
V právnom systéme Slovenskej republiky je dôvodnosť nároku žalobcu jednou z kľúčových podmienok pre úspešné dosiahnutie rozsudku v jeho prospech. Tento článok sa zameriava na analýzu rôznych aspektov dôvodnosti nároku, pričom vychádza z existujúcej judikatúry a právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť, aké faktory sú relevantné pri posudzovaní, či je nárok žalobcu dôvodný.
Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené štyri podmienky: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti znamená rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala alebo opomenula konať, a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti.
Pre účely naplnenia predpokladu protiprávnosti konania, nemožno považovať za protiprávne konanie žalovaného, ktorým je podanie žaloby spochybňujúcej vlastnícke právo žalobcu, pretože žalovaný podaním takejto žaloby len realizuje svoje právo v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje každému právo na súdnu ochranu.
Okrem porušenia právnej povinnosti je ďalším základným predpokladom zodpovednosti za škodu existencia samotnej škody na strane poškodeného. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí existovať príčinná súvislosť (kauzálny nexus). To znamená, že škoda musí byť priamym dôsledkom protiprávneho konania.
Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu.
Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu.
Problematikou zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, upravenej v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a zistenia výšky škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 ZoE sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vo viacerých rozhodnutiach. Najvyšší súd ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22. marca 2018 výslovne zadefinoval predpoklady zodpovednosti odberateľa plynu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.
Svojvoľné odstránenie trvalých porastov z časti pozemku dlhodobo užívaného právnymi predchodcami žalobkyne je porušením povinnosti zákazu svojpomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka a contrario, v zmysle ktorého je svojpomoc prípustná len v prípade bezprostredného neoprávneného zásahu do práva. Odvolací súd odôvodnil vznik škody na strane právnych predchodcov žalobkyne tým, že odstránené trvalé porasty boli ich vlastníctvom.
Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 152 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných prípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Základom predmetu konania bude posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a pod.) s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne o výške nároku.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Obchodný zákonník upravuje náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu a porušením povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom. V zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka sú predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Uvedená zodpovednosť za škodu je objektívna. Ak zodpovedná strana preukáže, že k nesplneniu jej povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1 Obchodného zákonníka), vtedy sa od zodpovednosti môže oslobodiť.
Stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle sa menia právne vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba postavená.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti