Práva manželky na užívanie nehnuteľnosti: Komplexný prehľad

Manželstvo ako právny zväzok prináša so sebou množstvo práv a povinností, ktoré sa týkajú aj užívania nehnuteľností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach manželky na užívanie nehnuteľnosti, pričom zohľadňuje rôzne formy vlastníctva, ako aj situácie, ktoré môžu nastať počas trvania manželstva a po jeho zániku.

Rovnosť manželov a uspokojovanie potrieb rodiny

Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje vzťahy medzi manželmi na zásade rovnoprávnosti. To znamená, že manželia majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Dôležitou súčasťou manželstva je aj uspokojovanie potrieb rodiny. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pod pojmom uspokojovanie potrieb rodiny sa rozumie aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Každý z nich je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach a prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

Spoluvlastníctvo: Podielové a bezpodielové

Vlastníctvo nehnuteľnosti môže byť upravené rôznymi formami spoluvlastníctva. Občiansky zákonník upravuje dve základné formy: podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo.

Podielové spoluvlastníctvo

O spoluvlastníctvo ide vtedy, ak vlastníctvo k veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami a štátom. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, ktorý vymedzuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Veľkosť podielov môže vyplývať zo zmluvy, z dohody spoluvlastníkov, z právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pre spoluvlastníctvo spoločných častí domu vlastníkmi bytov platí osobitná úprava uvedená v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.

Príklad z praxe

Rozvedená matka, žijúca s jednou dcérou v prenajatom štátnom byte spoločne s bývalým manželom, odkúpila spolu s ním tento byt do podielového vlastníctva. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že každému účastníkovi patrí polovica bytu s tým, že náklady za byt bude každý spoluvlastník platiť vo výške jednej polovice. Ak bývalý manžel prestane uhrádzať polovicu nákladov za byt, na byte vznikajú dlhy. Vlastníci ostatných bytov môžu uplatniť záložné právo na byt predajom bytu, čo by sa samozrejme dotklo najmä matky a jej dcéry.

Matka sa môže obrátiť na súd so žalobou o rozhodnutie vo veci uhrádzania nákladov na byt vzhľadom na to, že sa s bývalým manželom ako spoluvlastníkom nevedia dohodnúť o veciach týkajúcich sa spoločného bytu. Súd potvrdí ustanovenie kúpnej zmluvy o polovičnom platení nákladov na byt a rozhodnutím zaviaže bývalého manžela, aby uhradil dlh a platil polovicu nákladov. Vhodnejšie riešenie by však bolo zrušiť podielové vlastníctvo a vzájomne sa vyrovnať. Môže sa to urobiť písomnou dohodou a vložiť do katastra nehnuteľností. Ak by k dohode nedošlo, je možné obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Súd pri svojom rozhodnutí o tom, komu byt ostane, prihliadne na to, ktorý zo spoluvlastníkov byt využíva a uhrádza náklady na byt. Existujú preto všetky predpoklady, že súd prisúdi byt do výlučného vlastníctva matke. Bude však povinná bývalého manžela vyplatiť.

Prenájom manželovej polovice by pripadal do úvahy vtedy, ak by s tým bývalý manžel súhlasil. Každý spoluvlastník je oprávnený disponovať svojím podielom, avšak len obmedzene, pretože nemôže svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iného vlastníka bez prednostnej ponuky ostatným spoluvlastníkom. Predkupné právo treba realizovať podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, t. j. najskôr tomu, kto má najväčší podiel. Pri rovnosti podielov rozhoduje sám prevádzajúci, ktorému spoluvlastníkovi ponúkne svoj podiel najskôr.

