Účtovanie nároku zamestnancov na nemocenské dávky

Tento článok sa zaoberá problematikou účtovania nárokov zamestnancov na nemocenské dávky v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, výpočte a účtovných aspektoch týchto dávok.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky nároku na ňu počas trvania nemocenského poistenia alebo ak ich splnil v ochrannej lehote. Dôležitou podmienkou je, že v období, keď má nárok na nemocenskú dávku, nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, s výnimkou príjmu, ktorý sa mu poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu.

Nárok na nemocenské dávky a ich výplatu upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Uvedené zamestnancovi garantuje, že v prípade vzniku udalostí, počas ktorých nepoberá príjem, prípadne sa mu tento zníži napr. z dôvodu práceneschopnosti, mu budú vyplácané plnenia z jednotlivých druhov systému sociálneho poistenia pri splnení určitých podmienok. Druh dávky a jej výška závisí od typu a trvania poistenia.

Trvanie nemocenského poistenia a rozhodujúce obdobie

Nárok na nemocenské dávky u všetkých poistencov závisí od dĺžky trvania nemocenského poistenia. U zamestnanca sa berie do úvahy aj dĺžka obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) sa určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku

Posudzovanie rozhodujúceho obdobia

  • Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
  • Nemocenské poistenie PNP (povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba) alebo SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
  • Nemocenské poistenie DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba) trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Denný vymeriavací základ (DVZ) a výpočet dávky

Výška nemocenských dávok sa podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z. z. určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (od 1. do 10. dňa).

Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti) je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Podľa § 55 ods. 2 ZSP platí, že DVZ môže byť najviac suma určená z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka. V praxi to znamená, že maximálnu nemocenskú dávku (napr. maximálne materské) získa zamestnanec z vymeriavacieho základu. Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2025, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu. Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok v roku 2026, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Nemocenské na Slovensku

Napríklad materské za jeden deň je 75 % denného vymeriavacieho základu, resp.

Účtovanie zúčtovacích vzťahov so zamestnancami

Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia sa účtujú v účtovej skupine 33, ktorá obsahuje zúčtovanie so zamestnancami vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj ostatné zúčtovania vo vzťahu k nim vrátane zúčtovania sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Účtová skupina 33 nezahŕňa zúčtovanie odmien spoločníkom v obchodných spoločnostiach a členom družstiev zo závislej činnosti. Na účtoch pohľadávok a záväzkov voči zamestnancom, t. j.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie v naturálnej forme, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov fyzických osôb, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny, vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie na účely zákona č. 595/2003 Z. z. Údaje zo mzdových listov zamestnancov sa prenášajú do zúčtovacej a výplatnej listiny (ZaVL), kde sa na konci každého mesiaca vypočítajú súhrnné údaje týkajúce sa miezd všetkých zamestnancov. Na účte 331 - Zamestnanci sa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti. Vyúčtovanie miezd zamestnancov sa uskutočňuje v zúčtovacej a výplatnej listine, ktorá je zároveň dokladom pre účtovanie.

Výpočet preddavku na daň z príjmov

  1. Zo základu dane sa vypočíta 19 % preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby. Z vypočítanej daňovej povinnosti sa odpočíta daňový bonus. Daň sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane (ZD) na daňovníka už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti, ktorá zodpovedá 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. 4 579,26 €.
  2. + náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (1. - 10.

Daňový bonus a sadzba dane

Daňový bonus je podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti vyplatená daňovníkovi podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Sadzba dane je [§ 15 písm. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t. j.

Na účte 366 sa účtujú záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti a záväzky voči spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditných spoločností a členom družstiev z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia (§ 54 ods. 4 postupov účtovania).

Prečítajte si tiež: Podpora Stavebného Sporenia na Slovensku

Garančné dávky

Ak je zamestnávateľ zamestnanca garančne poistený, zamestnanec má nárok na garančné dávky.

Premlčanie nároku a povinnosť vrátenia neprávom vyplatených dávok

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr.

Pracovná neschopnosť v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Povinnosti poistenca pri uplatňovaní nároku na nemocenské

Poistenec je povinný predložiť:

  • žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
  • predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5.
  • predložením IV. iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV.

Zánik nároku na nemocenské

uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #zamestnavatel #uctovanie #nárok #zamestnancov #na #nemocenské