
Neurologická rehabilitácia je komplexný proces, ktorý má za cieľ obnoviť alebo zlepšiť funkcie nervového systému po úrazoch, ochoreniach alebo operáciách. Zahŕňa širokú škálu terapeutických prístupov, vrátane cvičebných programov, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta. Tento článok sa zameriava na rôzne typy cvičení, ktoré sa bežne používajú v neurologickej rehabilitácii, s dôrazom na ich prínosy a praktické príklady.
Neurologická rehabilitácia je zameraná na pomoc jednotlivcom s neurologickými poruchami, ako sú mozgová príhoda, poranenia mozgu, miechy, Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza a iné. Cieľom je zlepšiť motorické funkcie, kognitívne schopnosti, reč, prehĺtanie a celkovú kvalitu života.
Cvičenie zohráva kľúčovú úlohu v neurologickej rehabilitácii. Pomáha pri obnove motorických funkcií, zlepšuje svalovú silu a vytrvalosť, zvyšuje rozsah pohybu, zlepšuje koordináciu a rovnováhu, a podporuje neuroplasticitu, čo je schopnosť mozgu reorganizovať sa a vytvárať nové nervové spojenia.
Izometrické cvičenia sú prospešné na budovanie sily po zranení, pri bolesti svalov a ich preťažení či únave a takisto poskytujú skvelý relax. Ich účinky na telo sú viac ako pozitívne. Princíp izometrického napätia už pomohol nejednému pacientovi s bolesťou svalov a zároveň pomáha preniesť nadobudnutú silu do športu či každodenného pohybu.
Slovo izometria pochádza z gréčtiny: izo - rovnaký, metria - dĺžka. Pri izometrických cvikoch sa mení tonus svalov, ale dĺžka svalu zostáva rovnaká. Napríklad, doska alebo vzpor na rukách aktivujú svaly celého tela, ale v pozícii zotrvávame staticky, ich dĺžka sa nemení. Často sa s takýmito cvikmi stretneme napríklad v joge - stolička, strom, doska, bočná doska. Pri izometrických cvikoch pôsobí na svaly statická sila, ktorá podporuje rast svalov. Čo sa týka budovania sily, izometrické cviky nie sú na tento účel najefektívnejšie, pretože silu budujú len v jednej pozícii. Preto ak chceme silu budovať v celom rozsahu pohybu kĺbu, je nutné použiť viaceré izometrické cviky, ktoré precvičia danú partiu komplexne.
Prečítajte si tiež: Viac o svalových dystrofiách
Izometrické cviky využívajú silu statiky, teda predvádzané cviky sú vykonávané v nezmenenej polohe, s využitím predovšetkým sily vlastnej váhy. Primárnou výhodou izometrických cvikov je rozvoj koordinácie, spevňovania svalov a stability, čo je obzvlášť výhodné pri zraneniach, kedy je nutné svaly v oblasti kĺbu stabilizovať. Napr. ak si zraníte väzy v ramene, fyzioterapeut vám najskôr odporučí izometrické cviky, ktoré pomôžu aktivovať svaly a rameno stabilizovať, čo výrazne pomáha v procese liečenia aj pri riešení bolesti. Dôležité pri tomto type cvičenia je sledovať svoje dýchanie. Ak je intenzita tak vysoká, že musíte dych zadržiavať, alebo po dychu lapáte, je nutné intenzitu znížiť. Počas izometrického cvičenia by ste mali byť schopný dýchať nosom. Je to výborný tréning pre bránicu a dýchacie svaly. Základom izometrického cvičenia je správne dýchanie, nastavenie tela v jednotlivých cvikoch a porozumenie celého princípu izometrického napätia.
Izometrické cvičenia pozitívne vplývajú nielen na ľudí s problémami pohybového aparátu, ale aj u kulturistov, resp. u ľudí, ktorých cieľom je budovanie a rast svalovej hmoty. Dôležitou súčasťou izometrických cvikov je tréning mŕtveho bodu. Predstaviť si to môžete napríklad pri zdvíhaní tyče na benchpress - činka sa počas vystierania rúk v jednom momente zdá ťažšia a prekonávanie tejto sily náročnejšie. Izometrické statické cvičenia sú zameriavané práve na tréning a elimináciu tohto mŕtveho bodu. Je nutné podotknúť, že každý človek má hranicu, mŕtvy bod v inom rozpätí. Po úrazoch, následkom degeneratívnych ochorení či deformácií môže byť mŕtvy bod veľmi nízky. Práve statické cvičenia umožňujú jeho elimináciu a zvýšenie elasticity. Izometrické cvičenie neprospieva len ľuďom po úraze, ale takisto má svoje opodstatnenie aj pre ľudí s artrózou. Izometrické cviky im pomáhajú zosilnieť a postupne zväčšovať rozsah pohybu v jednotlivých kĺboch. Štúdia takisto preukázali, že izometrické cviky pod nižšou záťažou môžu pomôcť regulovať vysoký krvný tlak. Pozor však na intenzitu cvičenia, ak by bola príliš vysoká, krvný tlak by mohol dramaticky vystúpiť! Ak si nie ste istý, či je pre vás takéto cvičenie vhodné, prípadne ako ho robiť správne, určite sa poraďte s lekárom alebo fyzioterapeutom.
