Neplatný právny úkon z dôvodu chýbajúceho podpisu: Komplexný prehľad

V súčasnom právnom prostredí, ktoré sa neustále vyvíja s nástupom elektronizácie a digitalizácie, sa čoraz častejšie stretávame s otázkami platnosti právnych úkonov, najmä v kontexte chýbajúceho alebo nesprávneho podpisu. Táto oblasť práva je plná nuáns a vyžaduje si dôkladné zváženie formálnych náležitostí, ako aj ústavných princípov spravodlivého procesu.

Medzi formalizmom a spravodlivosťou: Hľadanie rovnováhy

Súčasná judikatúra sa snaží nájsť rovnováhu medzi nevyhnutnosťou dodržiavania formálnych náležitostí a zabezpečením spravodlivosti v občianskom súdnom konaní. Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že cieľom civilného procesu je riešiť spory a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať cez prehnané procedurálne požiadavky. Na druhej strane, nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré zabezpečujú jeho riadny priebeh.

Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie náležitostí, ktoré nemajú oporu v zákone, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Na druhej strane, obmedzenia a ich výklad nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu. Pravda je teda niekde uprostred - treba sa vyhnúť prehnanému formalizmu, ale aj prehnanej pružnosti.

Elektronizácia súdnictva: Nové výzvy a otázky

Elektronizácia súdnictva priniesla so sebou nielen zjednodušenie a zefektívnenie práce, ale aj nové otázky a diskusie týkajúce sa formálnych náležitostí právnych úkonov. Desaťročia ustálená forma bežných procesných úkonov, ako podpísanie podania, jeho vloženie do obálky a podanie na poštu, sa zrazu od základov zmenila.

Trampoty s plnomocenstvom

Jednou z oblastí, kde sa tieto zmeny prejavili najvýraznejšie, je oblasť plnomocenstiev. Na Slovensku je jedným z týchto špecifík košatá diskusia, judikatúra a prax týkajúca sa formálnych náležitostí plnomocenstiev.

Prečítajte si tiež: Problémy s rodičovským príspevkom?

V minulosti sa napríklad diskutovalo o tom, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Podľa niektorých názorov plnomocenstvo bez výslovného prijatia advokátom nie je dostatočné. Táto otázka bola v judikatúre vyriešená, pričom ústavný súd konštatoval, že skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom.

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolania, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu. Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Tento názor bol v judikatúre prekonaný, pričom ústavný súd konštatoval, že postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania.

Trampoty s autorizovanou konverziou plnomocenstva

S príchodom elektronizácie sa k všeobecným problémom s plnomocenstvami pridali aj osobitné problémy týkajúce sa konkrétnej elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva.

Táto prax sa odvolávala na rozhodnutia z času pred elektronizáciou, podľa ktorých sa splnomocnenie musí predložiť ako originál, nie ako fotokópia. Tento problém sa osobitne prejavil v exekučnom konaní, konkrétne návrhoch na exekúciu. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.

Trampoty s podpisovaním podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Niektorí advokáti si zrejme zamieňali autentifikáciu s autorizáciou a tak mylne vychádzali z predpokladu, že prihlásenie sa do ich elektronickej schránky je bez ďalšieho spojené s autorizáciou všetkých elektronických podaní, ktoré následne z elektronickej schránky odošlú na súd.

Prečítajte si tiež: Zvýhodňovanie veriteľa a jeho neplatnosť

Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie. S nekompromisným postojom sa stretol aj advokát, ktorý podal odvolanie tak, že cez Ústredný portál verejnej správy podal elektronickú správu o predložení odvolania. Táto správa bola riadne autorizovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom. K nej priložil ako prílohu „wordovskú“ verziu odvolania, ktorú nepodpísal. Odvolací súd vrátil spis súdu prvej inštancie, aby vyzval odvolateľa na doplnenie podpisu odvolania. Advokát vadu odstránil a odvolací súd sa odvolaním riadne zaoberal a vyhovel mu. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu však neúspešná strana podala ústavnú sťažnosť a ústavný súd rozhodnutie zrušil, pretože odvolací súd nemal na odvolanie vôbec prihliadať.

