Rodičovské Konflikty: Príčiny, Dopady na Deti a Možnosti Riešenia

Konflikty sú bežnou súčasťou ľudských vzťahov, a rodinné vzťahy nie sú výnimkou. Rodičovské konflikty, hádky a nezhody medzi rodičmi, môžu mať negatívny dopad na všetky aspekty rodinného života, predovšetkým na vývoj a pohodu detí. Keď sa rodičovské konflikty stávajú chronickými, intenzívnymi alebo deštruktívnymi, je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc. Tento článok sa zaoberá príčinami rodičovských konfliktov, ich vplyvom na deti a možnými riešeniami, vrátane úlohy sociálnych pracovníkov a škôl.

Úloha Sociálneho Pracovníka pri Rodičovských Konfliktoch

Sociálni pracovníci disponujú odbornými znalosťami a zručnosťami, ktoré im umožňujú efektívne intervenovať v rodinách zasiahnutých konfliktmi. Ich prístup je komplexný a zameriava sa na identifikáciu príčin konfliktov, posilnenie komunikačných zručností rodičov a zabezpečenie ochrany a blaha detí. Sociálni pracovníci môžu v tejto oblasti vykonávať nasledujúce činnosti:

• Posúdenie situácie: Sociálny pracovník sa snaží získať komplexný obraz o situácii v rodine. To zahŕňa rozhovory s oboma rodičmi, deťmi (ak je to vhodné) a prípadne aj s ďalšími členmi rodiny alebo relevantnými odborníkmi. Cieľom je identifikovať príčiny konfliktov, ich intenzitu, frekvenciu a dopad na jednotlivých členov rodiny. Dôležité je tiež posúdiť silné stránky rodiny a zdroje, ktoré by mohli byť využité pri riešení problémov.

• Poradenstvo a terapia: Sociálny pracovník môže poskytovať individuálne poradenstvo rodičom, párovú terapiu alebo rodinnú terapiu. Cieľom je pomôcť rodičom lepšie porozumieť svojim vlastným emóciám a reakciám, ako aj emóciám a potrebám svojho partnera a detí. Terapia môže pomôcť rodičom rozvíjať efektívnejšie komunikačné a riešiteľské zručnosti, učiť sa zvládať konflikty konštruktívnym spôsobom a budovať zdravšie vzťahy.

• Mediácia: Mediácia je proces, pri ktorom neutrálna tretia strana (mediátor, ktorým môže byť sociálny pracovník) pomáha rodičom dosiahnuť dohodu v sporných otázkach. Mediácia sa často využíva pri rozvodoch alebo rozchodoch, kde je potrebné dohodnúť sa na starostlivosti o deti, výživnom alebo majetkovom vyrovnaní.

  Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok

• Vzdelávanie a tréning: Sociálni pracovníci môžu organizovať vzdelávacie programy a tréningy pre rodičov zamerané na rozvoj rodičovských zručností, efektívnu komunikáciu, zvládanie stresu a riešenie konfliktov. Tieto programy môžu pomôcť rodičom získať nové poznatky a nástroje, ktoré im umožnia lepšie zvládať náročné situácie a predchádzať konfliktom.

• Ochrana detí: Ak rodičovské konflikty ohrozujú blaho detí, sociálny pracovník je povinný prijať opatrenia na ich ochranu. To môže zahŕňať monitorovanie situácie v rodine, zabezpečenie dočasnej starostlivosti o deti, alebo v krajných prípadoch podanie návrhu na súdne konanie o úpravu rodičovských práv a povinností.

Príčiny Rodičovských Konfliktov

Rodičovské konflikty môžu mať rôzne príčiny, ktoré sa často prelínajú a navzájom ovplyvňujú. Medzi najčastejšie faktory patria:

• Finančné problémy: Nedostatok finančných prostriedkov môže viesť k stresu a napätiu v rodine, čo sa môže prejaviť v hádky a konflikty medzi rodičmi.

• Rozdiely v názoroch na výchovu detí: Rodičia môžu mať odlišné predstavy o tom, ako vychovávať deti, aké hodnoty im vštepovať a aké pravidlá stanovovať. Tieto rozdiely môžu viesť k sporom a nezhodám.

  Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

• Nedostatok času pre seba a partnera: Starostlivosť o deti a domácnosť môže byť veľmi náročná a vyčerpávajúca. Ak rodičia nemajú dostatok času pre seba a svoj partnerský vzťah, môže to viesť k frustrácii a nespokojnosti, čo sa môže prejaviť v konfliktoch.

• Problémy v partnerskom vzťahu: Ak partnerský vzťah prechádza krízou, napríklad v dôsledku nevery, nedostatku komunikácie alebo sexuálnych problémov, môže to negatívne ovplyvniť aj rodičovské fungovanie.

• Vplyv širšej rodiny: Niekedy môžu do rodičovských konfliktov zasahovať aj starí rodičia alebo iní príbuzní, ktorí sa snažia ovplyvňovať výchovu detí alebo zasahovať do rodinných záležitostí.

• Osobnostné rozdiely a nezvládnuté emócie: Rozdiely v osobnostiach rodičov, ich spôsoboch reagovania na stres a nezvládnuté emócie, ako hnev, frustrácia alebo úzkosť, môžu viesť k nedorozumeniam a konfliktom.

• Závislosť: Závislosť jedného z rodičov na alkohole, drogách alebo hazardných hrách môže mať devastujúci dopad na celú rodinu a viesť k častým a intenzívnym konfliktom.

  Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

• Domáce násilie: Fyzické, psychické alebo sexuálne násilie v rodine je závažný problém, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu a ochranu obetí.

Dopad Rodičovských Konfliktov na Deti

Deti sú veľmi citlivé na konflikty medzi rodičmi a ich dopad na ich vývoj a pohodu môže byť značný. Medzi najčastejšie negatívne dôsledky patria:

• Emocionálne problémy: Deti, ktoré sú vystavené rodičovským konfliktom, môžu prežívať pocity úzkosti, strachu, smútku, hnevu alebo viny. Môžu mať problémy so sebaúctou, sebadôverou a so zvládaním emócií.

• Problémy so správaním: U detí sa môžu objaviť problémy so správaním, ako agresivita, vzdorovitosť, hyperaktivita alebo poruchy pozornosti. Môžu mať problémy s dodržiavaním pravidiel, s autoritami a s nadväzovaním zdravých vzťahov.

• Akademické problémy: Konflikty v rodine môžu negatívne ovplyvniť školský výkon detí. Môžu mať problémy s koncentráciou, s učením a s motiváciou.

• Fyzické problémy: Stres spôsobený rodičovskými konfliktmi môže viesť k rôznym fyzickým problémom, ako bolesti hlavy, bolesti brucha, poruchy spánku alebo oslabená imunita.

• Problémy vo vzťahoch: Deti, ktoré vyrastajú v prostredí konfliktov, môžu mať problémy s nadväzovaním a udržiavaním zdravých vzťahov v dospelosti. Môžu mať tendenciu opakovať negatívne vzorce správania, ktoré videli u svojich rodičov.

• Trauma: Intenzívne a deštruktívne rodičovské konflikty, najmä ak sú spojené s násilím, môžu u detí spôsobiť traumu, ktorá môže mať dlhodobé následky na ich psychické zdravie.

Ako Predchádzať Rodičovským Konfliktom

Prevencia je vždy lepšia ako liečba.

• Otvorená a efektívna komunikácia: Dôležité je, aby rodičia spolu otvorene a úprimne komunikovali o svojich pocitoch, potrebách a očakávaniach. Je potrebné naučiť sa aktívne počúvať jeden druhého, prejavovať empatiu a rešpektovať odlišné názory.

• Spoločné trávenie času: Rodičia by si mali nájsť čas na spoločné aktivity, ktoré ich bavia a ktoré posilňujú ich partnerský vzťah. Dôležité je tiež tráviť čas s deťmi a venovať sa im.

• Stanovenie jasných pravidiel a hraníc: Deti potrebujú jasné pravidlá a hranice, ktoré im dávajú pocit bezpečia a istoty. Je dôležité, aby sa rodičia dohodli na spoločných pravidlách a dôsledne ich dodržiavali.

