2012). Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania. Od 1. januára 2012 kredity za uvedené aktivity priznáva riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi s najmenej trojročnou pedagogickou alebo odbornou praxou osvedčenie o získaní 60 kreditov podľa smernice MŠVVaŠ SR č. 4/2012, ktorou sa vydávajú vzorové osvedčenia o priznaní kreditov za absolvovanie rozširujúceho štúdia, za vykonanie rigoróznej skúšky, za vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka, za absolvovanie vzdelávania v zahraničí a za tvorivé aktivity pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Smernica nadobudla účinnosť 1. februára 2012 a platí do 31. decembra 2012. Osvedčenie sa vydáva osobitne za každý druh vykonanej skúšky. Za štátnu jazykovú skúšku z cudzieho jazyka sa považuje iba štátna jazyková skúška vykonaná na jazykových školách, ktoré majú na to oprávnenie. Nie je možné získať kredity za vykonanie štátnej záverečnej skúšky na vysokej škole, ktorou zamestnanec získava požadovaný stupeň vzdelania. Ak zamestnanec absolvuje dve štátne jazykové skúšky na jazykovej škole z rôznych jazykov, vzniká mu právny nárok na získanie 60 kreditov za každú skúšku osobitne. Podmienkou na získanie kreditov pritom nie je skutočnosť, či zamestnávateľ štátnu jazykovú skúšku od zamestnanca vyžaduje na splnenie kvalifikačných predpokladov alebo či zamestnávateľ tvrdí, že zamestnanec štátnu jazykovú skúšku „nepotrebuje“ k výkonu svojej činnosti.
V tejto súvislosti upozorňujeme na § 47 ods. 3 zákona o POZ, podľa ktorého kredity nemožno získať za vzdelávanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) - teda za vzdelávanie, ktorým pedagogický zamestnanec získava špeciálno-pedagogickú spôsobilosť rozširujúcim štúdiom na vysokej škole alebo zamestnanec so stredným vzdelaním ukončeným maturitou získa špeciálno-pedagogickú spôsobilosť formou pomaturitného kvalifikačného štúdia. Tieto dva druhy získavania špeciálno-pedagogickej spôsobilosti sa považujú za získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pedagogickej činnosti na školách a školských zariadeniach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Rovnako nemožno získať kredity ani za vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti (DPŠ). Toto vzdelávanie nie je považované za rozširujúce štúdium.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti priznáva od 1. januára 2012 riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o počte získaných kreditov. Kredity možno priznať iba za tie aktivity, ktoré sú konkrétne v § 47 ods. 1 písm. e) uvedené. Nemôžu to byť žiadne iné aktivity na základe posúdenia riaditeľom. Pri autorstve alebo spoluautorstve je potrebné zamerať dôraz na slovné spojenie „schválených alebo odporúčaných“ učebných pomôcok. Podmienkou priznania kreditov je doloženie schvaľovacej alebo odporúčacej doložky MŠVVaŠ SR v súlade s § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 37/2009 Z. z. (školský zákon). Do 31. 12. 2011 mala kompetenciu priznávať tieto kredity akreditačná rada, ktorá postupovala podľa vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. Keďže táto kompetencia prešla na riaditeľov škôl a školských zariadení a vyhláška nebola do dnešného dňa novelizovaná (novelu pripravuje MŠVVaŠ SR), preto sa v časti priznávania kreditov za tvorivé aktivity na riaditeľov škôl nevzťahuje. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia si musí upraviť podmienky, počty kreditov a postup pri ich priznávaní za tvorivé aktivity interným predpisom, ktorý by mal byť spracovaný v intenciách citovanej vyhlášky č. 445/2009 Z. z. Riaditeľ školy môže žiadateľovi kredity za tvorivé aktivity nepriznať v prípade, ak nesúvisia s výkonom pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti a vtedy mu nevydá osvedčenie o získaní kreditov. Ako z citovaného znenia zákona vyplýva, riaditeľ má možnosť iba od 1. januára 2012 uznať, prípadne neuznať iba kredity za programy kontinuálneho vzdelávania, aj to iba pre účel priznania kreditového príplatku. Riaditeľ školy môže kredity za tvorivé aktivity pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi nepriznať podľa § 47a ods. 9 a vystaviť o tom písomné vyjadrenie s odôvodnením. Ak kredity prizná, nemôže mu ich na účel vyplácania kreditového príplatku neuznať. Podľa § 47a ods. 4 a 5 riaditeľ prizná kredity za uvedené skúšky a vydá o tom pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o získaní 60 kreditov. V tomto prípade riaditeľ školy podľa znenia zákona nemá možnosť kredity nepriznať. Do procesu priznávania kreditov riaditeľ vstupuje iba tým, že na základe predloženého dokladu o vykonaní skúšky vydá pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o získaní kreditov s uvedením doby ich platnosti. Rovnako nemôže tieto kredity neuznať na účel vyplácania kreditového príplatku, pretože vykonanie uvedených skúšok nie je súčasťou kontinuálneho vzdelávania. Kredity nestrácajú platnosť, iba zamestnancovi za ne nie je vyplácaný kreditový príplatok.