Túto metódu nie je vždy vhodné aplikovať samodiagnózou. Pacient môže disponovať sprievodnými diagnózami, ktoré vylučujú toto cvičenie a prinášajú regres. Ďalším problémom môže byť zlé technické prevedenie týchto cvikov a s tým spojené zlé precvičovanie jednotlivých partií. Pokiaľ nie sú do tréningu zahrnuté aj relaxačné a najmä strečingové partie, precvičované svaly môžu strácať svoju počiatočnú elasticitu a to môže priamo viesť k narušeniu generovanej rýchlosti. Izometrické cviky síce nerozvíjajú rýchlosť či atletický výkon priamo, ale napomáhajú k nemu nepriamo tým, že budujú statickú silu svalových vláken. Takisto nerozvíjajú mobilitu, teda pohyblivosť kĺbov a rozvoj sily je takisto značne obmedzený. Z toho dôvodu je nutné tieto cviky kombinovať s inými druhmi tréningu pre komplexný rozvoj pohybu.
Nižšie sú uvedené príklady izometrických cvikov zameraných na rôzne časti tela.
Inkontinencia je samovoľný únik moču alebo stolice, ktorý nemožno ovládať vôľou. Môže sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, nie je to problém, ktorý sa spája len so starnutím, hoci je pravda, že inkontinenciou trpia oveľa častejšie ľudia vo vyššom veku. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov trpí inkontinenciou takmer každý druhý človek. Tento problém sa často môže zhoršiť v súvislosti s inými ochoreniami. Ťažkosti so samovoľným únikom moču či stolice nastávajú ako dôsledok zmien v malej panve a následného ochabnutia svalov panvového dna. Je viacero možností, ako inkontinenciu liečiť v akomkoľvek veku, lekári odporúčajú aj rôzne aktivity, ktoré podporujú zlepšenie kontroly močového mechúra alebo čriev. Dôležitou súčasťou liečby, ale aj prevencie je posilňovanie svalov panvového dna, k čomu ideálne slúžia tzv. Kegelove cviky. Toto cvičenie pochádza z 20. rokov 19. storočia a pôvodne slúžilo na nápravu drobných anatomických odchýlok, ktoré u žien vznikali po pôrode. Dnes sa využíva aj v rámci prevencie a tieto cviky by si mala osvojiť každá žena. Skôr ako začnete cvičiť, mali by ste vedieť, o ktoré svaly ide.
Prečítajte si tiež: Neurológ MUDr. Ferjenčík o liečbe polyneuropatie
V tomto prípade sa rehabilitácia zameriava na základné cviky, ktoré je vhodné robiť po operácii bedra (TEP) a spomenieme aj pohyby, ktoré bezprostredne po operácii neodporúčame zaradiť. Cviky sú zamerané na obmedzenie/prevenciu opuchu a prevenciu tromboembolickej choroby. Ďalej si popíšeme základnú prácu s jazvou. Následne demonštrujeme cviky na zvyšovanie rozsahu pohybu v kĺbe a zlepšenie svalovej sily v tejto oblasti.
Bolesť ramena môže byť výsledkom mnohých rôznych faktorov. Je cvičenie s boľavým ramenom dobrý nápad? Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Všetko závisí od toho, aké cviky na ramená chcete robiť. S boľavým ramenom by ste určite nemali robiť namáhavé cvičenia. Na druhej strane, správne zvolené cviky môžu byť formou terapie boľavého ramena. Pomocou vhodných strečingových a posilňovacích cvičení sa môžeme zbaviť nepríjemných neduhov. Než začneme trénovať na boľavé rameno, je dobré sa vybaviť nejakým užitočným cvičebným príslušenstvom. Prevedenie cvikov na ramenné kĺby s použitím trekingovej palice a malej loptičky umožňuje formovať pohyblivosť. Podložka na cvičenie je dôležitým tréningovým doplnkom, ktorý poskytuje nielen pohodlie pri cvičení, ale zároveň chráni telo pred odreninami a zraneniami.
Každý cvik na ramenný kĺb sa opakuje 10x v 2-3 sériách.
Keď sa rozhodneme cvičiť na boľavé rameno, musíme pamätať na opatrenia, ktoré treba prijať. V prvom rade treba takúto aktivitu konzultovať s lekárom alebo fyzioterapeutom. Ak lekár alebo fyzioterapeut s cvikmi súhlasí, je veľmi dôležité ich správne vykonávať. Liečba boľavého ramena závisí od príčiny ochorenia. Z tohto dôvodu stojí za to poradiť sa s lekárom alebo fyzioterapeutom. Až 90 % pacientov s bolesťou ramena si všimne, že neduhy po nechirurgickej liečbe, vrátane napr.
Fyzioterapeut je kľúčovou postavou v neurologickej rehabilitácii. Vykonáva komplexné vyšetrenie pacienta, stanovuje individuálny rehabilitačný plán, učí pacienta správne vykonávať cvičenia, monitoruje pokrok a upravuje plán podľa potreby. Dôležitým piliérom každého cvičenia je správna technika cvičenia a dýchanie. Bez správneho dýchania nie je možné účinne vykonávať dynamické a ani statické cvičenia. Pri každom cvičení, vrátane izometrického, je pravidelný a dostatočný prísun kyslíka dôležitý z pohľadu okysličovania svalstva, čo vedie aj k lepším výkonom. Fyzioterapeut Vám (okrem iného) pomôže pri týchto, alebo aj ďalších cvikoch určiť objem, frekvenciu a intenzitu cvičenia, nastavenú priamo pre Vás. Ak si nie ste istí, je vždy dobré vyhľadať odborníka.
Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Neurologickú Starostlivosť
Vyvrtnutie členka je jedným z najčastejších poranení, ktoré postihuje ako športovcov, tak aj bežnú populáciu. Často dochádza k recidíve, teda k opätovnému poraneniu/vyvrtnutiu. To môže viesť až k chronickej nestabilite tohto kĺbu.
tags: #neurologicka #rehabilitacia #cviky #priklady