Právna úprava zániku podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Dohodu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva je možné uzatvoriť neformálnym spôsobom. Ak však ide o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí mať písomnú formu a vkladá sa do katastra nehnuteľností. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyrovnanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

Prečítajte si tiež: Aspekty výživového príspevku manželke

Rozdelenie podielového spoluvlastníctva je možné vtedy, keď sa dá predmet spoluvlastníctva reálne rozdeliť. Ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci, na to, kto zo spoluvlastníkov vec užíval, ďalej napríklad na bytovú odkázanosť účastníkov konania i na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorou sa rozumie hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akou je podiel spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranosť ceny predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyrovnanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemá určené podiely spoluvlastníkov. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.

Čo nepatrí do BSM

• Veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom.
• Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
• Veci vydané v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal túto vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva.

Ak však manželia nadobudli spoločne vec dedením alebo darovaním, stáva sa predmetom ich podielového spoluvlastníctva. Pri pochybnostiach o tom, či vec bola darovaná len jednému z manželov alebo obom manželom spolu počas manželstva, treba zisťovať úmysel darcu. Pri posudzovaní otázky, či vec podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov, je potrebné zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a či takému účelu aj slúži.

Veci nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec, ktorú obaja manželia nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva, je predmetom ich podielového spoluvlastníctva. V bezpodielovom spoluvlastníctve nebude ani taká vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Ak pripadnú niektorému z bývalých manželov pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľné alebo hnuteľné veci do individuálneho vlastníctva v dobe, keď už uzavrel ďalšie manželstvo, nevznikne bezpodielové spoluvlastníctvo nových manželov, a to ani vtedy, keď úhrada druhému zo spoluvlastníkov poskytnutá na vyrovnanie vzájomných nárokov z vyrovnania predchádzajúceho bezpodielového spoluvlastníctva bola celkom alebo sčasti zaplatená zo spoločných peňazí v bezpodielovom spoluvlastníctve vzniknutom uzavretím ďalšieho manželstva.

Náhrada škody spôsobenej na zdraví (najmä náhrada za stratu na zárobku) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno do jeho predmetu zahrnúť, pretože tieto nároky majú osobnú povahu. Do bezpodielového spoluvlastníctva nemožno zahrnúť ani výsledky tvorivej činnosti (obrazy, sochy, knihy). Tieto zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý ich vytvoril. Ak však dôjde k predaju niektorej z takýchto vecí, výťažok z predaja už je v bezpodielovom spoluvlastníctve.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca opatrovaním ZŤP manželky

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, príjmy zo sociálneho poistenia (pokiaľ ich oprávnený manžel prevzal, lebo samotný nárok na ich vyplatenie do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí), výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, a pod. Príjem z podnikateľskej činnosti je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba za predpokladu, že toto spoluvlastníctvo nebolo zrušené počas trvania manželstva podľa § 148a Občianskeho zákonníka. Do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba zahrnúť aj výnosy, prírastky a úžitky z vecí, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotná vec je v bezpodielovom, prípadne v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo výlučnom vlastníctve iba jedného z nich. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj pohľadávky a dlhy manželov. Pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, sa vysporiada zo spoločného majetku. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť tiež byt nadobudnutý podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.

Užívanie a spravovanie majetku v BSM

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním spoločných vecí. Konanie jedného alebo druhého manžela týkajúce sa spoločných vecí oprávňuje a zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu, t. j. ak nie je písomná, má konkludentný charakter. Bežné záležitosti môže vybavovať každý z manželov sám, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak by takýto súhlas chýbal napríklad pri predaji cennejších vecí, bol by predaj neplatný. V prípade, že sa manželia nevedia dohodnúť v súvislosti s právami a povinnosťami týkajúcimi sa spoločného majetku, môže o tom rozhodnúť súd na návrh niektorého z nich.

Darovanie medzi manželmi

Osobitnou kapitolou je darovanie medzi manželmi. K platnému darovaniu medzi manželmi môže dôjsť iba v prípade, že dar pochádza z výlučného vlastníctva manžela - darcu. Všetko, čo nadobudne niektorý z manželov alebo obaja manželia počas manželstva, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Miera účasti manželov na bezpodielovom spoluvlastníctve nie je vyjadrená podielmi, preto nie je ani možné, aby manžel disponoval so „svojím“ spoluvlastníckym podielom, a to ani formou darovania „svojej časti“ druhému manželovi.