• Rozdelenie úloh a zodpovedností: Je dôležité, aby si rodičia spravodlivo rozdelili úlohy a zodpovednosti v domácnosti a pri výchove detí. To pomôže predchádzať pocitu preťaženia a nespravodlivosti.

• Starostlivosť o seba: Rodičia by nemali zabúdať na starostlivosť o seba a svoje potreby. Dôležité je nájsť si čas na relaxáciu, koníčky a aktivity, ktoré im prinášajú radosť a uvoľnenie.

• Vyhľadať pomoc včas: Ak rodičia cítia, že sa im konflikty vymykajú spod kontroly, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc včas. Sociálny pracovník, psychológ alebo terapeut im môže pomôcť identifikovať príčiny konfliktov, naučiť sa efektívnejšie komunikačné a riešiteľské zručnosti a budovať zdravšie vzťahy.

Kedy Vyhľadať Pomoc Sociálneho Pracovníka

Je dôležité si uvedomiť, že vyhľadanie pomoci sociálneho pracovníka nie je znakom zlyhania, ale prejavom zodpovednosti a snahy o zlepšenie situácie v rodine.

Rodina a Dôsledky Rozvodu

Rodina je univerzálnou sociálnou skupinou, v ktorej prebiehajú významné sociálne a psychologické javy v živote jednotlivca, pomáha mu vytvoriť pevné sociálne väzby a poskytuje bezpečné prostredie pre jeho ďalší psychosociálny vývin. Jej základnými funkciami sú biologicko-reprodukčná, ekonomicko-zabezpečovacia, emocionálna, socializačne-výchovná. Vo funkčnej nukleárnej rodine matka zabezpečuje prijatie dieťaťa, lásku, istotu, ochranu, komunikáciu, osobný príklad a model ženskej roly. Otec zabezpečuje príklad pre správanie sa, čas strávený s dieťaťom, ochranu, rozhodnosť, samozrejme lásku, komunikáciu, model mužskej role, podporu a ochranu pre matku. Partnerstvo je vzťah získaný a narodením dieťaťa sa stáva aj vzťahom, ktorý je vrodený. Rodina je stabilnou jednotkou spoločnosti, no v súčasnosti sa mnohé rodiny rozpadajú a následkom toho sa stáva rozvod. Štatisticky sa rozvádza približne každé druhé manželstvo a táto rozvodovosť má zvyšujúcu sa tendenciu. Rozvod rodičov je rozpadom partnerstva, no rodičovstvo zrušiť nie je možné. Vnímanie rozvodu sa za posledné dekády zmenilo, no jeho konzekvencie ostávajú tie isté a pôsobia negatívne vo väčšine ohľadov na každého člena rodina.

Rozvod predstavuje formálno-právne ukončenie manželského vzťahu dvoch jednotlivcov, administratívnym riešením v procese rozvratu manželstva v prípade, ak zlyhali všetky ostatné cesty k vyriešeniu problémov, ktoré sa v rodine postupne objavili. Rozvod, ako spoločenské opatrenie, ktoré zasahuje do života rodiny, prináša „celú radu negatívnych dôsledkov, ktoré sa prejavujú v najrôznejších oblastiach života“. Pozitívne aj negatívne podnety pôsobiace na rozpadnutú rodinu predstavujú psychický stres. Táto rozvodová adaptácia je relatívne dlhodobý proces, v ktorom by malo postupne dôjsť k obnove pocitu životnej spokojnosti a tiež vytvorenia nového životného štýlu. Adaptácia je subjektívna a závisí od niekoľkých faktorov, ako napr. od veku, osobného temperamentu či podpory sociálneho okolia.

Najzraniteľnejšie sú práve deti, pretože rodičia sú zárukou ich stability a bezpečia. Stres a negatívne aspekty rozvodu môžu pretrvávať u detí dlho po rozvode, a jeho dôsledky bývajú dlhotrvajúce. Jedným z negatívnych dôsledkov u detí, ktoré vyrastajú v rodinách charakterizovanými rodičovskými konfliktami a hroziacou možnosťou odchodu jedného z rodičov, je ich väčšia náchylnosť podľahnúť problémom týkajúcich sa mentálneho aj fyzického zdravia. Príčinou je problém s rozvíjaním ich sociálnej kompetencie a efektívnych emocionálnych a behaviorálnych regulačných schopností. Viaceré štúdie zamerané na prežívanie detí a ich prispôsobenie sa rozvodu odhalili niekoľko faktov. Jedným z nich je vnútorný stres a napätie dieťaťa z tlaku rodičov, na ktorej strane by malo dieťa stáť a ktorého rodiča podporovať. Dieťa milujúce oboch rodičov je takto nútené vybrať si jednu stranu pre to, aby nestratilo lásku rodiča, ktorý mu zabezpečuje bezprostrednú a častú starostlivosť. Daný nevedomý proces manipulácie zo strany rodiča môže vyústiť do syndrómu zavrhnutého rodiča.

