Nezúčtovaný Sociálny Fond: Účtovanie, Tvorba a Použitie (Stav k 31.12.)

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku sociálneho fondu, jeho tvorbu, použitie a účtovanie, s dôrazom na legislatívny rámec platný na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov, a to od základných definícií až po konkrétne príklady z praxe. Právny stav je analyzovaný v rozsahu od 1. marca do 31. decembra.

Úvod do Sociálneho Fondu

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom. Jeho tvorba a použitie sú legislatívne upravené, aby sa zabezpečila transparentnosť a efektívnosť využívania prostriedkov. Právnou normou, ktorá upravuje tvorbu a použitie sociálneho fondu, je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Tento zákon definuje povinnosti zamestnávateľa pri tvorbe fondu a zároveň stanovuje možnosti jeho použitia na rôzne sociálne účely v prospech zamestnancov.

Legislatívny Rámec a Subjekty Povinné Tvoriť Sociálny Fond

Zákon o sociálnom fonde ukladá povinnosť tvoriť sociálny fond zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. V praxi sú najčastejšie aplikovanými pra­covnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z. zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.

Tvorba Sociálneho Fondu: Povinný a Ďalší Prídel

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov, ktoré možno rozdeliť na povinný prídel, ďalší prídel a ďalšie zdroje.

Povinný Prídel

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. Ak zamestnávateľ za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel až do výšky 1 %. V opačnom prípade je povinný tvoriť prídel vo výške 0,6 %. Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. preukazovanie splnenia skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. neplatná.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Príklad: Zamestnávateľ vznikol v marci 2017.Príklad: Zamestnávateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde, preto je kolektívna zmluva v tejto časti podľa § 4 ods. 2 písm. neplatná.

Ďalší Prídel

V zmysle § 3 ods. 1 písm. vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.

Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 (na kompenzáciu výdavkov na dopravu).

Príklad: Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.Príklad: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr.Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Ďalšie Zdroje

V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona môžu byť dary, dotácie, príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu a u zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk, prídelmi z použiteľného zisku.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Základ pre Určenie Prídelu do Sociálneho Fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu považuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené.Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov.

Časový Harmonogram Tvorby Fondu

V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Príklad: U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, t. j. Súčasťou tvorby je aj prevod finančných prostriedkov na účet fondu, ak je vedený na osobitnom účte v banke. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. 10.

Zúčtovanie a Prevod Prostriedkov Sociálneho Fondu

Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. zúčtovania prostriedkov sociálneho fo­ndu za kalendárny rok najneskôr do 31. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až § 31 Zákonníka práce, t. j. prevodu nevyčerpanej časti fondu zodpovedajúcej podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru, t. j. uspokojenia nárokov z fondu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Použitie Sociálneho Fondu

Použitie sociálneho fondu je definované v § 7 zákona o sociálnom fonde a zahŕňa širokú škálu možností, ktoré majú prispieť k zlepšeniu sociálnych podmienok zamestnancov. Medzi najčastejšie spôsoby použitia patria:

1. Príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
2. Príspevok na dopravu do zamestnania a späť.
3. Príspevok na účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
4. Príspevky na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
5. Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky.
6. Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu).
7. Ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
8. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.

Príspevok z fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Daňové Aspekty Sociálneho Fondu

Daňové aspekty sociálneho fondu sú upravené zákonom o dani z príjmov.

1. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príj­mov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. V zmysle § 21 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uznané výdavky na reprezentáciu okrem reklamných a propagačných predmetov v hodnote neprevyšujúcej 17 Eur.
2. Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) príjem, ktorý je od dane oslobodený - ide o príjmy v zmysle § 5 ods. všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti, t. j. nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
3. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. navýšením nepeňažného plnenia podľa prílohy č. 5. Ak zamestnávateľ uhradí faktúru napr. za rekreáciu zamestnanca, je potrebné túto sumu považovať za nepeňažný príjem zamestnanca a zdaniť ju.

Stravovanie Zamestnancov a Sociálny Fond

Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde. Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde môže prispievať zamestnancom na stravovanie nad rámec povinností stanovených Zákonníkom práce. Finančný príspevok v ustanovenej sume je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnávateľom zamestnancovi za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce.

