
Práceneschopnosť (PN) predstavuje dočasný stav, ktorý zamestnancovi znemožňuje vykonávať prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dlhodobá PN môže mať významný dopad na zamestnanca aj zamestnávateľa. Návrat do práce po PN sprevádzajú určité povinnosti na strane zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Dôležitú úlohu zohráva lekárska prehliadka, ktorá posudzuje zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na opätovný výkon práce. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti oboch strán v súvislosti s dlhodobou PN a lekárskou prehliadkou po návrate do práce.
PN je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Upravuje práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Zamestnávateľ má povinnosť akceptovať PN ako oprávnenie na neprítomnosť v práci.
Získanie PN začína u lekára. Je potrebné navštíviť ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu.
PN je potrebné odovzdať zamestnávateľovi čo najskôr, ideálne prvý pracovný deň po jej obdržaní. Počas práceneschopnosti je dôležité informovať lekára a zamestnávateľa o zmenách, ako je predĺženie PN.
Doba platnosti PN závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce. Je potrebné kontaktovať zamestnávateľa a odovzdať potvrdenie o ukončení práceneschopnosti.
Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe
Počas PN zamestnanec získava nemocenskú dávku, ktorá pokrýva časť výpadku príjmov. Prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, od 11. dňa nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. PN chráni pred neoprávnenou výpoveďou počas trvania práceneschopnosti.
Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.
Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí aj zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Posúdenie sa vykonáva na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Zamestnávateľ je povinný akceptovať PN ako ospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca v práci. Doba trvania PN sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca pri prijatí do zamestnania v prvom rade svojimi vlastnými odbornými zamestnancami. Zamestnávateľ oboznamuje zamestnanca pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku aj podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP č. 124/2006 Z.
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o návrate výsluhových dôchodcov
V zmysle ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Na preradenie je potrebný lekársky posudok vydaný špecialistom, všeobecným lekárom, prípadne zdravotníckym zariadením. Pri preradení zamestnanca zamestnávateľ musí prihliadať najmä na to, aby nová pozícia zamestnanca bola vhodná najmä z hľadiska jeho kvalifikácie a zároveň, aby zodpovedala jeho zdravotnej spôsobilosti. Ak by sa nedosiahol účel preradenia, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca aj na práce iného druhu ako vyplývajú z jeho pracovnej zmluvy.
Ak sa zamestnanec stane dlhodobo nespôsobilým vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ ho nepreradí na inú prácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce. V tomto prípade by šlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Náhrada mzdy by zamestnancovi patrila aj v prípade, ak by zamestnávateľ preukázateľne nemal pre zamestnanca inú vhodnú prácu, na ktorú by ho preradil.
V prípade, ak zamestnávateľ pre zamestnanca nebude mať vhodnú prácu, na ktorú by ho mohol preradiť, môže mu dať v zmysle § 63 ods.1 písm. c) Zákonníka práce výpoveď. Z dikcie ust. § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce vyplýva, že právna norma rozoznáva tri prekážky na strane zamestnanca, pre ktoré zamestnávateľ môže skončiť s takým zamestnancom pracovný pomer jednostranne.
Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Príspevok na návrat domov – detaily
Aj zamestnanec má počas dlhodobej PN a po návrate do práce určité povinnosti.
Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na mieste určenom lekárom.
Zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa o začiatku a ukončení PN, ako aj o prípadných zmenách v jej trvaní.
Po návrate do práce po dlhodobej PN môže zamestnávateľ vyžadovať absolvovanie lekárskej prehliadky.
Lekárska prehliadka po návrate do práce po dlhodobej PN má za cieľ posúdiť zdravotný stav zamestnanca a jeho schopnosť vykonávať prácu.
Povinnosti, podmienky a rozsah zabezpečovania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Lekárska prehliadka má za cieľ zistiť, či zdravotný stav zamestnanca umožňuje bezpečný výkon práce a či nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu vplyvom pracovného prostredia.
Obsah lekárskej prehliadky závisí od charakteru práce a zdravotného stavu zamestnanca. Môže zahŕňať všeobecné vyšetrenie, špeciálne vyšetrenia zamerané na posúdenie schopnosti vykonávať prácu, ako aj posúdenie psychickej spôsobilosti.
Náklady na lekársku prehliadku hradí zamestnávateľ.
Na základe lekárskej prehliadky lekár vydá lekársky posudok, ktorý obsahuje záver o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. V súvislosti s lekárskym posudkom je dôležité poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod spis. zn. 3 Cdo 150/2005, ktorý vo vzťahu k vypovedacej hodnote a náležitostiam lekárskeho posudku ustálil názor, že lekársky posudok musí deklarovať nepriaznivý zdravotný stav pre výkon konkrétnej práce, t. j. musí obsahovať výslovné stanovisko, že zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce.
Ak lekársky posudok potvrdí zdravotnú spôsobilosť zamestnanca, zamestnanec môže pokračovať vo výkone práce. Ak lekársky posudok zistí zdravotné obmedzenia, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca inú vhodnú prácu, môže mu dať výpoveď z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti na prácu.
V prípade, že zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu zdravotných problémov, existujú rôzne možnosti ukončenia pracovného pomeru.
Zákonník práce umožňuje zamestnancovi ukončiť pracovný pomer aj dohodou so zamestnávateľom. Samozrejme sa vyžaduje, aby zamestnávateľ s dohodou súhlasil. Na základe § 76 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce odstupné.