Syndróm Zavrhnutého Rodiča

Syndróm zavrhnutého rodiča je koncept, ktorý vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Je to psychická forma detského zneužívanie a jeho hlavným znakom je očierňovanie rodiča dieťaťom bez racionálnych dôvodov, za ktorým stojí programovanie druhého rodiča, resp. vedomé či nevedomé stratégie podnecujúce dieťa k zavrhnutiu druhého rodiča. Syndróm zavrhnutého rodiča je dodnes konfrontovanou tematikou, napriek jeho častému, avšak prehliadanému a neuvedomenému výskytu. Autori najmä zahraničných štúdií poukazujú na jeho závažnosť a frekventovanosť v súvislosti so stálym počtom zvyšujúcich sa rozvodov. Empirické výskumy týkajúce sa tohto fenoménu sú stále v začiatkoch, napriek tomu, ich zistenia poskytujú nový náhľad a hlbšie preskúmanie tohto syndrómu, najmä čo sa týka diagnostiky, prejavov, mechanizmov syndrómu, vlastností rodičov detí, u ktorých sa syndróm vyskytne. Literatúra však poskytuje málo údajov napr. o jeho vplyve, či zavrhnutia z hľadiska veku dieťaťa, alebo obnovy vzťahu so zavrhnutým rodičom. Medzi významných autorov patria R. Gardner, A. Bakerová, v českom prostredí známy autor zaoberajúci sa touto témou bol E. Bakalář. Na Slovensku je tento koncept medzi odborníkmi málo známy a je potrebné sa s ním viac oboznámiť, preskúmať a tak vyvinúť efektívnu prevenciu proti jeho výskytu v rozvedených rodinách. Združenie Ligy otcov poskytuje laickú pomoc rodičom, z praxe prevažne otcom, ktorých deti zavrhli.

Práve pre zaujímavosť tohto fenoménu, nedostatok literatúry v slovenskom a českom odbornom prostredí a potreby riešenia jedného z rozvodových dôsledkov, sme sa rozhodli spracovať syndróm zavrhnutého rodiča v krátkom priblížení teoretického pozadia, výskumov a následne empirického preskúmania v kvalitatívnej analýze. Naša práca si kladie za cieľ prispieť empirickými dôkazmi k tomuto fenoménu z pohľadu samotného dieťaťa, ktoré jedného z rodičov zavrhovalo niekoľko rokov. Doteraz žiadna záverečná práca sa na Slovensku nevenovala syndrómu zavrhnutého rodiča z pohľadu dieťaťa. Kvantitatívne výskumy sú náročné z hľadiska získania vhodných participantov a na Slovensku nebola doteraz vyvinutá diagnostická škála určenie syndrómu a diagnostiku stupňa zavrhnutia rodiča u dieťaťa. Naša práca kvalitatívne analyzuje syndróm, ktorý sa vyskytol u participanta a rozoberá stratégie, ktorými programujúci rodič pôsobil a následne jeho prejavy zavrhnutia u dieťaťa. Tieto môžu prispieť k rozpoznaniu okolia pri podobnom výskyte u dieťaťa počas rozvodových konfliktov a napomôcť včasnému riešeniu situácie najmä u mladších detí, kde je potrebná terapeutická intervencia. Z retrospektívneho hľadiska participanta chceme prispieť k tematike obnovenia vzťahu so zavrhnutým rodičom a jeho faktormi, ktoré sú nápomocné k uzdraveniu vzťahu zavrhnutého rodiča s dieťaťom. Podľa niektorých odborníkov je takáto obnova je možná len vďaka odbornej intervencii, avšak zatiaľ žiadne empirické argumenty k tomuto názoru nie sú. Vek zohráva dôležitú úlohu pri výskyte tohto syndrómu a rovnako aj pri procese obnovy vzťahu so zavrhnutým rodičom.

