Nárok uplatnený žalobou: Podmienky a aspekty

Tento článok sa zaoberá podmienkami a rôznymi aspektmi nároku uplatneného formou žaloby v slovenskom právnom systéme. Skúma procesné postupy, práva a povinnosti účastníkov konania, ako aj relevantnú judikatúru a právne predpisy.

Právo na zastúpenie advokátom

Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom. Toto právo je zakotvené v článku 47 ods. 2 Ústavy SR. Realizácia tohto práva prebieha buď na základe slobodnej voľby účastníka, ktorý si advokáta zvolí a poverí ho zastupovaním, alebo v prípade splnenia zákonných podmienok, súd na návrh účastníka ustanoví zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. Účastník konania má taktiež možnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci. Súd je však povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 a 30 O.s.p., poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a podobne.

Poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP

Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku ani iného právneho predpisu neukladá súdu povinnosť nadiktovať poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. do zápisnice o pojednávaní doslovne.

Podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti

Jednou z podmienok pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti je súhlas druhého účastníka konania.

Dôvody pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

Účelom ustanovenia § 14 OSP je zabezpečiť nestranné prejednanie veci, nezaujatý prístup súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu relevantné, smeruje k tomuto cieľu. Relevantnou skutočnosťou je existencia kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec a viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, teda inak ako dokazovaním. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Právne posúdenie veci účastníkom v žalobe

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Výklad pojmu „zdržovať sa v mieste doručenia" ako predpoklad pre náhradné doručenie

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje" nemôže byť iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici, na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje" je teda vecou konkrétneho prípadu.

Sankcionovanie procesného úkonu podania žaloby o obnovu konania

Uloženie sankcie všeobecným súdom bez toho, aby to konkrétna právna norma prezumovala, má povahu arbitrárneho a svojvoľného postupu všeobecného súdu, ktorému chýba legalita. Uvedeným postupom všeobecného súdu sa totiž účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi, ukladá sankcia za legitímne uplatňovanie práva na súdnu ochranu, resp. opodstatnené využitie mimoriadneho opravného prostriedku.

Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov pri ochrane vlastníckeho práva

Prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci (do právoplatného vyriešenia otázky existencie alebo neexistencie tvrdeného vlastníckeho práve, resp. Uvedené tunajší súd taktiež už v minulosti doplnil (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 7.8.2009 č. k. 10Co/270/2009-61) v tom smere, že požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovateľnej za vlastníka s predmetom vlastníctva treba v prípadoch uvedených vyššie vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva, ktorými ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré by obsah vlastníckeho práva účastníka konania mohli zredukovať na úroveň tzv. holého vlastníctva. To pritom platí bez ohľadu na to, či sa návrhom na predbežné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci, ešte pred začatím takého konania alebo dokonca až po tom, čo už vo veci samej bolo i rozhodnuté.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovací petit nie je jedinou možnou formou ochrany práva. Určovací petit je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany za súčasného splnenia zákonom požadovanej podmienky preukázania naliehavosti právneho záujmu na určení tohto práva. Na vznik právneho záujmu žalobcu na určení stačí také správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo navrhovateľa resp. spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Je teda prostriedkom, ktorý navrhovateľovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo resp.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Vzájomnosť plnení pri zrušení zmluvy

V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. So zreteľom na uvedené sa žalobcovia v prejednávanej veci mohli domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Zo spisu ale vyplýva, že o tieto prípady v danej veci nešlo. Vzhľadom na to sa žalobcovia nemohli domáhať samostatného plnenia, ale mali vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobcovia v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), nemohla byť ich žaloba už z tohto dôvodu úspešná. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009, sp. zn.