Ak sa zamestnanec rozhodne dať výpoveď, tu platia iba dve podmienky pre jej platnosť a to, aby bola písomná a súčasne, aby bola zamestnávateľovi doručená. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď zamestnávateľovi doručená. Výpovedná doba je minimálne dvojmesačná v prípade, ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok. Ak trval menej ako jeden rok potom je mesačná.
Ak by počas plynutia výpovednej doby lekár potvrdil, že zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu, plynutie výpovednej doby sa neprerušuje. V takom prípade však vzniká povinnosť zamestnávateľovi, aby zamestnanca preradil na inú vhodnú prácu.
V zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer ak „podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.“
Pre platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru treba, aby v čase, keď pracovník zruší pracovný pomer, bolo už lekárskym posudkom zistené, že doterajšiu prácu nemôže vykonávať. Okamžité skončenie pracovného pomeru môže zamestnanec podať len v lehote jedného mesiaca, odkedy sa o dôvode dozvedel.
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce odstupné. Výška odstupného sa odvíja od doby trvania pracovného pomeru.
Lekárske preventívne prehliadky sú účinným preventívnym opatrením, ktoré slúži na ochranu zdravia zamestnancov. Zameriavajú sa na sledovanie zmien zdravotného stavu a na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov ľudského tela, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú poskytovaním zdravotnej starostlivosti, preto sa musia vykonávať v zdravotníckom zariadení, v ambulancii, ktorej prevádzkovanie schválil príslušný samosprávny kraj.
Práce sa rozdeľujú do štyroch kategórií podľa miery zdravotného rizika:
Vstupnú lekársku prehliadku povinne absolvujú zamestnanci zaradení do 3. a 4. kategórie prác. V prípade 1. a 2. kategórie prác nie je vstupná lekárska prehliadka zákonom stanovená ako povinná, zamestnávateľ ju môže, ale nemusí vyžadovať, s výnimkou prípadov, kedy to vyžaduje osobitný predpis.
Zákon č. 355/2007 Z. z. nestanovuje periodicitu prehliadok pre nerizikové práce (1. a 2. kategória). Pre práce zaradené do 3. kategórie je potrebné opakovať prehliadku každé dva roky, a pre 4. kategóriu každý rok.
Dôležitou povinnosťou zamestnávateľov je zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj u zamestnancov, ktorí zo zdravotných dôvodov (napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti) nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4. Cieľom je zistiť prípadné zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo odhaliť kontraindikácie na vykonávanie práce a odporučiť vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca (napr. preradenie na inú prácu, poskytnutie pracovnej rehabilitácie a pod.).
Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú lekári so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo alebo lekári so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo, prípadne lekári iných príslušných špecializačných odborov. V prípade potreby môžu vykonať aj ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia.
Cena preventívnej prehliadky je rôzna a závisí od cenníka konkrétneho lekára a rozsahu vyšetrení. Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza zamestnávateľ. Keďže ide o povinnosť, ktorá je zamestnávateľom ustanovená osobitným predpisom, sú tieto náklady uznaným daňovým výdavkom. V prípade 1. a 2. kategórie prác, kde nie je stanovená povinnosť vykonávať preventívne prehliadky, je na zamestnávateľovi, či tieto výdavky uhradí, alebo nie. Ak sú lekárske prehliadky ustanovené v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo inom internom predpise spoločnosti, nastáva pre zamestnanca povinnosť ich absolvovať a pre zamestnávateľa povinnosť ich uhradiť. V tomto prípade, si náklady s tým spojené môže zamestnávateľ uznať ako daňové výdavky.
Pri prijímaní uchádzača na pracovné miesto sa okrem iných predpokladov posudzujú aj výsledky lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, čiže výsledky vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky.
Pri lekárskej prehliadke zamestnanec oznámi svojmu všeobecnému lekárovi, prípadne lekárovi pracovnej zdravotnej služby, všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šírenia ochorení a informácie dôležité pre posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci. Na základe prehliadky lekár vydá „lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu“, ktorý následne doručí zamestnávateľovi.
Okrem zabezpečenia lekárskych prehliadok má zamestnávateľ aj ďalšie povinnosti vo vzťahu k zamestnancom po návrate z PN:
Práva a povinnosti zamestnávateľa sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov a slúžia na zabezpečenie rovnováhy medzi požiadavkami zamestnávateľa a ochranou zamestnanca. Jednou z povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu na základe výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení zameraných na ochranu zdravia konkrétnych zamestnancov. Výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci musia vykonávať v zdravotníckom zariadení - v ambulancii, ktorej prevádzkovanie schválil rozhodnutím príslušný samosprávny kraj.
Kolektívna zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, ktorá upravuje pracovné podmienky zamestnancov. Kolektívna zmluva môže obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa dlhodobej PN a lekárskych prehliadok.
Odborová organizácia má právo spolurozhodovať so zamestnávateľom v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj v otázkach sociálnej politiky. Zamestnávateľ je povinný prerokovať s odborovou organizáciou opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia zamestnancov.
Kolektívna zmluva môže obsahovať prílohy, ktoré upravujú rôzne aspekty pracovných podmienok. Medzi prílohy ku kolektívnej zmluve môžu patriť: