
Exekúcie predstavujú závažný zásah do majetkových práv jednotlivcov. Dôležitou súčasťou exekučného konania je inštitút premlčania, ktorý chráni dlžníkov pred neopodstatneným vymáhaním starých dlhov. Súčasná právna úprava prináša viaceré možnosti, ako sa brániť voči exekúcii, a to najmä s ohľadom na jej premlčanie alebo zastavenie.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý sa viaže na plynutie času. Po uplynutí premlčacej doby sa právo veriteľa domáhať sa svojho nároku súdnou cestou oslabuje. Dlh existuje naďalej, ale stáva sa tzv. naturálnou obligáciou, ktorú nemožno vynútiť súdom, ak dlžník vznesie námietku premlčania.
Občiansky zákonník stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu na tri roky. Táto doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Existujú však aj osobitné premlčacie doby, napríklad pri náhrade škody (dva roky) alebo pri práve z prepravy (jeden rok). Práva zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčia, ak sa desať rokov nevykonávali. Práva priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčia za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Počas exekučného konania premlčacia doba neplynie. To znamená, že akonáhle je exekúcia vedená súdnym exekútorom, plynutie premlčacej doby sa zastavuje na celú dobu trvania konania. Premlčacia doba začne plynúť až po právoplatnom zastavení exekučného konania.
Pani Mária mala exekúciu od roku 2005. V roku 2021 zistila, že exekúcia bola opäť podaná. Ak by exekúcia bola premlčaná, mohla by sa brániť námietkou premlčania v exekučnom konaní. Podaním návrhu na výkon exekúcie sa však premlčacia doba zastavuje, a preto je nevyhnutné zistiť, či exekučné konanie predtým právoplatne skončilo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zisťovaním exekúcií na dôchodok
Ak sa dlžník domnieva, že jeho dlh je premlčaný, musí vzniesť námietku premlčania v exekučnom konaní. Túto námietku je možné vzniesť v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý sa podáva kedykoľvek počas konania.
Exekúcia môže byť zastavená z rôznych dôvodov, ktoré vyplývajú zo zákona alebo z rozhodnutia súdu.
V apríli 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorej cieľom bolo zredukovať a zastaviť exekúcie vedené proti nemajetným dlžníkom. Táto novela sa týka exekúcií začatých pred 1. aprílom 2017, ktoré boli vedené podľa právnej úpravy účinnej do konca marca 2017.
Podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sa exekúcia zastaví, ak uplynula tzv. rozhodná doba, ktorou je doba piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Spoločnosť ABC, s.r.o. podala v roku 2015 návrh na vykonanie exekúcie voči pánovi Petrovi M. Súdny exekútor vykonával všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ale povinný bol bez majetku. Na základe novely zákona o ukončení niektorých exekučných konaní súdny exekútor zastavil exekučné konanie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby.
Prečítajte si tiež: Ako sa počíta exekúcia z dôchodku?
Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní upravuje aj výnimky, kedy sa staré exekúcie nezastavujú.
Voči pánovi Milanovi A. bolo vedené exekučné konanie v prospech VŠZP, a.s. Exekučné konanie začalo ešte v januári 2012. Pán Milan uhradil časť pohľadávky vo výške cca 300 eur. Neskôr sa domáhal zastavenia exekučného konania, ale exekúcia nebola zastavená, pretože došlo k čiastočnému plneniu dlhu.
Pre veriteľov, ktorých exekúcie boli zastavené podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, existuje možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. K opätovnému návrhu je potrebné pripojiť exekučný titul a upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.
Okrem premlčania a zákona o ukončení niektorých exekučných konaní existujú aj ďalšie dôvody, ktoré môžu viesť k zastaveniu exekúcie.
Ak súdny exekútor zistí, že povinný nemá žiadny majetok, ktorý by mohol byť exekúciou postihnutý, môže navrhnúť súdu zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť môže podať aj oprávnený.
