Nárok zamestnávateľa na kúpu vody: Komplexný prehľad

Vytváranie vhodných pracovných podmienok pre zamestnancov patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa. Dobrá atmosféra na pracovisku a primerané pracovné prostredie sú základné predpoklady pre zvyšovanie efektívnosti práce. Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovo uznaným výdavkom, ak sú splnené podmienky ustanovené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovým výdavkom je výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.

Daňové a nedaňové výdavky

V zákone o dani z príjmov sú daňové výdavky uvedené v § 19 (a v § 20) a nedaňové výdavky v § 21. Nie sú vymenované taxatívnym spôsobom. V princípe sa rešpektuje ich zaúčtovanie v súlade s účtovnými predpismi.

Účtovníctvo a daňové priznanie

Údaje z účtovníctva sa transformujú na základ dane. Nie každý daňovník dane z príjmov fyzickej osoby je účtovnou jednotkou. Za účtovné jednotky sa považujú tie fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Podnikajúca fyzická osoba, ak nie je platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť, akým spôsobom si bude uplatňovať výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Platiteľ DPH možnosť voľby nemá - musí byť účtovnou jednotkou, pričom môže účtovať v sústave jednoduchého alebo v sústave podvojného účtovníctva.

Pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP si daňovník môže uplatniť:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• výdavky skutočne vynaložené, pričom účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v súlade s § 37 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 9 ods. 4 ZDP,
• výdavky skutočne vynaložené, pričom účtuje v sústave podvojného účtovníctva, ak sa pre túto sústavu dobrovoľne rozhodne, resp. ak je zapísaný v obchodnom registri a táto povinnosť mu vyplýva z § 36 Obchodného zákonníka a § 9 ods. 2 ZDP,
• výdavky percentom z príjmov (paušálne) podľa § 6 ods. 10 ZDP, ale iba v prípade, že nie je platiteľom DPH.

Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe. Príjmy a výdavky účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu. Je to účtovníctvo daňovo orientované. O výnosoch a nákladoch účtujú v podstate len účtovné jednotky s podvojným účtovníctvom. Náklady a výnosy sa v zmysle § 3 ods. 3 ZoÚ časovo rozlišujú.

Vo väčšine prípadov ide o „párové“ ustanovenia. Napr. v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP daňovým výdavkom nie je zostatková cena trvale vyradeného hmotného alebo nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d).

Hmotný a nehmotný majetok

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov nemožno uznať výdavky na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a majetku vylúčeného z odpisovania. Vstupná cena odpisovaného hmotného alebo nehmotného majetku sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP premieta do výdavkov prostredníctvom odpisov počas doby odpisovania. Hmotný a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania je uvedený v § 23 ZDP. Výdavky spojené s nadobudnutím tohto majetku sa do daňových výdavkov premietajú síce jednorazovo, priamo, ale až v roku dosiahnutia príjmov z predaja tohto majetku, pričom v prípade predaja majetku v ZDP presne vyšpecifikovaného (napr. predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty) sa na stratu z predaja neprihliada, teda daňovník si tieto výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov z predaja.

Odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku je upravené v § 22 až § 29 ZDP. Rozumie sa ním postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 ZDP. Podľa § 22 ods. 1 ZDP odpisovaním sa rozumie postupné zahrnovanie vstupnej ceny hmotného majetku alebo nehmotného majetku do daňových výdavkov. Od 1. 1. 2004 rozlišujeme už len štyri odpisové skupiny, pričom doba odpisovania v 3. skupine je 12 rokov a vo štvrtej skupine 20 rokov. V zmysle § 52 ods. 6 ZDP sa pri majetku zaradenom do odpisových skupín podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.

