Nehnuteľnosť na Podnikanie: Definícia a Dôležité Aspekty

Podnikanie si vyžaduje majetok, a nehnuteľnosti sú často jeho kľúčovou súčasťou. Tento článok sa zameriava na definíciu nehnuteľností v kontexte podnikania, ako aj na súvisiace právne a účtovné aspekty.

Sídlo a Miesto Podnikania: Základné Pojmy

Pojmy sídlo a miesto podnikania sú upravené zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Podľa § 2 ods. 3 tohto zákona je sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Z uvedeného vyplýva, že sídlo má právnická osoba (s. r. o., a. s.). O mieste podnikania sa zase hovorí pri fyzickej osobe, napríklad živnostníkovi. Sídlo, resp. miesto podnikania, predstavuje oficiálnu adresu, ktorá je používaná pri komunikácii s orgánmi verejnej správy a podľa tejto adresy sa určuje napríklad miestna príslušnosť takého orgánu. Táto adresa nemôže byť zvolená bez toho, aby k nej podnikateľ nemal žiadny právny vzťah. Podľa Obchodného zákonníka musí podnikateľ preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri, živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Zároveň toto užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nemôže byť vylúčené. Určenie sídla spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou jej založenia.

Požiadavky na Nehnuteľnosť ako Sídlo Firmy

Aké požiadavky musí spĺňať nehnuteľnosť, aby mohla byť sídlom firmy? Právnickej osoby (napr. zákonom. Ak sa obec nečlení na ulice (napr. schránku. spoločnosti (napr. a firma ho používa aj počas celého svojho podnikania. Existencie, nielen pri založení. na faktúrach či obchodných zmluvách. realizovaná podnikateľská činnosť (napr. Na to, aby ju obchodný register zapísal ako sídlo firmy, musí podnikateľ preukázať k danému sídlu vzťah (oprávnenie) - vlastnícke alebo užívacie právo. nemá, od 1. ako sídla do obchodného registra (pred 1. majú jedného zakladateľa, je zriadenie sídla v byte (t. j. kde má trvalý pobyt). poskytovanie služieb (napr. Bytový dom ale musí byť skolaudovaný. overiť). podnikateľ potrebuje na zriadenie sídla v byte súhlas manžela/ky. od 1. pošty na tú istú adresu. budú hľadať v mieste sídla firmy, teda doma. firmy dôležitý aj aspekt imidžu firmy (jej prezentácie navonok). v prípade zvolenia si rodinného domu za sídlo firmy. aj tou najlepšou. môžu byť prenajaté priestory (napr. haly). je opäť, že sa musí ísť o skolaudovanú nehnuteľnosť so súpisným číslom. Od 1. vlastníka nehnuteľnosti (prenajímateľa) s úradne osvedčeným podpisom. ako sídla do obchodného registra. obchodného registra) alebo môže byť súčasťou nájomnej zmluvy. v prenajatom priestore:Zuzana si chce založiť s.r.o. traja bratia s rovnakým spoluvlastníckym podielom. spoluvlastníkov nehnuteľnosti s úradne osvedčenými podpismi, t. súhlas aspoň dvoch bratov. firme najprv písomne oznámiť a požiadať ju o zmenu sídla. samotná firma). registri. populárne aj tzv. virtuálne sídlo. od jej poskytovateľa ako adresu firmy (vrátane doručovania pošty). sídla. danú nehnuteľnosť na poskytovanie virtuálneho sídla aj skutočne vlastní. súhlas vlastníka nehnuteľnosti s úradne osvedčeným podpisom. právnických osobách (napr. obchodných spoločnostiach - s.r.o., a.s.). ustanovenej osobitným zákonom (napr. roľníkov). fyzických osobách ako miesto podnikania do živnostenského registra. Zakladateľ s.r.o. Miesto podnikania uvedie živnostník už pri zakladaní (ohlasovaní) živnosti. Následne sa zapisuje do osvedčenia o živnostenskom oprávnení a do živnostenského registra. Najčastejšie si živnostníci ako miesto podnikania zvolia adresu svojho trvalého pobytu, teda svoj byt alebo dom (napr. keď predmet podnikania môžu vykonávať doma - účtovník, IT špecialista). Taktiež si za miesto podnikania môžu vybrať aj prenajatý priestor (napr. kanceláriu, dielňu) či virtuálne sídlo.

