Nemecký dôchodkový systém: Zákony, štruktúra a výzvy

Nemecká ekonomika, pilier stability a sily v Európe aj globálne, ponúka stabilné a sľubné prostredie pre kariérny rast. Silná nemecká ekonomika sa vyznačuje silným priemyselným sektorom, úspešnou exportnou výkonnosťou, nízkou mierou nezamestnanosti a vysokou životnou úrovňou. V tomto kontexte je dôležité pozrieť sa na jeden z kľúčových aspektov sociálneho zabezpečenia - dôchodkový systém.

Úvod do nemeckého dôchodkového systému

Dôchodkový systém v Nemecku, podobne ako na Slovensku, pozostáva z troch pilierov. Dĺžka povinného poistenia v prvom pilieri je však až 35 rokov pre vznik nároku na náhradu mzdy, čo je rozdiel oproti Slovensku. Druhý a tretí pilier sú založené na dobrovoľnom sporení, a to prostredníctvom zamestnávateľa (zamestnanecké dôchodkové plány v druhom pilieri) alebo individuálne cez individuálne dôchodkové účty v treťom pilieri.

Tri piliere nemeckého dôchodkového systému

1. Prvý pilier (zákonný dôchodkový systém): Ide o povinný systém, do ktorého prispievajú zamestnanci a zamestnávatelia.
2. Druhý pilier (zamestnanecké dôchodkové plány): Ide o dobrovoľné sporenie prostredníctvom zamestnávateľa.
3. Tretí pilier (individuálne dôchodkové účty): Ide o individuálne sporenie.

Zákonný dôchodkový systém v Nemecku

Zákonný dôchodkový systém v Nemecku je príspevkovo definovaný. To znamená, že zamestnanci a zamestnávatelia platia do systému dane a príspevky na sociálne zabezpečenie. Zamestnanci odvádzajú do dôchodkového systému 9,35 % svojho hrubého príjmu, zatiaľ čo zamestnávatelia 19,35 %. Výška dôchodku závisí od dĺžky prispievania do systému a od výšky odvedených peňazí. Do dôchodku je možné odísť v 65 rokoch (postupne sa zvyšuje na 67 rokov) alebo skôr, ak ste dlho platili poistné alebo ste dosiahli určitý vek.

História a vývoj nemeckého dôchodkového systému

Sociálny štát, ako ho poznáme dnes, má históriu kratšiu ako 150 rokov. Začal sa písať v Nemeckom cisárstve pod vedením kancelára Otta von Bismarcka. V reakcii na rastúcu industrializáciu a revolučné myšlienky sa Bismarck rozhodol zaviesť prvý korporatívny systém sociálneho štátu. V roku 1883 spustil systém sociálneho poistenia, ktorý bol stratifikovaný na základe povolania a spoločenskej vrstvy.

Tento systém kombinoval paternalistický prístup s autoritárskym systémom na utíšenie ekonomických liberálov a hnutia pracujúcich. Zaviedol sa priebežný systém financovania sociálneho zabezpečenia, v ktorom zamestnanci povinne a pravidelne odvádzajú príspevky, z ktorých sú financované súčasné nároky iných, najmä dôchodcov alebo chorých.

Prečítajte si tiež: Prehľad dávok pri narodení dieťaťa v Nemecku

Charakteristika korporatívneho modelu

Pôvodné nastavenie zadefinovalo nemecký model sociálneho štátu ako korporatívny model konzervatívneho sociálneho štátu. Jeho hlavná charakteristika je, že systém sociálnych práv a záruk je diferencovaný podľa postavenia človeka v spoločnosti. Relatívne vysoká miera celkového začlenenia zamestnancov odlišovala tento typ sociálneho štátu od liberálnych režimov.

Od svojich počiatkov bol nemecký systém definovaný finančnými transfermi obyvateľstvu. Na rozdiel od sociálno-demokratických systémov nemecký systém do dnešného dňa neprešiel na systém masovejšieho poskytovania verejných služieb. Namiesto toho je systém postavený na prepájaní širšej siete aktérov, ktoré nie sú priamo riadené štátom. Dôležitú úlohu zohrávajú aj neformálne inštitúcie ako rodina, najmä v oblasti starostlivosti.