Dohody manželov o úprave BSM

Občiansky zákonník však umožňuje, aby si manželia dohodou upravili rozsah a spravovanie spoločného majetku odlišne od zákonnej úpravy. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Môžu sa dohodnúť, že do bezpodielového spoluvlastníctva budú patriť aj také veci, ktoré by inak boli len vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, napríklad veci získané darovaním alebo dedením. Môžu sa však dohodnúť aj na zúžení spoločného vlastníctva, a to tak, že vylúčia z bezpodielového spoluvlastníctva veci, ktoré by inak boli jeho súčasťou. Predmetom takejto dohody môžu byť aj otázky spravovania majetku.

Zákon určuje, že bežné veci môže vybavovať každý z manželov, ale v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Dohoda o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí mať formu notárskej zápisnice. Ak sa dohoda týka nehnuteľnosti, nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností. Uvedenú dohodu je možné uzatvoriť len pre budúcnosť, to znamená, že sa nemôže týkať majetku nadobudnutého pred uzatvorením dohody.

Manželia sa môžu tiež dohodnúť, že vznik bezpodielového spoluvlastníctva vyhradia ku dňu zániku manželstva. Znamená to, že majetok, ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Účinky dohody manželov nastávajú až okamihom zániku manželstva (rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné, smrťou jedného z manželov, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho). Všetky veci (hnuteľné a nehnuteľné) a tiež aj majetkové práva (napr. Dohody musia mať formu notárskej zápisnice. Dohoda inou formou je neplatná. Svojím obsahom sa tieto dohody môžu dotknúť aj tretích osôb (napr. veriteľa jedného z manželov). Preto zákon ustanovuje, že manželia sa voči tretej osobe môžu na takúto dohodu odvolávať iba vtedy, ak tretej osobe bola dohoda známa.

Podnikanie jedného z manželov a BSM

V prípade, že sa jeden z manželov rozhodne, že začne podnikať a bude pritom používať majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, musí mať súhlas druhého manžela k používaniu tohto majetku. Nezáleží pritom na tom, či tento manžel bude podnikať sám alebo spoločne s inou fyzickou alebo právnickou osobou. Ak by však manžel, ktorý nebude podnikať, chcel zabrániť negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok, môže podať na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Nepatria sem veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ďalej veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý vlastnil túto vec pred uzavretím manželstva. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním spoločných vecí. Bežné záležitosti môže vybavovať každý z manželov sám, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak by takýto súhlas chýbal napríklad pri predaji cennejších vecí, bol by predaj neplatný.

Ak jeden z manželov začne podnikať a pri podnikaní hodlá používať majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí mať k tomu súhlas druhého manžela. Zákon umožňuje tomu z manželov, ktorý nemá oprávnenie podnikať, chrániť aspoň svoju časť bezpodielového spoluvlastníctva pred prípadnou stratou z podnikania druhého manžela tak, že nepodnikajúci manžel môže podať na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by však po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonávali podnikateľskú činnosť spoločne alebo s pomocou druhého manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou, a ak takúto zmluvu neuzavrú, rozdelia si príjmy rovnakým podielom. Manželia sa môžu dohodnúť, že zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva rozšíria alebo zúžia. Takisto sa môžu dohodnúť aj pokiaľ ide o spravovanie spoločného majetku. Aby táto dohoda mala právnu záväznosť, musí byť urobená formou notárskej zápisnice. Ak ide o nehnuteľnosť, účinnosť takejto dohody nastáva až vkladom do katastra. Pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, sa uhrádza pri výkone rozhodnutia aj zo spoločného majetku. Toto však neplatí vtedy, ak manželia uzatvorili uvedenú dohodu a pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva.

