Nelegálna práca a autorská zmluva: Definícia, kontext a dôsledky

Tento článok sa zaoberá problematikou nelegálnej práce v kontexte autorských zmlúv, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a uhly pohľadu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, od definície a relevantných právnych predpisov až po praktické príklady a dôsledky pre jednotlivcov a spoločnosti.

Autorský zákon a jeho ochrana

Autorský zákon chráni a upravuje vzťahy súvisiace s vytvorením a použitím literárnych, umeleckých a iných diel. Od 1. januára nadobudol účinnosť zákon č. 618/2003 Z. z. o práve autorskom a právach súvisiacich s autorským právom, ktorý nahradil doterajší autorský zákon č. 383/1997 Z. z. V § 5 autorského zákona sú uvedené legálne definície počítačového programu a databázy. Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu; ak spĺňa pojmové znaky diela (§ 7 ods. Databáza je definovaná ako súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.

Novinkou, ktorú prináša autorský zákon, je definícia zamestnaneckého diela, ktoré má osobitný právny režim použitia, odlišný od bezplatných výnimiek (obmedzení autorského práva). Zamestnaneckým dielom je podľa § 5 ods. 24 „dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom“. Táto definícia je veľmi dôležitá pre spoločnosti, ktoré vyrábajú počítačové programy, pretože vo väčšine prípadov sú autormi produktov práve zamestnanci týchto spoločností.

Ďalšou novinkou, ktorú prináša nový autorský zákon, je jednoznačná definícia autora. Autor je podľa § 6 autorského zákona fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Z postavenia autora vyplýva celý rad práv, najmä však právo udeliť súhlas na každé použitie diela, čo v plnej miere platí aj pre autorov počítačových programov. Počítačové programy majú dnes už skôr výnimočne iba jediného autora. Najčastejšie to bývajú krátke, jednoúčelové utilitky alebo menej rozsiahle projekty. Počítačový program oveľa častejšie vznikne ako výsledok tvorivej duševnej činnosti dvoch alebo viacerých jednotlivcov. Vtedy z hľadiska autorského zákona pôjde o dielo spoluautorov, ktorým patria práva k vytvorenému dielu spoločne a nerozdielne.

Autorský zákon chráni počítačový program ako každé iné dielo. Treba však upozorniť, že z čisto teoretického hľadiska môžu existovať počítačové programy, ktoré nebude možné považovať za dielo v zmysle autorského zákona. Pôjde o prípady, keď počítačový program nebude výsledkom „vlastnej tvorivej duševnej činnosti“, ale pôjde len o akýsi výsledok mechanickej aplikácie určitých odborných znalostí programátora, bez akéhokoľvek tvorivého prínosu. Z hľadiska právneho režimu počítačového programu je rozhodujúci spôsob jeho vzniku. Ak je autor iba jeden, on sám bude nositeľom všetkých práv, ktoré z autorstva vyplývajú, pokiaľ nepôjde o dielo vytvorené na základe zmluvy alebo pri plnení pracovných povinností.

Prečítajte si tiež: Postup pri neoprávnenej stavbe

Treba sa zaoberať aj okamihom, keď vlastne vzniká autorské právo k počítačovému programu. Odpoveď na túto otázku jednoznačne dáva § 15 autorského zákona. Stane sa tak v okamihu, keď je dielo v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Z hľadiska vzniku autorského práva nie je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu, či bolo dielo vyjadrené v hmotnej podobe, nie je ani potrebné žiadne formálne uplatnenie autorského práva, napríklad registráciou. Autorské právo sa vzťahuje nielen na dokončený a skompilovaný program, ale aj na všetky jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu a mien postáv (napríklad počítačové hry), ak tie spĺňajú pojmové znaky diela.

Obsahom autorského práva je celý rad výlučných oprávnení autora. Výlučnosť autorského práva spočíva v tom, že iba autor rozhoduje o nakladaní s dielom. Bez jeho súhlasu nikto iný nemôže s dielom nakladať akýmkoľvek spôsobom. Práva autora nový autorský zákon delí v § 16 na dve skupiny. Prvou skupinou práv sú výhradné osobnostné práva autora, ktorých sa autor nemôže vzdať, nemôže ich ani previesť na niekoho iného a ktoré autorovou smrťou zanikajú.

Príklady z praxe a daňové aspekty

Príklad 1: Mandátna zmluva a spravovanie bytových domov

Správcovská firma spravuje obytné domy a je platiteľom DPH. So spoločenstvami má uzatvorenú mandátnu zmluvu. Niektoré činnosti si vykonáva spoločenstvo samé (napr. technickú činnosť). Niektoré činnosti vykonáva správcovská firma (napr. mzdové povinnosti, ekonomické činnosti - činnosti dohodnuté v mandátnej zmluve). Na základe dohody o pracovnej činnosti prihlási zamestnanca do SP, ZP - odvedie poistné odvody, zaplatí daň z príjmu, zašle mesačný výkaz - prehľad a pod. Následne jeho celú mzdu na základe nami vystavenej faktúry prefakturuje na objekt. Správca si účtuje (máme príjem) iba za spracovanie mzdy, kde uvedie DPH, ktorú aj odvedie. Na celú mzdu, ktorú prefakturuje spoločenstvu uvádza ešte aj DPH (20 %).

Napríklad, dohoda 382,40 € / brutto (dohodár - starobný dôchodca) 4 % = SP - 15,29 €, daň z príjmu 69,75 € (19 %), dostane dohodár v čistom 297,36 €. Odvod zamestnávateľa (19,80 % - SP) = 75,69 €. Prefakturuje jeho mzdu na objekt - Spoločenstvo takto: 382,40 € (hrubá mzda) + 75,69 € (odvody za zamestnávateľa) = 458,09 € + daň 20 % = 549,71 €. Spoločenstvo zaplatí sumu 549,71 €.

Príklad 2: Mandátna zmluva a občan SR

Občan SR uzatvorí pod svojím rodným číslom mandátnu zmluvu podľa § 566 Obchodného zákonníka s s.r.o. na sumu 2 500 €. Zmluva je uzatvorená na obdobie od 10/2014-09/2015 na činnosť producenta pri príprave a vývoji filmu. Následne uzatvorí zmluvu o vytvorení diela a udelení licencie na dramaturgiu diela na inom projekte. Ak občan nepredpokladá, že by sa do konca roka podieľal na nejakom projekte a uzatvoril ešte nejaký typ zmluvy podľa Obchodného alebo autorského zákona, je táto činnosť považovaná za podnikanie alebo ide o príležitostný príjem? Je občan povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade ako slobodný podnikateľ? Alebo je povinný vybaviť si živnostenské oprávnenie? Sú tieto zmluvy daňovým nákladom u s.r.o.? Je občan povinný podať daňové priznanie za rok 2014? Má nárok na uplatnenie nejakých výdavkov?

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

Príklad 3: Mandátna zmluva a nepravidelný príjem

Fyzická osoba je prihlásená v Sociálnej poisťovni a má nepravidelný príjem. Činnosť vykonáva na základe mandátnej zmluvy ako nepodnikateľ. Odvody do Sociálnej poisťovne sa odvádzajú z nepravidelného príjmu.

Príklad 4: Mandátna zmluva a šofér

Spoločnosť dočasne prijala šoféra na základe mandátnej zmluvy, ktorý má živnostenský list na poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Nákladné vozidlo je v obchodnom majetku firmy, všetky náklady a výnosy pri prepravách znáša firma, šofér jej vystaví mesačne faktúru. Môže byť takýto pracovný vzťah na základe mandátnej zmluvy?