Sídlo Firmy vs. Prevádzkareň

Dôležité je rozlišovať medzi sídlom firmy (miestom podnikania živnostníka) a prevádzkarňou. živnosť. alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. činnosť (napr. prijíma poštu a vybavuje administratívne veci. riadne označená a nahlásená živnostenskému úradu pri ohlasovaní živnosti. však byť zriadená aj neskôr. obmedzený, čo znamená, že podnikateľ ich môže mať ľubovoľný počet. však môže byť zo zákona len jedno (na jednej adrese). a prevádzkarňou firmy:Reštaurácia VEGAN s.r.o. stravovacie služby (teda vykonáva podnikateľskú činnosť). poskytuje svoje služby ešte aj na inej adrese Slivková 10, 851 01 Bratislava. reštaurácia VEGAN s.r.o. a jednu prevádzkareň na ulici Slivková. a prevádzkarňou?.

Obchodný Majetok a Nehnuteľnosti

Podnikateľský subjekt používa na uskutočňovanie svojich aktivít v predmete podnikania majetok rôzneho druhu. Bez neho sa podnikať nedá. Ide predovšetkým o hmotný majetok, ako sú budovy, stavby, strojné zariadenia, ale aj materiál, tovar a iné druhy majetku. K svojim podnikateľským aktivitám nevyhnutne potrebuje aj majetok nehmotného charakteru - napr. patenty, licencie, softvéry, pohľadávky, teda aj majetok charakteru nehmotných práv. Súhrn všetkých foriem majetku sa v súlade s § 6 Obchodného zákonníka nazýva „obchodný majetok“. Do obchodného majetku na účely tohto zákona patrí hmotný majetok, nehmotný majetok, pohľadávky, rôzne práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré patria podnikateľskému subjektu a slúžia a sú určené na podnikanie. Predmetom nášho bližšieho záujmu je časť obchodného majetku - dlhodobý majetok, a to nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Správa cudzieho majetku a povinnosti

Definícia Obchodného Majetku

Z pohľadu obchodného práva platného predovšetkým v rámci podnikateľských vzťahov je definícia obchodného majetku uvedená priamo v ustanovení § 6 Obchodného zákonníka („ObchZ“). Podľa tejto definície je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Ide o súhrn všetkých aktív určitého podnikateľa. peniazmi oceniteľné iné hodnoty (obchodné meno, know-how, akcie, obchodné podiely v s. r. Kým pri právnickej osobe sa obchodný majetok rovná všetkému majetku, tak u fyzickej osoby pojem majetok zahrnuje ako obchodný majetok, tak aj všetky ďalšie hodnoty, ktoré neslúžia na jeho podnikanie. Obchodné imanie nie je vyjadrením účtovného rozdielu medzi obchodným majetkom (aktíva) a záväzkami (pasíva), ale tvorí ich súbor, t. j. Čo sa týka pojmu „čisté obchodné imanie“ v zmysle ObchZ, týmto je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Tento pojem teda vyjadruje rozdiel medzi hodnotou obchodného majetku a záväzkov (dlhov z podnikania) a predstavuje výsledný majetok, z tohto dôvodu by bolo presnejšie označenie čistý obchodný majetok. Určenie čistého obchodného imania je smerodajné napr.