Príklad z judikatúry: Nesprávne formulovaný petit žaloby

Žalobcovia 1/, 2/ sa v konaní domáhali, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť im 90 000 Sk s 18 % úrokom z omeškania od 29. septembra 2001 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedli, že uzavreli so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný v septembri 1999 vyrobil, dodal a následne zabudoval na ich stavbe nachádzajúcej sa v mestskej časti M. euro okná a vnútorné dvere za cenu 90 000 Sk. Vady zhotoveného diela reklamovali vo februári 2000, po ich odstránení následne 6. februára 2001 a keďže vady sa stále vyskytovali, listom z 26. Žalovaný spochybnil dohodnutú cenu diela uvádzanú žalobcami, ktorá podľa neho bola 50 000 Sk a nie 90 000 Sk, ako i čas dodania diela žalobcov; podľa neho bolo dielo dodané už v júli 1999 a nie v septembri 1999 ako tvrdia žalobcovia. Keďže žalobcovia prvý krát vady diela reklamovali 6. februára 2001, ich nárok považoval za prekludovaný, nakoľko nebol uplatnený v 6 mesačnej lehote v zmysle § 599 ods. l Občianskeho zákonníka, a žalobcovia už nemohli od zmluvy platne odstúpiť. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 31. mája 2007 č.k. 3 C 800/2001-160 žalovanému uložil povinnosť v lehote troch dní zaplatiť žalobcom 90 000 Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania od 29. septembra 2001 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania vo výške 30 690 Sk. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že so zreteľom na vady vyskytujúce sa na diele, ktoré bolo potrebné považovať za vady neodstrániteľné, žalobcovia platne odstúpili od zmluvy a ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je čo do základu opodstatnený. Ustálil, že v danom prípade bolo možné vady reklamovať v 18 mesačnej záručnej dobe, nakoľko predmet diela bol zabudovaný do rodinného domu žalobcov a stal sa súčasťou stavby a uzavrel, že i za stavu, keby záručná doba začala plynúť od júla 1999, reklamácie žalobcov boli uplatnené v rámci zákonom stanovenej záručnej doby, a to aj v prípade, že by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcovia vady diela po prvý krát reklamovali až 6. februára 2001. Nakoľko zo strany žalobcov došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, vzniklo na strane účastníkom zmluvy právo požadovať vzájomne to, čo si plnili a na druhej strane súčasne povinnosť vydať druhému to, čo bolo plnené. Keďže mal preukázané, že žalobcovia vyplatili žalovanému za dodávku predmetu diela a jeho montáž sumu 90 000 Sk a nie len 50 000 Sk ako to potvrdili podpisom na príjmovom doklade, sumu 90 000 Sk považoval za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a preto ho zaviazal na vrátenie tejto sumy. O príslušenstve rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a o náhrade trov konania podľa § 142 ods. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 19. februára 2008 sp. zn. 17 Co 219/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému do troch dní trovy konania v sume 36 714 Sk do rúk jeho zástupcu JUDr. D.. V odôvodnení uviedol, že žalobcami uplatnené právo na vrátenie ceny zo zrušenej zmluvy o dielo je vzájomne podmienené právom žalovaného na vrátenie predmetu zhotoveného a dodaného diela; plnenia sa v takom prípade môže domáhať len ten, kto už sám svoj dlh splnil, alebo je pripravený ho splniť (§ 560Občianskeho zákonníka). Žalobu bolo v prejednávanej veci potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobcovia v nej túto podmienenosť vzájomných plnení účastníkov daného právneho vzťahu nevyjadrili; žaloba nezodpovedala synalagmatickému záväzku, a preto povinnosť uložená súdom prvého stupňa bola v rozpore s § 457 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej rozhodol odvolací súd o trovách prvostupňového konania a odvolacieho konania a rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § l42 ods. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Záver odvolacieho súdu, že žaloba nezodpovedala synalagmatickému záväzku a následná povinnosť uložená rozhodnutím súdu prvého stupňa bola v rozpore s § 457 Občianskeho zákonníka, nepovažovali za správny z dôvodu, že nevychádza z návrhov žalobcov podaných v predmetnom konaní. V tomto smere poukázali na ich vyjadrenie z 29. mája 2007, ktoré podali po obdržaní znaleckého posudku č. l08/2003 znalca Ing. A. a znaleckého posudku č. 1/2007 znalca Ing. K., a ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 30. mája 2007, v ktorom požiadali o úpravu petitu v tom, že žiadali, aby žalovaný vydal - uhradil žalobcom cenu diela v sume 90 000 Sk aj s príslušenstvom. Táto úprava petitu bola súdu prvého stupňa doručená ešte pred jeho rozhodnutím vo veci samej. Namietali, že súdy sa dopustili procesného pochybenia, keď sa týmto návrhom nezaoberali a o ňom nerozhodli. Mali za to, že týmto návrhom bol upravený ich pôvodný návrh tak, že v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka žiadali vydanie uhradenej ceny