Softvérová kriminalita a jej formy

Pod pojmom softvérová kriminalita sa zväčša myslí porušovanie licenčných podmienok softvérových produktov tým, že za jeho používanie výrobcovi nezaplatíme. Softvér má nehmotnú podobu rovnako ako vynález alebo hudba a jeho hodnota je vyjadrená v duševnej práci autora alebo výrobných nákladoch výrobcu. Je to podobné, ako keby sme si auto dokázali vyklonovať, alebo skopírovať, pričom jemu by auto zostalo a my by sme sa ráno mohli odviezť do práce. Skôr ide o ušlý zisk. Nekúpime totiž auto od výrobcu áut, ak už máme jedno od suseda.

Slovensko kleslo za rok v miere softvérového pirátstva o 2 percentuálne body. Komerčná hodnota softvérového pirátstva a teda čistá strata pre výrobcov softvéru na Slovensku predstavuje značnú hodnotu. Miera softvérovej kriminality dosiahla v roku 2002 podľa vyjadrení BSA (Business Software Alliance) na Slovensku 45 %. Najnižšia miera softvérovej kriminality je v krajinách Severnej Ameriky (približne 20 %). V Číne je to podľa rôznych zdrojov pre porovnanie viac ako 90 %, v krajinách Afriky napríklad viac ako 80 %.

Vo všeobecnosti platí, že čím má krajina nižšiu životnú úroveň, tým je miera softvérovej kriminality vyššia a rovnako platí aj to, že ak krajina na svojom území nemieni postihovať nelegálne kopírovanie, inštalácie a používanie softvéru, je miera používania nelegálneho softvéru veľmi vysoká. Najvyššiu mieru nelegálnych inštalácií softvéru na Slovensku má segment domácností, potom malé a stredné firmy a najnižšiu, naopak, veľké firmy. V dnešnej dobe je pre veľkú firmu riskantné využívať nelegálny softvér, lebo pokuty môžu byť skutočne astronomické a riziko odhalenia je takisto vysoké.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

Napriek nízkemu počtu odsúdených, miera používania nelegálneho softvéru na Slovensku výrazne klesla, a to podľa viacerých zdrojov vďaka osvete, ale najmä pre zastrašovanie zo strany BSA. Dnes už napríklad nenarazíte v inzertných časopisoch na inzeráty typu: „Predám MS Office, 3D Štúdio Max a AutoCAD cena na jednom CD za 8 EUR.“ Stránky ponúkajúce „zlacnený“ softvér tiež takmer celkom vymizli zo slovenského internetu. Tých, ktorí boli skutočne chytení a odsúdení, je zatiaľ ako šafranu.

Spôsoby porušovania autorského zákona v oblasti softvéru

Existuje veľa foriem, ako ľudia porušujú autorský zákon. Najčastejšou formou je nelegálne kopírovanie softvéru, ktorý potom nainštalujeme na iný počítač. Môže ísť napríklad o viacnásobnú inštaláciu, kde legálne zakúpený softvér nainštalujeme na viac počítačov, než povoľuje licencia. Zákon neraz porušujú aj predajcovia počítačov, ktorí predávajú počítač s nelegálne nainštalovanými programami alebo najčastejšie operačným systémom - tzv. hard-disk loading. Rozmáhajúcim sa spôsobom porušovania zákona je aj nelegálne šírenie softvéru - tzv. warez. Často využívaným a z pohľadu predávajúceho aj najviac postihovaným spôsobom je kúpa nelegálne urobených kópií softvéru alebo „cracknutých“ verzií programov na burzách, cez internet a podobne. Tu väčšinou za zlomok ceny môžeme získať programy aj v státisícových hodnotách.

Firma, ktorá používa nelegálny softvér, tak získava napríklad obrovskú konkurenčnú výhodu oproti tej, ktorá si softvér poctivo kúpi. Vezmime si príklad internetovej kaviarne a počítačovej herne. Tá firma, ktorá na svoje počítače nainštaluje nelegálny softvér a hry, dokáže „ušetriť“ viac ako 2/3 nákladov oproti tej, ktorá používa legálny softvér.