Vývoj po druhej svetovej vojne

Po rokoch okupácie Spojencami bolo v roku 1949 Nemecko rozdelené na dve krajiny. V Západnom Nemecku boli pôvodné inštitúcie sociálnej politiky obnovené vládou pod vedením Kresťansko-demokratickej strany, čoraz viac podporovanej sociálnodemokratickou opozíciou. Hospodárska obnova, podpora výstavby domov a integrácia miliónov migrantov boli hlavnými úlohami sociálnej politiky prvých rokov, po ktorých nasledovalo postupné rozširovanie a reforma sociálneho poistenia.

Kľúčovou osobnosťou zodpovednou za hospodárske smerovanie Západného Nemecka sa stal Ludwig Erhard, minister hospodárstva, ktorý priniesol do krajiny pojem sociálne trhové hospodárstvo. Erhard sa vďaka viacerým trhovým reformám stal otcom hospodárskeho úspechu Západného Nemecka prostredníctvom jeho reforiem, a vyzdvihovaniu potreby práce, úspor a osobnej zodpovednosti.

Dôchodková reforma z roku 1957

Veľký zákon o reforme starobných dôchodkov z roku 1957 sa stal základným kameňom povojnového sociálneho systému. Ústava z roku 1949 zaviedla „sociálny štát“ ako nemenný princíp nového demokratického režimu Západného Nemecka.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok v Nemecku: Informácie pre mužov

Expanzia sociálnej politiky v rokoch 1966-1975

Medzi rokmi 1966 a 1975, s príchodom vlády sociálnych demokratov, sa odohrala bezprecedentná expanzia sociálnej politiky s dôverou v sociálne plánovanie a aktívne politiky zamerané na zvýšenie „kvality života“ pre všetky skupiny, nielen pre chudobných ako v tradičnej sociálnej politike. Podpora vzdelávania vo všetkých jeho formách sa rozrástla a zaviedla sa široká škála nových alebo rozšírených výhod a služieb, napríklad príspevok na bývanie, granty pre študentov a aktívne politiky trhu práce.

Zjednotenie Nemecka a sociálne výzvy

Za masívnym nárastom prerozdeľovania zdrojov v krajine stála predovšetkým explózia sociálnych výdavkov vyvolaná jedinečnou historickou udalosťou zjednotenia s ekonomicky zničenou východnou časťou Nemecka v roku 1990. V roku 1996 výdavky dosiahli historický vrchol 34,9 % hrubého domáceho produktu (aj bez výdavkov na vzdelávania).

Po zjednotení sa Východné Nemecko ocitlo v stave gigantického sociálneho štátu. Sociálne výdavky dosiahli historickú úroveň asi dve tretiny (východonemeckého) hrubého domáceho produktu.

Reformy Hartz IV

Transformácia nemeckého sociálneho štátu sa síce začala po zjednotení v roku 1990, ale svoj vrchol dosiahla reformami Hartz IV za vlády Gerharda Schrödera. Počiatočný súbor reforiem, ktoré Hartzova komisia už odporučila ako prvé, tzv. Reformy Hartz I, II a III, ktoré väčšinou reformovali správu dávok v nezamestnanosti a odborné vzdelávanie.

Schröder potom navrhol doteraz najväčší súbor reforiem, Hartz IV. Obsah týchto reforiem sa z väčšej časti uplatňuje dodnes a je to jeden z dôvodov, prečo sa nemecký priemysel stal konkurencieschopnejším.

Prečítajte si tiež: Aktuálne výzvy sociálneho registra Nemecko

Dôchodková reforma v roku 2001 a 2004

Prvé reformy z roku 2001 presunuli verejný dôchodkový systém zo systému priebežného dôchodkového sporenia na viacúrovňový systém so štátnymi dotáciami na dobrovoľné súkromné príspevky. V roku 2004 vláda spojila úpravy dôchodkov s počtom prispievateľov a poberateľov.

Súčasné výzvy a budúcnosť nemeckého dôchodkového systému

Dôchodkový systém bude v blízkom čase čeliť výraznému náporu súvisiacemu s nárastom budúcich dôchodcov na celom svete. Starnutie populácie výrazne prispieva k presunu zodpovednosti za životnú úroveň na dôchodku v plnej alebo čiastočnej miere zo štátu na občana.

Navyše, Nemecko zostalo stále verné tradícii silných zásahov do hospodárstva, čo viedlo k preregulovanosti ekonomiky a kumulácii problémov pre nemecký rozpočet do budúcnosti.

tags: #nemecko #dochodkovy #system #zakony