Rodičovský Spor a Jeho Vplyv na Školské Prostredie

V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami. Dieťa si kupujú liberálnejším režimom výchovy, napr. Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície. Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napr. zápis na konkrétnu školu, voľba medzi etickou a náboženskou výchovou, zápis na mimoškolské aktivity.

Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine môže každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, ako že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú zosobášení. V praxi sa vyskytujú aj situácie, na ktoré reflektuje známy vtip „súdim sa s manželkou o deti, ani ona ich nechce”. Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napr. z podnetu starých rodičov, školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí”) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa. Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napr. mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, resp. Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia spolupracovať nebudú, resp. pomoc odmietnu.

Okrem možností školy prijať opatrenia podľa školského zákona, resp. oznámiť situáciu dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu, má škola ako určitá autorita a nezávislá osoba možnosť rodičom odporučiť mediáciu na rýchle a efektívne vyriešenie či už jednorazovej nezhody alebo komplexného rodičovského sporu. Tento postup nie je zákonnou povinnosťou školy, napriek tomu môže byť efektívny. Najväčším problémom mediácie je, že je dobrovoľná a pre možnosť využitia mediačných služieb sa musia zhodnúť obaja rodičia.

V Českej republike bol prijatý zákon, ktorý umožňuje súdu nariadiť rodičom prvé informatívne stretnutie u mediátora. V prípade podozrenia školy alebo školského zariadenia na negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa nemusí byť účelné robiť okamžite oznámenia na súd, resp. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ školy má možnosť pozvať si oboch rodičov na pohovor a v rámci svojich kompetencií vysvetliť rodičom situáciu ohľadom výchovy a vzdelávania dotknutého dieťaťa a upozorniť ich na oznamovacie povinnosti školy.

Rodičia môžu osloviť ktoréhokoľvek mediátora, ktorý vykonáva mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii”), prípadne im mediáciu môže sprostredkovať UPSVaR. Škola v danom prípade nevystupuje v pozícii mediátora. Je zapojená do štádia dosiahnutia dohody o riešení sporu mediáciou, teda do doby, keď sa rodičia reálne zhodnú na potrebe riešenia problému a na mediácii samotnej. Ideálnou alternatívou pre školy, školské zariadenia je nadviazať spoluprácu s komerčným mediátorom, ktorý bude ochotný poskytnúť rodičom úvodnú konzultáciu v priestoroch školy alebo priamo v priestoroch mediačnej kancelárie.

Z praxe je zrejmé, že rodičia mediáciu nevyužívajú z dôvodu nízkej informovanosti o tejto možnosti, resp. dôvodu nevedomosti o negatívnom vplyve sporu rodičov na ich dieťa. Informatívne sedenie s rodičmi a apelácia na mimosúdne riešenie sporu nie je vhodné pri všetkých situáciách. V prípade, ak má škola alebo školské zariadenie podozrenie, že dieťa alebo jeden z rodičov je obeťou trestného činu (napr.

Riešenie rodičovského sporu nie je priamou zodpovednosťou školy a školského zariadenia. Pretrvávajúci spor však negatívne vplýva na žiaka a môže priamo alebo nepriamo vplývať na chod školy a výchovno-vzdelávací proces. Škola má možnosť poskytnúť rodičom informácie o zhodnotení situácie zo strany školy, o právach školy, o možnostiach rodičov vyhľadať odbornú pomoc.

Vplyv Rodičovských Hádok na Deti

Vedci na základe dlhodobých a rozsiahlych kvalitatívnych výskumov tvrdia, že vplyv rodičovských hádok na deti je obrovský. Ak sú vystavené domácim konfliktom, už vo veku od šiestich mesiacov trpia na zvýšenú srdcovú činnosť a vylučovanie stresových hormónov. Jeden z najhorších je prípad, keď sa hádka detí priamo dotýka. Môžu sa za jej vznik obviňovať alebo sa cítia ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. Vtedy sa u detí nezriedka prejavia problémy so spánkom, s vývojom mozgu, úzkosť a poruchy správania u malých školákov, u starších ide najmä o depresie, zhoršenie známok, seba poškodzovanie.