Podľa SZDP sa možnosť odpisovania vzťahovala len na vlastníka majetku alebo správcu majetku štátu. Od 1. 1. 2004 umožňuje nový ZDP odpisovať majetok za presne určených podmienok aj daňovníkovi, ktorý nemá k majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ale tento majetok používa a o ňom účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11. Napr. podľa § 24 ods. 1 písm. c) ide o dlhodobý hmotný hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a dovtedy ho kupujúci používa. Aj táto alternatíva bola doplnená do § 32 ods. 2 Postupov pre PÚ a § 11 ods. 5 Postupov pre JÚ (Finančný spravodajca č. 1/2004).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“) kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je odovzdaný. V zmysle § 445 OZ strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Vstupná cena hmotného a nehmotného majetku je vymedzená v § 25 ZDP. Ak bol majetok obstaraný odplatne, za vstupnú cenu sa považuje obstarávacia cena. Za týmto pojmom nasleduje odkaz na zákon o účtovníctve. Podľa § 25 ZoÚ sa obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním. Od 1. 1. 2005 sa účtovným jednotkám účtujúcim v sústave JÚ opäť umožňuje zahrnúť úroky z úverov do času uvedenia majetku do používania do obstarávacej ceny. Môžu sa však rozhodnúť uplatňovať ich priamo ako daňové výdavky [§ 11 ods. 3 písm. g) doplnených Postupov pre JÚ]. V súlade s § 35 ods. 2 písm. h) a § 86b ods. 10 postupov pre PÚ sa do obstarávacej ceny nemusia zahrnúť kurzové rozdiely.

V novom ZDP už nie sú určené žiadne limity vstupnej ceny a odpisov hmotného a nehmotného majetku. Od 1. 1. 2004 sa teda odpisy aj tých dopravných prostriedkov, na ktoré sa predtým vzťahoval limit, uplatňujú zo skutočnej vstupnej ceny. V zmysle § 52 ods. 16 nového ZDP si daňovník môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. 12. 2003.

Takto určená cena sa považuje za vstupnú cenu aj v prípade preradenia majetku z osobného používania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania veci na podnikanie alebo inú činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania majetku na dosahovanie zdaniteľných príjmov sa odpisy neuplatňujú [§ 25 ods. 1 písm. d) ZDP]. V zmysle § 24 ods. 5 ZDP daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného používania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania veci na podnikanie alebo inú činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) ZDP.

Podľa § 2 písm. m) ZDP obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 a ktoré sú využívané na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, pričom táto fyzická osoba o nich účtuje alebo ich eviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Pokiaľ daňovník dane z príjmov fyzickej osoby majetok najprv preradí z obchodného do osobného majetku a k predaju dôjde do piatich rokov od tohto momentu, príjem patrí medzi ostatné príjmy uvedené v § 8, pričom ako výdavok sa opäť odpočíta zostatková cena tohto majetku, ale len do výšky príjmov z predaja. Ak sa predaj uskutoční až po uplynutí piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem už nepodlieha zdaneniu [§ 9 ods. 1 písm. h) ZDP].

Zostatková cena hmotného alebo nehmotného majetku vyradeného v dôsledku škody, s výnimkou živelnej pohromy alebo spôsobenej neznámym páchateľom, sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. d) ZDP považuje za daňový výdavok len do výšky prípadnej prijatej náhrady zahrnutej do základu dane, a to vrátane príjmu z predaja vyradeného majetku. Ak škoda vznikla napr. v dôsledku dopravnej nehody, zostatková cena je daňovým výdavkom len do výšky prijatej náhrady. Podľa § 26 ods. 4 ZoÚ škodou sa rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku.

V zmysle § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sa zostatková cena odpisovaného majetku, resp. škoda na inom majetku, ak ide o daňovníkom nezavinené škody, v plnom rozsahu, akceptujú ako daňový výdavok. Tieto škody daňovník nemohol svojím konaním ovplyvniť (nemohol im zabrániť, odvrátiť ich a pod.), preto sa uznávajú za daňový výdavok.

Zároveň z „párového ustanovenia“ § 21 ods. 2 písm. e) ZDP vyplýva, že za daňový výdavok sa nepovažujú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, pričom stratné v maloobchodnom pre…

Technické zhodnotenie majetku

Podľa § 21 ods. 1 písm. g) ZDP za daňové výdavky nemožno uznať výdavky na technické zhodnotenie majetku (§ 29 ods. 1) a výdavky, ktoré sa považujú na základe rozhodnutia daňovníka za výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2). Technickým zhodnotením sa podľa ustanovenia § 29 ods. 1 ZDP rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku sumu 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. Od 1. 1. 2004 v súlade s § 29 ods. 2 ZDP môže daňovník za technické zhodnotenie považovať a prostredníctvom odpisov do daňových výdavkov ako súčasť vstupnej (resp. zvýšenej vstupnej) ceny premietať aj výdavky nižšie ako 30 000 Sk.