Keďže väčšina softvérových spoločností podľa vlastného vyjadrenia nedokáže zistiť na diaľku (ani v tom prípade, ak sa pripájame na stránky, odkiaľ si sťahujeme aktualizácie), či je softvér legálny alebo nelegálny, nezostáva strážcom dodržiavania autorského zákona prakticky nič iné ako sa spoliehať na udania iných osôb. Spoločnosti BSA môžeme napríklad takýto „bonz“ anonymne poslať priamo cez jej stránku. Najčastejšími „bonzákmi“ sú rozhnevaní bývalí zamestnanci, ktorí ochotne uvedú počet nelegálnych inštalácií, zoznam nelegálne používaných programov a rôzne iné podrobnosti. Smutné je to, že BSA tieto akty pomsty podporuje a otvorene vyzýva na anonymné udania ľudí, ktorí ostávajú skrytí a nenesú nijakú zodpovednosť.

Alternatívy k platenému softvéru

• Freeware: Doslovný preklad je softvér zadarmo. Ide väčšinou o menšie programy, vytvárané prevažne nadšencami alebo firmami, ktoré si vytvorením takéhoto softvéru snažia urobiť reklamu a vybudovať prestíž.
• Shareware: Programy, ktoré môžeme slobodne kopírovať a používať. Väčšinou je ich úplná funkčnosť podmienená kúpou alebo po istom čase bude ich funkčnosť limitovaná.
• Open source: Otvorený zdrojový kód znamená to, že si program môžeme sami upraviť podľa vlastných potrieb. Takto upravený program však nemôžeme ďalej uzavrieť, musíme jeho zdrojové kódy sprístupniť ďalším. Softvérom založeným na open source je napríklad Linux, najvážnejší konkurent operačných systémov Microsoftu, alebo kancelársky balík Open Office a veľa ďalších kvalitných programov.

Ako sa vyhnúť problémom s nelegálnym softvérom

• Ak kupujeme nový počítač, kupujme ho s legálne nainštalovaným softvérom. Na PC by mala byť nálepka potvrdzujúca pravosť (pri operačných systémoch od spoločnosti Microsoft).
• Kupujme si softvér u autorizovaných predajcov.

Etický rozmer a spravodlivosť

Etický rozmer nelegálneho kopírovania softvéru nie je veľmi často diskutovanou témou softvérových gigantov. Málokto sa pozastavuje nad tým, že používateľ PC má veľmi obmedzený výber. Viac ako 95 % domácich PC a pracovných staníc totiž používa operačný systém Windows. Často sa stáva, že iný program doslova vyžaduje kancelársky balík MS Office. Namieste je aj otázka, či je spravodlivé, že študent, ktorý nelegálne využíva softvér napríklad na to, aby sa pripravil na svoje budúce povolanie, je de facto rovnako postihovaný zákonom ako podnikateľ, ktorý na nelegálne zaobstaranom softvéri reálne zarába peniaze.

Ochrana softvéru pred nelegálnym kopírovaním

Spôsobov ochrany pred nelegálnym kopírovaním je viac. Softvérová ochrana spočíva v tom, že softvér sa ochráni prístupovým heslom alebo kódom. Hardvérová ochrana je považovaná za účinnejšiu ako softvérová. K zakúpenému programu dostaneme aj hardvérový kľúč, ktorý spravidla zasunieme buď do paralelného portu počítača, alebo do portu USB. Tento kľúč „odomkne“ program. Ak program skopírujeme a pokúsime sa ho inštalovať na inom počítači, nebude bez kľúča fungovať. Špeciálnou formou ochrany je úprava média obsahujúceho daný softvér, takže neumožňuje kopírovanie svojho obsahu. V súčasnosti takmer všetky hry a niektoré hudobné CD nosiče využívajú túto formu ochrany.

tags: #nelegalna #praca #autorska #zmluva #definicia