
Výpočet starobného dôchodku je komplexný proces, ktorý zohľadňuje rôzne faktory, vrátane predchádzajúcich príjmov, odpracovaných rokov a prípadného poberania invalidného dôchodku. Tento článok sa zameriava na špecifické aspekty výpočtu starobného dôchodku pre osoby, ktoré poberali invalidný dôchodok, a to s ohľadom na platnú legislatívu a praktické príklady.
Zákon o sociálnom poistení využíva pri výpočte dôchodku niekoľko kľúčových konceptov. Medzi ne patrí aj tzv. osobný vymeriavací základ (OVZ) poistenca.
Podľa § 62 zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ poistenca predstavuje, zjednodušene povedané, jeho hrubú mzdu dosiahnutú v danom roku.
Príklad: Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12 500 €.
Ide o priemer hrubých miezd v hospodárstve Slovenskej republiky za daný kalendárny rok.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok
Príklad: Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13 104 €.
OMB sa vypočíta ako podiel osobného vymeriavacieho základu poistenca a všeobecného vymeriavacieho základu za daný rok.
Príklad: Ak mal pán Alex v roku 2019 OVZ 12 500 € a VVZ bol 13 104 €, jeho OMB za rok 2019 je 12 500 € / 13 104 € = 0,953907…
Ak mala Pani Adriana v roku 2019 súbežne dve zamestnania, pri výpočte dôchodku, samozrejme, ešte nemôže byť známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec "odchádza do dôchodku". Podľa § 66 ods. Obdobne aj osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu. Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14.11.2023. Pán Alojz dosiahol v roku 2022 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15000 €. Pán Alojz dosiahol v roku 2023 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 14500 €.
Princíp solidarity sa prejavuje tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 4 ZSP).
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?
Príklad: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45 000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14 532 €. Jej OMB by bol 45 000 € / 14 532 € = 3,0967…, ale vďaka obmedzeniu sa jej započíta OMB len vo výške 3.
Podľa § 138 ods. 1 ZSP, štát platí poistné na dôchodkové poistenie za poberateľa invalidného dôchodku. V roku 2023 napríklad štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.
Obdobie poberania invalidného dôchodku sa zohľadňuje pri výpočte starobného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia. To znamená, že roky, počas ktorých osoba poberala invalidný dôchodok, sa započítavajú do celkového počtu odpracovaných rokov, ktoré sú dôležité pre výpočet starobného dôchodku.
Podľa § 278 ods. 1 a 2 ZSP, v prípade poberateľov invalidného dôchodku priznaného pred rokom 2004, sa pri výpočte starobného dôchodku postupuje špecifickým spôsobom.
Príklad: Pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003. Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006.
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok na Slovensku?
V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. vyplácaného k 31. decembru 2003, ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, sa pri výpočte starobného dôchodku zohľadňuje táto skutočnosť. Obdobne, v prípade poberateľa kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. vyplácaného k 31. decembru 2003, sa postupuje odlišne.
Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Príklad: Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1.1.2003 do 30.6.2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003 mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu. Do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu nehnuteľnosti) nezakladá nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka.
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má daňovník, ktorý nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Ak je daňovník poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.
Pri posudzovaní invalidity je kľúčové určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pritom sa postupuje podľa § 71 ods. 1 ZSP. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, posúdi sa podľa zdravotného postihnutia, ktoré je svojou povahou a závažnosťou najviac porovnateľné.
Jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok je získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.
Príklad: Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Podľa § 72 ZSP, na vznik nároku na invalidný dôchodok potrebuje získať minimálne 5 rokov dôchodkového poistenia. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
Obdobie dôchodkového poistenia je možné získať nielen prácou alebo poberaním invalidného dôchodku, ale aj inými spôsobmi:
Príklad: Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok. Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods. 3 ZSP získať obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, kedy sústavne študovala. Napríklad by jej stačilo dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023. … Pričom POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie by bolo obdobie roka 2022 a osobný mzdový bod, resp. priemerný osobný mzdový bod by bol daný podľa toho, aký by si určila vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. dopočítané obdobie. K dôchodkovému veku pozrite kapitolu 2.1. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 8 ZSP. Pozor, podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Podľa § 111 ods. 6 ZSP, pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.
Invalidné dôchodky sa pravidelne valorizujú, t. j. zvyšujú, aby sa zabezpečila ich reálna hodnota. Podľa § 82 ods. 1 ZSP, dôchodky sa zvyšujú od 1. januára príslušného roka. Zvýšenie sa týka dôchodkov vyplácaných k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) a dôchodkov priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného roka (zvýšenie patrí odo dňa priznania dôchodku). Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.
tags: #výpočet #starobného #dôchodku #invalidného #dôchodcu