- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Cestovné Náhrady v Zákonníku Práce: Komplexný Prehľad
Úvod
Cestovné náhrady predstavujú dôležitú súčasť pracovnoprávnych vzťahov, zabezpečujúcu kompenzáciu zamestnancom za výdavky, ktoré im vznikajú pri plnení pracovných povinností mimo ich pravidelného pracoviska. Slovenský Zákonník práce a zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCN) upravujú podmienky poskytovania týchto náhrad. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o cestovných náhradách v slovenskom práve, s dôrazom na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.
Základné Princípy Cestovných Náhrad
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce na inom mieste, ako je pravidelné pracovisko. Táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce a je konkretizovaná v ZCN.
Pracovná Cesta
Pracovná cesta je definovaná ako časový úsek, ktorý zahŕňa cestu zamestnanca na miesto výkonu práce, samotný výkon práce a cestu späť. Trvanie pracovnej cesty nie je zákonom obmedzené, ale je vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie. Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu len s jeho súhlasom.
V praxi sa vyslanie na pracovnú cestu a určenie jej podmienok realizuje formou rôznych tlačív, napríklad "Cestovný príkaz" alebo "Vyslanie na pracovnú cestu". Hoci ZCN neustanovuje záväzné tlačivo, zamestnávateľ si môže vypracovať vlastný formulár s individuálnou štruktúrou a obsahom.
Pravidelné Pracovisko
Pravidelné pracovisko zamestnanca je miesto písomne dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak takéto miesto nie je dohodnuté, za pravidelné pracovisko sa považuje miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve môže byť dohodnuté aj viacero miest výkonu práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pre dočasne pridelených zamestnancov je miestom pravidelného pracoviska miesto výkonu práce dohodnuté v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve. Všeobecná úprava týkajúca sa miesta pravidelného pracoviska sa na dočasne pridelených zamestnancov nevzťahuje.
Druhy Cestovných Náhrad
ZCN rozlišuje nárokové a nenárokové cestovné náhrady.
Nárokové Cestovné Náhrady
Nárokové cestovné náhrady je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť. Medzi ne patria:
Náhrada preukázaných cestovných výdavkov: Ide o výdavky zamestnanca vynaložené v súvislosti s pracovnou cestou, ako napríklad cestovné lístky.
Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie: Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi preukázané výdavky za ubytovanie počas pracovnej cesty. Zákon nelimituje náhrady výdavkov za ubytovanie, daňovým výdavkom je výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Stravné: Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty, ak trvá najmenej 5 hodín. Výška stravného je stanovená opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov: Ide o ďalšie náklady, ktoré môžu počas pracovnej cesty vzniknúť.
Nenárokové Cestovné Náhrady
Nenárokové cestovné náhrady nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi. Ich poskytovanie závisí od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zamestnávateľom a odborovou organizáciou, alebo od vnútorného predpisu zamestnávateľa.
Stravné: Podrobnejšie Informácie
Stravné predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za stravu počas trvania pracovnej cesty. Výška stravného sa líši v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.
Tuzemské Stravné
Od 1.10.2023 do 31.8.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 281/2022 Z.z. S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 282/2022 Z. z.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylné podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného.
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ určené stravné kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.
V prípade čiastočného zabezpečenia bezplatného stravovania (napr. poskytnutie jedného alebo dvoch hlavných jedál), zamestnávateľ stravné kráti. Zaokrúhľuje sa až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje.
Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil.
Zahraničné Stravné
Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň v eurách alebo cudzej mene. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 39/2025 Z. z. Ak časť zahraničnej cesty prebieha na území Slovenskej republiky, zamestnanec si za ten čas môže uplatniť stravné v eurách.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného, ktoré však po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca zamestnancovi nepatrí.
Použitie Súkromného Motorového Vozidla
Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Použitie súkromného motorového vozidla je možné len na základe písomného súhlasu od zamestnávateľa.
Suma základnej náhrady pre dvojkolesové vozidlá, trojkolesové vozidlá, štvorkolky a pre osobné vozidlá určená podľa § 8 ods. 2 zákona o cestovných náhradách je zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky formou oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Od 1.7.2023 do 30.4.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 247/2023 Z. z. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z.
Daňové Aspekty Cestovných Náhrad
Cestovné náhrady zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z.
Príklady z Praxe
- Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné, daňovým výdavkom môže byť iba vreckové do sumy 40 % stravného. Suma nad 40 % poskytnutého vreckového bude nedaňovým výdavkom. Pre zamestnanca je vreckové príjmom podliehajúcim dani z príjmov zo závislej činnosti.
- Školenie mimo pravidelného pracoviska: Ak zamestnanec absolvuje štvordňové školenie mimo pravidelného pracoviska a zamestnávateľovi je vyfakturovaná strava, do daňových výdavkov si podnikateľ ako zamestnávateľ môže uplatniť iba sumu stravného, na ktorú vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách.
- Jednodňová pracovná porada: Ak sa zamestnanec zúčastní jednodňovej pracovnej porady mimo miesta svojho pravidelného pracoviska a vznikne mu nárok na stravné, toto stravné zamestnanec nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy. Z toho dôvodu stravné je daňovým výdavkom aj bez jeho preukázania riadnym účtovným dokladom o nákupe stravy.
- Paušálne cestovné náhrady: Ak zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa § 34 zákona o cestovných náhradách, takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 o cestovných náhradách sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa.
Interná Smernica o Cestovných Náhradách
Zamestnávateľ si môže vypracovať internú smernicu o cestovných náhradách, ktorá zadefinuje jednotný postup pri poskytovaní cestovných náhrad pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách v spoločnosti. Táto smernica stanovuje postupy pri vyplatení cestovných náhrad vrátane termínov vyúčtovania a stanovenia príslušnej dokumentácie, definuje povinnosti zamestnávateľa, ale aj zamestnancov v kontexte ZCN.
Interný predpis má odrážať špecifické podmienky zamestnávateľa. Aktualizáciu smernice je potrebné vykonať pri zmene použitých právnych predpisov, sadzby stravného a potreby ich aktualizácie a transponovania do smernice.
Osoby, na ktoré sa vzťahuje Zákon o Cestovných Náhradách
Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje na osoby uvedené v § 1 ZCN. Nejde o definíciu tak, ako je určená v Zákonníku práce. Je nutné ju vykladať v širšom kontexte. Zamestnancom na účely tohto zákona je napríklad aj konateľ - aj keď nemá pracovnú zmluvu.
Živnostníci, SZČO sa do určitej miery riadia niektorými ustanoveniami ZCN, avšak primárne sa posudzujú v kontexte § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Medzi ďalšie osoby, na ktoré sa vzťahuje zákon o cestovných náhradách, patria:
Osoby, o ktorých to ustanovuje priamo ZCN (napr. zahraniční zamestnanci, ktorí vykonávajú pracovné cesty u slovenského zamestnávateľa na základe dohody o vzájomnej výmene zamestnancov, rodinným príslušníkom zamestnanca, ktorý má podľa pracovnej zmluvy výkon práce v zahraničí).
Osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis (napr. osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak poskytovanie cestovných náhrad je dohodnuté).