Definícia obchodného majetku pre fyzické osoby je uvedená v § 2 ZDP a týka sa daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. Podľa § 2 písm. m) ZDP je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. Obchodným majetkom je u fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Uvedené však platí za predpokladu, že táto fyzická osoba ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie predmetných príjmov a o tomto majetku účtuje alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. Na rozdiel od definície obchodného majetku podľa ustanovenia § 6 ObchZ je pre daňové účely v prípade fyzických osôb táto rozšírená nielen o podmienku vlastnenia a používania majetku na podnikanie, ale o takomto majetku musí daňovník účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Zároveň je definícia pre daňové účely rozšírená nielen o daňovníka, ktorý dosahuje príjmy z podnikateľskej činnosti, ale aj o daňovníka dosahujúceho príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu alebo príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu zadefinované do § 6 ods. Len v prípade, ak daňovník takýto majetok nielen využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, ale o ňom aj účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je možné hovoriť ako o obchodnom majetku a len v súvislosti s obchodnom majetkom je možné uplatňovať aj napr. V opačnom prípade, aj keď daňovník využíva takýto majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, stále ide o jeho osobný majetok a výdavky napr. na jeho opravu a udržiavanie nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP, pretože ide o výdavky na osobnú potrebu daňovníka. Tieto si daňovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávať a príjem z jeho predaja nebude oslobodený, t. j. bude ostatným príjmom podľa § 8 ZDP, ku ktorému si daňovník v súlade s § 8 ods. V súvislosti s majetkom, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ale o ňom neúčtuje, je možné ako daňový výdavok považovať len výdavky na riadnu prevádzku takéhoto majetku, a to najmä spotrebu energií, pohonných látok a iných výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa osobitných predpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm.

Príklady Využitia Majetku a Daňové Aspekty

Príklad č. Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ZDP využíval majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, o ktorom však neúčtoval ani neevidoval podľa § 6 ods. 11 ZDP ako o obchodnom majetku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady na opravy, resp. Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) ZDP je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Výdavok na obstaranie HaNM nie je podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP daňovým výdavkom, ale do daňových výdavkov sa zahrnie postupne vo forme odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. Odpisovaním sa na účely ZDP rozumie postupné zahrnovanie odpisov HaNM používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka, do daňových výdavkov vrátane HaNM evidovaného podľa § 6 ods. Aj v prípade, ak daňovník vynaložil výdavky na opravu a údržbu majetku, ktorý je v jeho vlastníctve, ale nemá ho zaúčtovaný alebo zaevidovaný v majetku, nie sú tieto výdavky jeho daňovými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tieto výdavky sú výdavkom na opravu a údržbu jeho osobného majetku, čiže sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. O týchto výdavkoch daňovník neúčtuje. Pri určovaní, či ide o výdavok na technické zhodnotenie, alebo o výdavok na opravu a údržbu majetku, je možné využiť opatrenie MF SR č. 3400/ 1998-62 (FS 3/1998) k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré primerane platí aj za účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, aj zákona č. 595/2003 Z. z. V súlade s týmto ustanovením sa dňom zaradenia majetku do obchodného majetku rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovať alebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 11, pričom v § 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deň vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods.

Príklad č. Daňovník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v mieste trvalého bydliska, pričom má na výkon činnosti vyčlenenú jednu izbu v byte (dome). Napriek skutočnosti, že uvedenú časť nehnuteľnosti využívanú v súvislosti s podnikaním nevyňal z bytového fondu a nevedie ju ako nebytovú časť v súlade s osobitnými predpismi, z dôvodu, že o tejto časti nehnuteľnosti účtuje, je jeho obchodným majetkom v súlade s § 2 písm. m) ZDP, čo znamená, že všetky výdavky spojené s touto časťou nehnuteľnosti sú daňovými výdavkami spĺňajúcimi podmienky uvedené v § 2 písm.

Príklad č. Daňovník, fyzická osoba - občan, si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu. Môže si pri príjme z prenájmu podľa § 6 ods. Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení § 17 až § 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, alebo z ustanovenia § 6 ods. Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. § 2 písm.

Prečítajte si tiež: Užívanie nehnuteľnosti manželkou: Prehľad

Hnuteľný a Nehnuteľný Majetok

Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. K inžinierskym stavbám patria napr. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov - nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria napr. hotely a iné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, budovy pre administratívu, obchod a služby, kultúru a pod. Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. ostatné budovy na bývanie, napr. Podľa § 43b ods. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaným do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Pozemkom sa podľa § 3 zákona č. 162/1995 Z. z.

Nové Členenie Stavieb

Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z.

Účtovné Aspekty Nehnuteľností

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. a zákona č. 561/2004 Z. z. (ďalej ZoÚ) pojem nehnuteľnosť priamo nepoužíva, uvedený pojem obsahuje opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania“) v § 2 ods. 2, s odkazom na katastrálny zákon č. 162/1995 Z. z. Nehnuteľnosti sú zahrnuté v kategórii dlhodobého hmotného majetku v zmysle § 13 ods. 4 písm. V súvislosti s používaním pozemkov sa v zmysle § 13 ods. 4 písm. e) za dlhodobý hmotný majetok, v prípade, že nie je súčasťou obstarávacej ceny, považuje aj technická rekultivácia. Súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje zákon č. 44/1988 Zb. Pri kúpe budov alebo stavieb, ak súčasne dochádza i ku kúpe pozemku, na ktorom budova alebo stavba stojí, sa budova alebo stavba zaúčtuje na účet 021 a pozemok na účet 031 (v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby nie sú súčasťou pozemku). Kúpne zmluvy sú často vypracované tak, že kúpna cena za budovu a pozemok nie je uvedená samostatne. Zásady pre tvorbu a použitie rezerv, napr. § 19 ods. 8 písm. § 19 ods. 8 písm. § 19 ods. 8 písm. § 85 ods. 2 písm.

Legislatívna Skratka a Hmotný Majetok

Pojem „nehnuteľnosť“ je ako legislatívna skratka nepriamo vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Nehnuteľnosti tvoria súčasť hmotného majetku. Podľa § 22 ods. Podľa § 22 ods. V prípade pochybností možno ako metodickú pomôcku využiť aj Pokyn MF SR č. 3 400/1998-62 publikovaný vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998. zdravotno-technické inštalácie a zariadenia, napr. vnútorný vodovod, požiarny vodovod, potrubia, protipožiarne zariadenia, elektrická požiarna signalizácia, zariadenia na ohrev, akumuláciu a úpravu pitnej vody, plynové odborné zariadenia do 50 kW, zostavy zdravotnotechnických zariaďovacích predmetov (výtokové batérie, zariaďovacie predmety s príslušenstvom), vnútorná kanalizácia. V citovanom pokyne sú ďalej uvedené príklady výrobných zariadení, ktoré sú samostatnými technologickými zariadeniami a samostatnými hnuteľnými vecami (resp.

DPH a Nehnuteľnosti

Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) pojem nehnuteľnosť osobitne nedefinuje. Pre účely zákona o DPH sú všetky nehnuteľnosti v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) tovarom. Tovar definuje zákon ako hmotný majetok, ktorým sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ale aj voda, plyn, elektrina a pod. Dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. b) aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Časťou stavby sú priestory, ktoré sú jej súčasťou, napr.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre vlastníkov

Uvedenie do Užívania a Účtovné Predpisy

Uvedením do užívania sa na účely účtovania rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov, napr. stavebného zákona, zákona o ochrane pred požiarmi a iné. V praxi sa často vyskytujú otázky, či je správny postup, ak sa budova zaradí do majetku (účtovný zápis MD 021 D 042) začatím používania alebo až po kolaudácii. Na druhej strane ale moment začatia skutočného užívania Postupy účtovania akceptujú pred nadobudnutím vlastníctva v prípade obstarania nehnuteľnosti (napríklad kúpou), ak ide o dlhodobý nehnuteľný majetok obstaraný na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva alebo práva správy účtovná jednotka nehnuteľnosť užíva. Zaradenie do majetku účtovnej jednotky (MD 021 D 042) sa uskutoční prevzatím nehnuteľnosti do užívania, o čom je potrebné vyhotoviť zápis. Zápis sa po doplnení náležitostí v zmysle § 10 ZoÚ stáva účtovným dokladom, na základe ktorého sa vykoná uvedený účtovný zápis. Na uvedené nadväzuje i ustanovenie § 2 ods. 2 Postupov účtovania, podľa ktorého pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom, u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia. V praxi sa vyskytovali prípady, kedy zmluva o kúpe nehnuteľnosti, na základe ktorej bol podaný návrh na zápis do katastra nehnuteľností, bola vyhlásená za neplatnú, alebo návrh na zápis predávajúci vzal späť. Na doplnenie je ešte potrebné dodať, že výhrada vlastníctva (prevod vlastníctva až po úplnom zaplatení kúpnej ceny), ktorá je zohľadnená v ustanovení § 32 ods. 2 písm. a) Postupov účtovania, sa na nehnuteľnosti nevzťahuje.

Obstarávanie Nehnuteľností a Súvisiace Náklady

Obstaranie dlhodobého majetku sa účtuje v zmysle § 33 PÚ na ťarchu účtu 042 - Obstaranie dlhodobého majetku. Dikcia § 35 ods. 1 Postupov účtovania uvádza náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny tohto majetku. V súvislosti so zmenou, ktorú Postupy účtovania obsahujú s platnosťou od 1. 1. 2004, je potrebné pripomenúť, že úroky z úverov nie sú súčasťou obstarávacej ceny v prípade, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Rovnako z poslednej úpravy Postupov účtovania [§ 35 ods. 1 písm. g) Postupov účtovania] vyplynula i ďalšia zmena, na ktorú chceme upozorniť, a to doplnenie nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku o náklady na vyvolanú investíciu, ktorou sa rozumie obstaranie majetku alebo služby, ktorý nebude účtovná jednotka používať, ale ktoré jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku. Ide napr. o zmluvne dohodnuté vybudovanie mestského parku na pozemku mesta v súvislosti s kúpou pozemku od mesta, pričom kúpený pozemok bude použitý na výstavbu hypermarketového obchodného komplexu. Náklady na vybudovanie parku budú vstupovať na základe ustanovenia § 35 ods. 1 písm.

Oceňovanie Nehnuteľností

Nehnuteľnosti obstarané kúpou sa v účtovníctve oceňujú obstarávacou cenou. Podľa § 25 ZoÚ sa obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním. V nadväznosti na zákon sa podľa § 35 ods. 2 Postupov účtovania a podľa § 11 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ za súčasť obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku nepovažujú kurzové rozdiely. Do 31. 12. Kurzové rozdiely a úroky z úverov spojených s ich obstaraním vstupujú do obstarávacej ceny, ak vznikli do času uvedenia investície do užívania. Pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva je nutné upozornenie, že v roku 2004, na rozdiel od údajov uvedených v tabuľke, úroky z úverov neboli predmetom rozhodnutia účtovnej jednotky a do obstarávacej ceny v zmysle postupov pre JÚ nevstupovali.

Príklady Účtovania Kúpy Nehnuteľností

Príklad č. Alfa, s. r. o., Košice uzavrela kúpnu zmluvu na kúpu budovy a uhradila preddavok dňa 15. 5. 2005, pričom platba bola dohodnutá v EUR, a to vo výške 30 000 EUR. Budova bola prvýkrát kolaudovaná v roku 2002, teda od prvej kolaudácie neuplynulo 5 rokov. Alfa, s. r. o., je platiteľom DPH rovnako ako predávajúca spoločnosť z Trnavy (obchodný vzťah slovenských firiem v cudzej mene). Kúpna cena budovy bola dohodnutá vo výške 60 000 EUR v cene s DPH, pričom druhá časť ceny bola uhradená 1. 6. 2005, kedy bol daný i návrh na vklad do katastra nehnuteľností. K prevzatiu budovy spoločnosťou Alfa, s. r. o., došlo 1. 6. 15. 5. 20. 5. 1. 6. 1. 6. 1. 6. 1. 6. 1. 6. Pri obstaraní nehnuteľnosti v prípade, že kúpna cena je dohodnutá v cudzej mene a zároveň bol prijatý preddavok na budúcu kúpu, vzniká pri účtovaní finančný rozdiel účtovaný na účte 568, 668 podľa jeho charakteru (účtovný prípad č. 3 v príklade). Vyplýva to z postupu pre prepočet cudzej meny na slovenské koruny podľa § 26 zákona o DPH. V súlade s týmto ustanovením cudziu menu na slovenské koruny prepočíta platiteľ dane kurzom Sk platným v deň vzniku daňovej povinnosti. Dodržaním postupu podľa tohto ustanovenia zákona o DPH použije rovnaký kurz predávajúci pre účely vysporiadania daňovej povinnosti do štátneho rozpočtu aj kupujúci pre účely odpočítania dane. z prijatej platby v sume 30 000 EUR dňom prijatia platby (podľa § 19 ods. zo sumy 30 000 EUR dňom prevzatia nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu do katastra nehnuteľností (podľa § 19 ods.

#

tags: #nehnutelnost #na #podnikanie #definicia