Podľa § 29 ods. 4 ZDP rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, sa považuje za modernizáciu.

Z dikcie § 19 ods. 3 písm. a) ZDP vyplýva, že ak sa pozemok predá, do daňových výdavkov sa zahrnie obstarávacia cena pozemku.

Pitný režim zamestnancov: Povinnosti a nároky

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia pri nadmernej záťaži teplom alebo chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom. Súčasťou opatrení na ochranu zdravia zamestnancov pri záťaži teplom je pitný režim, ktorým sa do organizmu dopĺňajú tekutiny a minerálne látky stratené pri práci najmä potením.

Zákonné povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zamestnancovi pri záťaži teplom alebo chladom zabezpečiť pitný režim (§ 37 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.). Zabezpečenie pitného režimu je zamestnávateľ pri záťaži teplom alebo chladom povinný upraviť vnútorným predpisom (§ 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.). Za vhodné sa považujú napr. stolové minerálne vody s obsahom Na+ do 100 mg/l, bylinkové čaje, ovocné čaje alebo šťavy. Finančne uhrádzať tieto občerstvujúce nápoje nie je povinnosťou zamestnávateľa.

V odôvodnených prípadoch, ktoré sú vymedzené vyhláškou MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, má zamestnávateľ poskytovať navyše aj nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením (napr. dlhodobá práca na stavbách pri teplote nad 30 °C v tieni). Zamestnanci musia mať za každých okolností na pracovisku zabezpečený prístup k pitnej vode. Musí byť v dostatočnom množstve umožnené dopĺňanie tekutín a za určených podmienok pri tepelnej záťaži aj minerálnych látok stratených pri práci. Nápoje, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom v rámci pitného režimu pri záťaži teplom, majú mať primerané uhrádzajúce a občerstvujúce vlastnosti. Musia byť zdravotne neškodné, majú mať vhodné chuťové vlastnosti a teplotu.

Zamestnávateľ by mal zabezpečiť aj ďalšie opatrenia, zohľadňujúce špecifické podmienky jednotlivých pracovísk. Kontrolu dodržiavania smernice o pitnom režime na pracovisku vykonáva príslušná odborová organizácia prostredníctvom svojho zástupcu zamestnancov pre BOZP. V situáciách, kedy sú zamestnancom upierané ich práva, majú možnosť podať podnet sami, resp. prostredníctvom svojich zástupcov (odborová organizácia) na príslušnom inšpektoráte práce podľa miesta prevádzky, resp. sídla zamestnávateľa.

Zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov prostredníctvom podnikovej kolektívnej zmluvy môžu zlepšovať pracovné, sociálne a životné podmienky zamestnancov. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §37 zdôrazňuje, že zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom ale aj chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom. Súčasťou opatrení na ochranu zdravia zamestnancov pri záťaži teplom je pitný režim, ktorým sa do organizmu dopĺňajú tekutiny a minerálne látky stratené pri práci najmä potením.

V prípade, ak nemožno zabezpečiť pitný režim takýmto spôsobom, je možné pitný režim zabezpečiť prostredníctvom nakúpenej pitnej vody v spotrebiteľských baleniach.

Na minerálku zamestnanec nemá priamy nárok - za predpokladu, že nejde o záťaž teplom. Povinnosť poskytnutia minerálky zamestnávateľom teda nie je automatická. Mali by sa splniť predpoklady, ktoré vyplývajú zo zákona a tiež z vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.99/2016. Ak má zamestnávateľ možnosť poskytnúť zamestnancom pitnú vodu z vodovodu, akákoľvek iná forma zabezpečenia pitného režimu hradená zamestnávateľom mimo sociálneho fondu bude predstavovať nedaňové výdavky zamestnávateľa. Čiže v prípade ak by zamestnávateľ nakúpil minerálku dobrovoľne (nad rámec svojich povinností vyplývajúci zo zákona), išlo by o nedaňový náklad.

V prípade, že budú nealkoholické nápoje hradené zo zdrojov sociálneho fondu, výdavky na nákup nápojov sa zúčtujú priamo zo sociálneho fondu, t. j. súvahovo.

Podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platí, že z pohľadu zamestnanca je od dane oslobodené poskytovanie nealkoholických nápojov na spotrebu na pracovisku (napr. ide o poskytovanie nielen minerálky, ale aj čaju, kávy). U zamestnanca ide o príjem od dane oslobodený bez ohľadu na skutočnosť, či ide o povinné alebo dobrovoľné plnenia zamestnávateľa. To znamená, že platí, nepeňažné plnenie poskytnuté na spotrebu na pracovisku (v tomto prípade fľaše minerálnej vody, čaj), je od dane oslobodené. Pozor však na prípad ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na nákup nealkoholických nápojov či už sám zo svojho rozhodnutia, alebo z povinnosti vyplývajúcej z kolektívnej zmluvy (napr. 10 eur mesačne, resp. napr. 50 eur ročne), potom takýto príjem od dane podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov oslobodený nie je, pretože nejde o hodnotu nealkoholických nápojov vo forme nepeňažného plnenia.

Sociálny fond sa tvorí na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Uvedené vyplýva z § 7 zákona ods.1 písm. j zákona č. 152/1994 Z. Minerálka poskytovaná nad rámec zákonných povinností zamestnávateľa sa môže poskytnúť zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ v danom prípade čerpanie sociálneho fondu zaúčtuje súvahovo, zápisom: 472 Záväzky zo sociálneho fondu /333 Pohľadávky voči zamestnancom (v prípade peňažného plnenia) resp. 472/211 (v prípade nákupu a poskytnutia minerálky).

Podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov. Podľa § 37 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pitný režim na svoje náklady pri záťaži teplom alebo chladom. Problematika pitného režimu je ďalej usmernená v § 7 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. Minimálna náhrada tekutín pri práci v záťaži teplom v závislosti od teploty na pracovisku za osemhodinovú pracovnú zmenu ako aj výpočet množstva tekutín stratených potením a dýchaním sa vypočíta podľa prílohy č. 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z.

Daňové hľadisko

Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje, napr. minerálky aj všetkým zamestnancom, v tomto prípade však nejde o daňovo uznané výdavky.

Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva pre zamestnávateľov zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Poskytovanie ochranných nápojov v súlade s citovaným predpismi má byť zabezpečené pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana života a zdravia. Pretože spoločnosť na danom pracovisku splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z vyššie uvedených predpisov, už tým, že zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie.

V prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov pracujúcich napríklad na vonkajšej stavbe počas horúcich letných dní, je povinný poskytnúť aj nápoje navyše, tak ako to vyžadujú predpisy (napr. výrazné vysoké teploty).

Ak je voda z verejnej vodovodnej siete na pracovisku hygienicky nezávadná, výdavky na iné nápoje (minerálky, čaje a pod.) sú na strane zamestnávateľa nedaňovým výdavkom. Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť nezávadnú pitnú vodu z verejnej vodovodnej siete, nákup balenej pitnej vody je daňovým výdavkom.

Pitný režim a DPH

Pri poskytovaní pitného režimu je dôležité aj hľadisko dane z pridanej hodnoty (DPH). Podľa § 3 ods. 3 zákona o DPH sa bezplatné dodanie tovaru na osobnú spotrebu zamestnancov považuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Ak je zamestnávateľ platiteľom DPH, pri nákupe minerálnej vody pre zamestnancov nemá nárok na odpočítanie DPH, pretože ide o dodanie tovaru na iné ako podnikateľské účely, t. j. na spotrebu zamestnancov. Toto sa týka aj prípadu, ak zamestnávateľ poskytuje minerálne vody na použitie na pracovisku - v kanceláriách.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Ochrana práce je systém opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Povinnosti v tejto oblasti vyplývajú pre zamestnávateľov z § 147 Zákonníka práce. Táto všeobecná právna povinnosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajúca zo Zákonníka práce je osobitne upravená najmä v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o BOZP“) a v zákone č. 355/2007 Z. z.

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré musí vykonať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, upravuje § 6 ods. 1 zákona o BOZP. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov sú náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi aj daňovo uznanými nákladmi.

#

tags: #nárok #zamestnávateľa #na #kúpu #vody