Prečítajte si tiež: Dopad exekúcie na invalidný dôchodok
Exekučný poriadok taxatívnym spôsobom vypočítava dôvody, kedy je exekútor povinný exekúciu zastaviť. Medzi tieto dôvody patrí napríklad:
Právna úprava exekučného konania poskytuje dlžníkom viaceré možnosti ochrany pred neoprávneným vymáhaním pohľadávok.
Pri exekúcii na dôchodok existujú zákonné obmedzenia, ktoré majú zabezpečiť, aby dlžníkovi zostala určitá suma na živobytie. V súčasnosti je to suma vo výške 268,88 eura mesačne, čo je 100 percent sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu.
Pán, ktorý poberá dôchodok vo výške 500 eur, má exekúciu, z ktorej mu strhávajú 50 eur mesačne. Táto suma je v poriadku, pretože mu zostáva viac ako 268,88 eura.
Ak sa dlžník nachádza v situácii, kedy nie je schopný splácať svoje dlhy, môže požiadať o oddlženie, teda vyhlásenie osobného bankrotu. Oddlžením sa môže zbaviť svojich dlhov a začať nový život.
Po ukončení bankrotu by mal byť dlžník vymazaný z Centrálneho registra exekúcií (CRE). Ak sa tak nestane, dlžník by mal požiadať príslušného exekútora o výmaz. Ak exekútor túto povinnosť nesplní, dlžník môže podať sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov.
Prvotným predpokladom na začatie exekúcie je existencia exekučného titulu. Exekučným titulom môže byť výlučne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (poprípade iného orgánu), ktorým bola povinnej osobe judikovaná určitá povinnosť. Pod výrazom „právoplatnosť rozhodnutia“ si je, zjednodušene povedané, potrebné predstaviť také rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať ďalší (riadny) opravný prostriedok. Pod výrazom „vykonateľnosť rozhodnutia“ si je potrebné predstaviť právoplatné rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty stanovenej za účelom jeho dobrovoľného plnenia.
Exekučné konanie sa začína dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Návrh na vykonanie exekúcie predstavuje jednu zo základných procesných podmienok exekučného konania, bez ktorej (až na niekoľko zákonných výnimiek) nie je možné exekučné konanie začať. Návrh na vykonanie exekúcie musí popri všeobecných náležitostiach obsiahnutých v ustanovení § 127 Civilného sporového poriadku obsahovať aj osobitné náležitosti upravené v ustanovení § 48 ods.
Exekúciu vykoná ten súdny exekútor, ktorého exekučný súd poverí vykonaním exekúcie. Výkonom jednotlivých exekúcii poveruje súdnych exekútorov výlučne exekučný súd. Robí tak prostredníctvom náhodného výberu, rovnomerne a bez možnosti ovplyvniť prideľovanie vecí.
Súdny exekútor po začatí exekúcie upovedomí účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného), tak o začatí exekúcie ako aj o spôsobe jej výkonu (v prípade, ak je ho už možné určiť). Exekútor sám určí, či bude viesť exekúciu výlučne jedným spôsobom alebo kombináciou viacerých spôsobov. Ešte pred samotným vymáhaním dlžného plnenia je však súdny exekútor povinný vyzvať povinného, aby vymáhaný nárok splnil dobrovoľne, a zároveň ho poučí, že ak si povinnosť nesplní z vlastnej vôle, bude k jej splneniu donútený.
Rozdiel medzi týmito dvoma druhmi príkazov je taký, že kým na základe príkazu na začatie exekúcie dochádza „len“ k zablokovaniu peňažných prostriedkov povinného, na ktoré ma dosah tretí subjekt, t.j. adresát príkazu na začatie exekúcie, exekučným príkazom už dochádza priamo k uspokojovaniu nároku oprávneného z finančných prostriedkov povinného.
Exekúcia môže byť ukončená:
tags: #nepenazne #exekucie #premlcanie