diela. Súčasne namietali, že odvolací súd rozhodol bez doplnenia dokazovania, dôkazy vykonané v konaní nesprávne vyhodnotil a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. Zo skutkových tvrdení, z ktorých žalobcovia vyvodzovali opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku je zrejmé, že za rozhodujúce považovali okolnosti, so zreteľom na ktoré urobili prejav vôle smerujúci k odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodov neodstrániteľných vád diela, s prihliadnutím na ktoré im žalovaný po zrušení zmluvy o dielo nevrátil cenu diela. Takto vymedzenému skutkovému rámcu mali žalobcovia prispôsobiť svoj žalobný návrh. Predovšetkým mali vziať na zreteľ, že ak odstúpili od zmluvy, zaniklo im vlastnícke právo k predmetu diela a v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vznikol medzi nimi a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda na jednej strane povinnosť žalobcov vrátiť žalovanému predmet diela a na druhej strane povinnosť žalovaného vrátiť im cenu diela (zo spisu vyplýva, že na základe uzavretej zmluvy o dielo si účastníci poskytli plnenia navzájom a plnenia aj prijali). Za danej situácie je v prípade zrušenia tohto dvojstranného právneho úkonu každý z nich zároveň povinným i oprávneným účastníkom právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. So zreteľom na uvedené sa žalobcovia v prejednávanej veci mohli domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Zo spisu ale vyplýva, že o tieto prípady v danej veci nešlo. Vzhľadom na to sa žalobcovia nemohli domáhať samostatného plnenia, ale mali vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobcovia v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), nemohla byť ich žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Pokiaľ žalobcovia v dovolaní namietajú, že v písomnom podaní z 29. mája 2007 upravili petit žaloby tak, aby zodpovedal ustanoveniu § 457 Občianskeho zákonníka, túto ich námietku nemohol dovolací súd zohľadniť, keďže toto tvrdenie nie je opodstatnené. Je síce pravdou, že žalobcovia v písomnom podaní z 29. mája 2007 nazvanom „stanovisko k znaleckému posudku a návrh na úpravu petitu žaloby“, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 30. mája 2007 navrhli upraviť petit žaloby tak, že „odporca je povinný vydať - uhradiť navrhovateľom I. a II. uhradenú cenu diela v sume 90 000 Sk ako aj úrok z omeškania vo výške 18 % z uvedenej sumy odo dňa 29.09.2001 až do zaplatenia a trovy konania……“, takáto „úprava“ petitu však nezodpovedá ustanoveniu § 457 Občianskeho zákonníka. „Úprava“ petitu podľa tohto návrhu bola rozdielna oproti petitu v pôvodnej žalobe len v doplnení „vydať - uhradiť“, keď petit, ktorého sa žalobcovia domáhali v pôvodnej žalobe znel: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom I. a II. sumu 90 000 Sk ako aj úrok z omeškania….“ a petit v zmysle ich návrhu v písomnom podaní z 29. mája 2007 znel: „odporca je povinný vydať - uhradiť navrhovateľom I. a II. uhradenú cenu diela v sume 90 000 Sk…“ . Mýlia sa žalobcovia, pokiaľ považujú slovné vyjadrenie povinnosti „vydať - uhradiť“ za také, ktoré zodpovedá vyjadreniu synalagmatického záväzku v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka; navrhovanou úpravou petitu v zmysle ich podania z 29. mája 2007 podmienenosť vzájomného vrátenia plnenia nevyjadrili. I keď z konania je zrejmé, že žalobcovia sú si vedomí tejto vzájomnej viazanosti plnení, táto ich vedomosť nestačí, aby bolo vyhovené ich zhora formulovanej žalobe, ktorá je v rozpore s hmotným právom. Vzhľadom k tomu, že „úpravou“ návrhu vykonanou podaním žalobcov z 29. mája 2007 nedošlo oproti petitu v pôvodnej žalobe k žiadnej vecnej zmene, nebolo povinnosťou súdu rozhodovať podľa § 95 O.s.p. Ani ďalšie námietky dovolateľov uvedené v dovolaní nepovažuje dovolací súd za opodstatnené. Pokiaľ žalobcovia odvolaciemu súdu vyčítajú, že rozhodol bez doplnenia dokazovania a dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, nesprávne vyhodnotil, sú tieto výčitky právne irelevantné, nakoľko už len z dôvodu, že žalobcami navrhovaný petit žaloby neobsahuje synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné žalobu zamietnuť. Dovolací súd taktiež nezistil, že by odvolací súd postupoval v konaní v rozpore s princípmi spravodlivého procesu a porušil práva žalobcov chránené Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôvod, pre ktorý žalobcovia postup odvolacieho súdu za takýto považujú a ktorý má podľa nich spočívať v „konečnom hodnotení spornej veci“, súvisí s právnym hodnotením veci zaujatým odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí a nie s porušením práva v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to tvrdia žalobcovia v dovolaní. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalobcovia dovolaním neopodstatnene napadli vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto ich opravný prostriedok zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods.

Princíp vzájomnosti plnení v zmysle § 457 OZ

Predmetné rozhodnutie sa zaoberá princípom vzájomnosti plnení, ktoré je normované v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)(obdobne § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom túto otázku rieši v procesnoprávnom kontexte pri formulácii žalobného návrhu (petitu). V dôsledku neplatnosti zmluvy alebo zrušenia zmluvy, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Uvedené reštitučné povinnosti sú vzájomne podmienenými povinnosťami (ide o tzv. synalagmatické záväzky). Vzhľadom na synalagmatický charakter záväzkového vzťahu vzniknutého v dôsledku neplatnosti (zrušenia) zmluvy by mal výrok súdneho rozhodnutia zohľadňovať vzájomnosť, t. j.

Historický pohľad na synalagmatické záväzky

Doktrína k predchádzajúcim občianskoprávnym kodifikáciám (napr. § 1052 ABGB) vychádzala z premisy, že zákonná úprava možnosti odoprieť plnenie synalagmatického záväzku zakladá osobitý druh námietky, ktorú musí žalovaná zmluvná strana v konaní riadne uplatniť. Ak sa uloženia vzájomne podmienených povinností nedomáhal priamo žalobca, nebol súd bez kvalifikovanej námietky žalovaného zohľadniť synalagmatický charakter záväzkového vzťahu a žalovaného zaviazal na plnenie bez vzájomného podmienenia tohto plnenia plnením žalobcu. Po prípadnom vznesení dôvodnej námietky žalovaným rozhodol súd bez osobitného procesného úkonu smerujúceho k zmene žaloby tak, že žalovanému uložil splnenie povinnosti oproti splnenie vzájomnej povinnosti žalobcu (Sedlačko, F. in.: Števček, M. in.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. Súčasný slovenský právny poriadok vytvára priestor na nadviazanie na uvedenú doktrínu. Z ustanovenia § 131 CSP vyplýva, že žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (napriek absencii obdobnej definície v OSP, platí tento záver aj pre predchádzajúcu právnu úpravu vychádzajúc jednak z povahy inštitútu žaloby ako aj z § 1 a 2 OSP v spojení s § 4 OZ). Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že žalobca môže žalobou upl…

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #uplatnený #formou #žaloby #podmienky