Na to, aby rodičia ublížili deťom, nie je potrebné ísť až do veľmi agresívnych konfliktov. Negatívne pôsobí aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia nerozprávajú, navzájom sa vyhýbajú a ignorujú sa. Aj vtedy ohrozujú emocionálny a sociálny vývin detí. Horúce hádky alebo mrazivé ticho, ak situácia pretrváva dlhšie a vyúsťuje k rozvodu, devastačný dopad na vývin dieťaťa stále pretrváva. Problém je, že tu sa negatívne pôsobenie nekončí, ale posúva sa z generácie na generáciu. Chlapci a dievčatá reagujú na problémy rodičov rozdielne. Tiež je zaujímavé zistenie, že rodičovský konflikt má väčší vplyv na vzťah otec - dieťa, než na vzťah matka - dieťa. Ak má otec problémy s matkou, viac sa to prejaví v jeho prístupe k potomkom a spôsobe ich výchovy.

Deti si všímajú správanie rodičov, aj keď si dospelí myslia, že ich nevidia a nepočujú. Už od dvoch rokov a dokonca niekedy aj skôr, sú natoľko zaujatí interakciou rodičov, že im neujde ani ten najmenší detail. Na základe vlastných skúseností sú deti schopné vyhodnotiť príčiny a potenciálny dopad hádok. Vedia odhadnúť, či konflikt bude narastať, či ich rodičia do neho zahrnú a či dokáže ohroziť stabilitu rodiny. Obávajú sa, ako ovplyvní ich postavenie v rodinnej štruktúre a že ich vzťahy s dospelými sa tiež zhoršia. Odborníci vidia riešenie, ako zlepšiť mentálne zdravie detí najmä v zameraní sa na podporu detí i rodičov.

Dnešný systém má ďaleko od dokonalosti a úrady oddeľujú podporu detí od pomoci dospelým, čo sťažuje situáciu, pretože sa na ňu nedokážeme pozrieť a riešiť ju komplexne. Tým, že psychológovia a ďalší odborníci riešia v kontexte rodičovského konfliktu len vzťah rodič - dieťa, nedokážu zabezpečiť želaný efekt a pozitívny výsledok pre dieťa. Už len pri začiatku fungovania rodín je množstvo poradenstva o tom, ako sa pripraviť na pôrod, ale málo sa hovorí o tom, ako bábätko ovplyvní vzťah budúcich rodičov. Naopak, služby poradne pre dospelých sa tradične venujú dospelým, no hoci sa snažia svoju činnosť rozširovať, dieťa nie je ich prvoradým klientom. Podobne školy môžu vnímať problémy v rodine dieťaťa, ale nezasahujú, pokiaľ skutočne nejde o nevyhnutnú ochranu dieťaťa.

Hoci sa vedci zhodnú na tom, že ideálna situácia je taká, kedy sa rodičia nehádajú, zdá sa, že ak sa tomu nedokážete vyhnúť, existuje spôsob, ako situáciu následne urovnať. Výskum potvrdil, že deti chcú vidieť bozk a objatie pri ukončení rodičovského konfliktu. Navyše, čím viac bozkov a objatí, tým lepšie. Až do veku 11 rokov totiž deti nechápu verbálnu dohodu, preto tam musí byť aj spomínaný bozk a objatie. Deti musia vidieť fyzické ukončenie hádky.

Tipy na Riešenie Rodičovských Konfliktov

• Nezabudnite na empatiu. Začnite dialóg tým, že dáte partnerovi najavo, že ho počúvate, chápete a viete, ako sa cíti. Napríklad: „Viem, že musí byť pre teba ťažké …“

• Snažte sa vychádzať z toho, že partner mal pozitívny zámer a pripomeňte si, že ste sa kedysi na začiatku skutočne ľúbili. Napríklad: „Viem, že si sa nechcel spojiť s deťmi proti mne. Láska, …“

  tags: #rodicovsky #konflikt #vzdelávanie #príčiny #riešenia