Nárok zamestnancov na dávky: Komplexný prehľad

Byť zamestnancom prináša nielen povinnosti voči zamestnávateľovi, ale aj určité práva a nároky, ktoré pomáhajú zabezpečiť finančnú stabilitu v rôznych životných situáciách. Mnohí ľudia si tieto možnosti začnú uvedomovať až vo chvíli, keď ich reálne potrebujú, napríklad pri chorobe, po úraze alebo pri starostlivosti o dieťa. Medzi tieto nároky patria dávky nemocenského poistenia, príspevky súvisiace s materstvom či ošetrovným a v niektorých prípadoch aj podpora v nezamestnanosti.

Podľa článku 1 Zákonníka práce majú všetky fyzické osoby právo pracovať, slobodne si vybrať zamestnanie a mať spravodlivé pracovné podmienky. Zákon zároveň chráni aj pred nezamestnanosťou. Tieto práva patria každému bez rozdielu a nesmie dochádzať k diskriminácii z dôvodu pohlavia, veku, zdravotného stavu, viery, národnosti, rasy, majetku či iných okolností.

Uvedené zamestnancovi garantuje, že v prípade vzniku udalostí, počas ktorých nepoberá príjem, prípadne sa mu tento zníži napr. z dôvodu práceneschopnosti, mu budú vyplácané plnenia z jednotlivých druhov systému sociálneho poistenia pri splnení určitých podmienok. Druh dávky a jej výška závisí od typu a trvania poistenia. Podmienky vyplácaných dávok z týchto poistení upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Ochranná lehota pre poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva, je 8 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky: Účtovanie

Podmienky nároku

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo.
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
• SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote). Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

I. Nemocenské

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.

Uplatnenie nároku na výplatu nemocenského

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).

Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní, a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.).

SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.

Prečítajte si tiež: Ako účtovať nároky zamestnancov na nemocenské

Zánik nároku na nemocenské

• Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú).
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Výška nemocenského

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu - PDVZ).

• Od 1. do 3. dňa DPN 25 % (SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty).
• Od 4. dňa DPN 55 % DVZ alebo PDVZ.

DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. (bližšie v § 138 zákona č. 461/ Z. z. v znení neskorších predpisov).

II. Ošetrovné

Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.

Uplatnenie nároku na ošetrovné

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. (Tlačivo sa skladá z dvoch dielov).

Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa. SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti.

Výška ošetrovného

Určuje sa ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Poskytuje sa od 1. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

III. Materské

Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.

„Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku na materské

• Starostlivosť o dieťa.
• Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov).
• 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku).
• Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské.

Výška materského

Materské je 65 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.

Dĺžka materského

Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

• Poistenkyni, ktorá dieťa porodila - 34 týždňov.
• Poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará - 43 týždňov.
• Inému poistencovi, ktorý prevzal jedno dieťa do starostlivosti - 28 týždňov.
• Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti súčasne viac detí - 37 týždňov.
• Poistenkyni, ktorá je osamelou matkou - 37 týždňov.
• Inému poistencovi, ktorý je osamelý - 31 týždňov.

IV. Vyrovnávacia dávka

Nemocenská dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak:

• Je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
• Je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Podmienky nároku

• Preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva.
• Trvanie nemocenského poistenia.
• Existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne.

Výška dávky

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). Je to 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

V. Oznamovacia povinnosť

Poistenci majú voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť, ktorá zahŕňa:

• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN.
• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN.
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení.
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.

VI. Výplata dávky

Sociálna poisťovňa vypláca dávky mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

VII. Náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca

Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nárok vzniká obvykle od 11. dňa dočasnej PN. Prvých 10 dní dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

• 1. - 3. deň (vrátane) 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. - 10. deň 55 % DVZ.

Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenské dávky v roku je nasledovná:

• 1. - 3. deň: 25% DVZ
• 4. - 10. deň: 55% DVZ
• Od 11. dňa: Nemocenské

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského poistenia, je potrebné poznať denný vymeriavací základ (DVZ). Ak zamestnanec bol nemocensky poistený celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ bude predchádzajúci kalendárny rok. Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov:

• všeobecní lekári
• dorastoví lekári
• ambulantní lekári - špecialisti
• nemocniční lekári - špecialisti

Zamestnanec nemusí kontaktovať lekára len z dôvodu vystavenia ePN. ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). ePN sa automaticky doručuje zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.

Po vystavení ePN lekárom, Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN nahrádza papierové potvrdenie o dočasnej PN a tiež žiadosť o nemocenskú dávku.

Po vystavení ePN by mal zamestnanec kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, a dodržiavať liečebný režim.

Povinnosti zamestnanca v súvislosti s ePN

Zamestnanec má možnosť prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“ a:

• oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti
• poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN
• obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania)

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Poistenie v nezamestnanosti a dávka v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.

V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. zákona č. 461/2003 Z. z.

tags: #nárok #zamestnancov #na #dávky