Druhým nevyhnutným krokom k správnemu odmeňovaniu pedagogických a odborných zamestnancov je určenie správnej platovej triedy. Podľa § 5 zákona č. 553/2003 Z. z. Od 1. novembra 2009podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní toto neplatí pre pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca, vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca, ktorí sa do platovej triedy zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu (zákona č. 317/2009 Z. Do platových tried sa zaraďujú pedagogickí a odborní zamestnanci od 1. novembra 2009 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 423/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon svojej činnosti, sa zaradia do kariérových stupňov a následne podľa kariérových stupňov sa zaradia do platových tried.
Učiteľ strednej školy s požadovaným VŠ vzdelaním II. stupňa pôsobí na škole už 8 rokov, v roku 2004 absolvoval dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium na metodicko-pedagogickom centre, učí predmety svojej aprobácie. Špecializačné kvalifikačné štúdium sa podľa predpisov platných do 31. 10. 2009 považovalo za náhradu I. kvalifikačnej skúšky. Od 1. 11. 2009 bude učiteľ zaradený do kariérového stupňa „učiteľ strednej školy s prvou atestáciou“ a na základe tohto kariérového stupňa pri vysokoškolskom vzdelaní II. stupňa bude zaradený do 11. platovej triedy.
Učiteľ II. stupňa základnej školy s VŠ vzdelaním II. stupňa, aprobácia matematika - geografia, v roku 2001 vykonal I. kvalifikačnú skúšku, od roku 2005 učí na škole anglický jazyk. Keďže tento učiteľ neučí predmety svojej aprobácie, nespĺňa kvalifikačnú požiadavku. Keďže nemá kvalifikáciu na vyučovanie angličtiny, nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, nebude k 1. 11. 2009 zaradený do kariérového stupňa. Zaradený bude do 9. Ak bude učiť predmety svojej aprobácie (matematiku-geografiu) v rozsahu určenej kvalifikačnej požiadavky (minimálne 1/3 svojho úväzku), bude zaradený do kariérového stupňa „učiteľ ZŠ s prvou atestáciou“ a zaradí sa do 10. platovej triedy.
Štátne vzdelávacie programy sa môžu členiť na vzdelávacie cykly. Vzdelávanie sa uskutočňuje podľa § 12 ods. 1 (v štátnom jazyku) a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b). Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. vykonať komisionálne skúšky. Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí.
Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), g) a h) sa členia na typy. Školy podľa odseku 2 písm. sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31.
Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. na povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. určí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. materskej školy.
Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň. V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu.
Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. určí a zverejní najneskôr do 30.
Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov.
Pedagogickému zamestnancovi predmety, ktoré si na materskej škole) oddiele A. (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa) okrem bodu 2rozširujúce štúdium na získanie kvalifikačného predpokladu na vyučovanie príslušného aprobačného predmetu, príslušného predmetu podľa štátneho vzdelávacieho programu pre základnú školu.
tags: #nárok #učiteliek #materskej #školy #na #rehabilitáciu