Zánik BSM a jeho vyporiadanie

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká spolu so zánikom manželstva. Môže byť však zrušené aj za trvania manželstva okrem už uvedených možností aj z iných závažných dôvodov, najmä vtedy, ak by jeho ďalšie trvanie odporovalo dobrým mravom. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyrovnanie buď dohodou, alebo tak urobí súd na návrh niektorého z manželov. Pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom každý z manželov môže požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a každý z manželov je zároveň povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Prihliada sa aj na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Podnikanie jedného z manželov významne ovplyvňuje súkromný a spoločný majetok manželov, či už ide o podnikanie vo forme živnosti, alebo s.r.o. Ktorý majetok však možno považovať za spoločný a ako ho ochrániť pred rizikami spojenými s podnikaním?

Najväčšie riziko pre majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavuje podnikanie na živnosť. Živnostník ručí celým svojím majetkom, to znamená aj súkromným, ktorý na podnikanie vôbec nepoužíva.

Manželia sa môžu dohodnúť na zúžení spoločného majetku kedykoľvek, bez ohľadu na to, či jeden z nich podniká. Takáto dohoda musí mať formu notárskeho zápisu. V praxi je možné zúžiť BSM len do budúcna - majetok už nadobudnutý zostane spoločným. Môže ísť o konkrétnu vec (napr. auto), alebo všeobecne o majetok. Aby dohoda o zúžení mala skutočne svoj význam v podnikaní, je nutné o nej veriteľov oboznámiť. Nemusia poznať obsah, postačí vedomosť o jej existencii. Odporúčame túto skutočnosť uviesť napr. do zmluvy vo forme prehlásenia s tým, že druhá strana to berie na vedomie. V opačnom prípade by veriteľ mohol požadovať uspokojenie aj z majetku manžela.

Nárok na zrušenie BSM počas manželstva vzniká v situácii, ak jeden z manželov získa podnikateľské oprávnenie, pričom podnikať musí ako fyzická osoba (toto neplatí, ak sa stane napr. spoločníkom v s.r.o.). Manžel nepodnikateľ môže podať návrh na súd a ten BSM automaticky zruší.

Tento postup je vhodný v prípade, ak obidvaja manželia podnikajú a potrebujú sa flexibilne a samostatne rozhodovať. Vyhradenie vzniku BSM k zániku manželstva je potrebné učiniť vo forme notárskej zápisnice, o ktorej musia byť veritelia informovaní. Do BSM sa de facto dostanú len tie veci, ktoré niektorý z manželov získa v posledný deň manželstva.

Získanie obchodného podielu v spoločnosti predstavuje nadobudnutie majetku, ktorý sa za trvania manželstva stáva spoločným, i keď je v registri uvedený iba jeden z manželov. Bežnú správu podielu, t.j. práva a povinnosti spoločníka, vykonáva však manžel uvedený v obchodnom registri. Ak má spoločník záujem podiel patriaci do BSM previesť, musí k tomu získať súhlas manžela (pretože nejde o tzv. obvyklú správu majetku). Bez súhlasu je zmluva o prevode neplatná.

Súčasťou BSM je všetok majetok, ako aj práva a záväzky, ktoré manžel podnikateľ počas podnikania nadobudol (ak nedošlo k zúženiu alebo zrušeniu BSM). Veci, ktoré slúžia výlučne k výkonu povolania jedného z manželov sa nevyporiadavajú a ich hodnota sa nezapočítava do delenia majetku. Majetok v BSM sa vyporiada spravidla podľa dohody manželov alebo v súdnom konaní - každý má nárok na polovicu. Ak je týmto majetkom obchodný podiel, vyporiadava sa rovnako. V prípade obchodného podielu sa však nevyporiadava údaj uvedený v obchodnom registri, ale trhová hodnota podielu, ktorá bude závislá od množstva faktorov.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku podnikania a bezpodielového spoluvlastníctva manželov upravujú § 143 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

tags: #uhlas #manzelky #opravnenie #uzivat #nehnutelnost