Jedno z praktických riešení naznačil najvyšší súd vo veci pod sp. zn. 3 Cdo 105/2019. Podanie urobené do elektronickej podateľne, ktoré nie je autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa ešte stále považuje aspoň za „bežné“ elektronické podanie v zmysle § 125 ods. 1 CSP. Ak sa teda doplní písomne do 10 dní, je lehota zachovaná.

Len pre úplnosť možno dodať, že ak podanie autorizuje advokát, je irelevantné, či podanie autorizuje občianskym preukazom alebo mandátnym certifikátom.

Na druhej strane možno nájsť aj rozhodnutia, ktoré sa k splneniu formálnych náležitostí stavajú miernejšie a k stranám konania ústretovejšie. Tak napr. v situácii, kedy okresný súd len na základe technickej poruchy elektronického systému odmietol sťažnosť pre neplatný elektronický podpis. Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v drvivej časti konania s právnym zástupcom sťažovateľky komunikoval a ten nemal najmenší dôvod pochybovať, že jeho zastupovanie ako advokáta nie je procesne problematické. Keďže odmietnutie sťažnosti bolo založené na technickom nedostatku podpisu, nie teda obsahu listiny, ktorej sa podpis týkal, a keďže nešlo o chýbajúci podpis, ale o podpis technicky nezvládnutý v konkrétnej záležitosti, ústavný súd konštatoval porušenie procesných práv a rozhodnutie okresného súdu zrušil.

Trampoty s autorizáciou podaní koncipientmi

Veľké problémy spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. V niektorých prípadoch advokát tvrdil, že dovolanie bolo ním spísané, avšak autorizované a podané bolo advokátskym koncipientom. V týchto prípadoch mal najvyšší súd tendenciu dovolanie odmietnuť.

Prečítajte si tiež: Neplatnosť právnych úkonov

Argumentácia sa okrem iného opierala aj o judikát R 78/2018 (NS SR, sp. zn. 3 Oboer 42/2017), podľa ktorého skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania (v danej veci však nešlo o otázku elektronického podpisovania). Ústavný súd tento postup považoval za ústavne konformný (I. ÚS 484/2019, bod 32), aj keď v konkrétnej veci uznesenie najvyššieho zrušil, pretože identita podpisujúceho nebola dostatočne preukázaná.

Relatívne ustálenú judikatúru k dovolaniam podpísaným koncipientom nabúralo aktuálne rozhodnutie ústavného súdu, o ktorom už bola reč tu (III. ÚS 269/2022; podobné rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu koncipienta, avšak nie v kontexte dovolania aj III. ÚS 63/2022). Ústavný súd v tejto veci označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné. Podľa ústavného súdu „by bolo príliš formalistické uzavrieť, že [ § 429 ods. 1 CSP] treba vykladať tak, že advokát je výlučná osoba oprávnená dovolanie spísať a nemôže to za neho urobiť jeho advokátsky koncipient. […] Koncipient môže zastúpiť advokáta aj pri podaní dovolania, čo v tomto konkrétnom prípade znamená oprávnenie koncipientky elektronicky podpísať a elektronicky podať dovolanie, ak je na to splnomocnená.“

Ďalšie aspekty neplatnosti právnych úkonov

Okrem otázok spojených s elektronizáciou súdnictva existujú aj ďalšie aspekty, ktoré môžu viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu chýbajúceho podpisu.

Spôsobilosť na právne úkony

Pre platnosť právneho úkonu je nevyhnutné, aby boli splnené základné náležitosti, medziiným aj spôsobilosť na právne úkony zmluvných strán, a to v plnom rozsahu. Takouto sa rozumie, že predajca/kupujúci je v čase podpisu kúpnej zmluvy je schopný posúdiť svoje konanie a jeho následky. Takouto schopnosťou s veľkou pravdepodobnosťou nedisponuje človek, ktorý trpí halucináciami.

Relatívna a absolútna neplatnosť

Občiansky zákonník (§ 40a) uvádza, kedy sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, koho sa právny úkon týka, nedovolá tejto neplatnosti. Urobiť tak možno dvoma spôsobmi: oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo prostredníctvom súdneho konania. Pri relatívnej neplatnosti platí premlčacia doba. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby.

Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň, akoby neexistoval.

Omyl

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

tags: #neplatný #právny #úkon #chýbajúci #podpis