Príklad: Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Ak zamestnávateľ poskytne prís­pevok vo výške stravy, t. j. 100 %, je suma presahujúca maximálnu výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie (55 % ceny jedla, najviac však sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín) zdaniteľným príjmom zamestnanca.Príklad: Zamestnávateľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, poskytuje svojim zamestnancom finančný prís­pevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň. V tomto prípade nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.Príklad: Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Zabezpečenie Stravovania Zamestnávateľom

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie pre zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi:

• zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby), alebo
• poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Neplatí to v prípadoch, ak je zamestnávateľ podľa Zákonníka práce povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie.

Kedy je Zamestnávateľ Povinný Poskytnúť Finančný Príspevok na Stravovanie

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

• povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. u zamestnancov, ktorí vykonávajú opravy elektrického vedenia v teréne),
• zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacích poukážok (napr. ak ide o zamestnávateľa s malým počtom zamestnancov, pre ktorého je neekonomické zriadiť vlastnú jedáleň a zároveň je jeho prevádzka umiestnená v priemyselnej časti mesta bez prístupu k reštauráciám či obchodom),
• zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom (napr. zamestnanec predloží potvrdenie od gastroenterológa, že vzhľadom na závažnú potravinovú alergiu musí dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu),
• ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, resp. ak by takto zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce (napr. ak pre zamestnanca, ktorý vykonáva prácu formou home office, je neefektívne a nepraktické cestovať do kancelárie kvôli stravovaniu zabezpečenému zamestnávateľom vo vlastnej jedálni).

Pravidlá pre Výber a Poskytovanie Finančného Príspevku na Stravovanie

Finančný príspevok na stravovanie je určitá hodnota, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancom v peňažnej forme na pokrytie výdavkov na jedlo ako súčasť výplaty mzdy, samostatným prevodom na ich účet alebo v hotovosti. Ak nejde o prípady zamestnancov, ktorým zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok na stravovanie (predchádzajúca časť článku) a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, v zmluvne dohodnutom stravovacom zariadení, prípadne formou donáškovej služby, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím gastrolístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanec sa pri výbere finančného príspevku na stravovanie zaväzuje, že svoj výber nezmení počas 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie stravovania môže zamestnávateľ stanoviť vo vnútornom predpise, ktorým sa budú riadiť obidve strany. Kým zamestnanec neuskutoční svoj výber, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacej poukážky alebo poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Rovnaké Nároky na Stravné pre Všetkých Zamestnancov

Zamestnanci s finančným príspevkom na stravovanie nesmú byť zvýhodnení ani znevýhodnení v porovnaní s tými, ktorí dostávajú stravovacie poukážky. Ak niektorí zamestnanci dostávajú stravovacie poukážky v hodnote 5,85 eur, kde zamestnávateľ prispieva 4,00 eur, zo sociálneho fondu 1,00 eur a zamestnancovi zráža 0,85 eur, zamestnanci, ktorí si vyberú namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie, musia dostať rovnakú sumu - príspevok od zamestnávateľa vo výške 4,00 eur a príspevok zo sociálneho fondu v sume 1,00 eur. Finančný príspevok na stravovanie sa teda musí poskytovať za rovnakých podmienok ako stravovacie poukážky - rovnaká suma a rovnaký termín výplaty. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom finančný príspevok namiesto stravovacích poukážok, musí sa vychádzať z hodnoty stravovacích poukážok, ktoré zamestnancom poskytoval alebo naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali.

Spätné Poskytnutie Finančného Príspevku na Stravovanie - Zdaniteľný Príjem Zamestnanca

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie vopred, tzn. zamestnanec musí mať hodnotu finančného príspevku k dispozícii už počas prvého pracovného dňa. Tento postup zabezpečuje, že zamestnanec má potrebné prostriedky na kúpu stravy každý pracovný deň.

Finančná správa zastáva názor, že ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie za už uplynulé dni, resp. mesiac (spätne), ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Nie je totiž naplnená povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúca zo Zákonníka práce, a preto túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní z hodnoty neskoro poskytnutého finančného príspevku zaplatiť daň a odvody ako z bežnej mzdy.

Výška Finančného Príspevku na Stravovanie v Roku 2024

Výška finančného príspevku na stravovanie je stanovená v závislosti od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom:

• suma finančného príspevku na stravovanie predstavuje sumu, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky,
• ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravovacích poukážok iným zamestnancom, finančný príspevok na stravovanie je v sume najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Aká je aktuálna minimálna a maximálna výška finančného príspevku na stravovanie a ako sa finančný príspevok, resp. Zamestnávateľ môže prispieť aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška príspevku nie je určená. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý nevchádza do vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie.

#

tags: #nespotrebovany #socialny #fond #uctovanie