Neviem, čo by som robil bez rodiny: Význam rodiny v rôznych životných situáciách

Rodina je základná jednotka spoločnosti, ktorá poskytuje jednotlivcom pocit bezpečia, lásky a podpory. Avšak, čo znamená rodina v kontexte ťažkých životných situácií, zdravotných znevýhodnení alebo neštandardných rodinných modelov? Tento článok sa zameriava na význam rodiny v rôznych situáciách, pričom vychádza z osobných skúseností a odborných názorov.

Rodina ako opora v ťažkých chvíľach

Byť rodičom dieťaťa s ťažkým zdravotným znevýhodnením prináša so sebou obrovské výzvy. Matky detí so špeciálnymi potrebami často pociťujú izoláciu, únavu a stratu kontroly nad vlastným životom. Systémová podpora pre tieto rodiny je často nedostatočná, čo vedie k finančnému a psychickému vyčerpaniu.

Andrea, matka dvoch dcér, Niny s Aspergerovým syndrómom a Melánie s ťažkou epilepsiou, hovorí: "Sme unavení, doráňaní, pokorení, ponižovaní, nepochopení, osamelí." Starostlivosť o Melániu, ktorá je vo svojom vývine na úrovni ročného dieťaťa, je nepretržitá a vyžaduje si 24-hodinovú pozornosť. Andrea opisuje zotrvačnosť, s ktorou vykonáva každodenné povinnosti, a zúfalú túžbu po spánku.

Šťastie v nešťastí je pomoc Andreinej rodiny. Vďaka svojim rodičom si manželia Škovierovci môžu párkrát do roka dovoliť odísť z domu a načerpať nové sily. Andrea sa zamýšľa nad tým, že tak ako zdravé deti navštevujú školy a chodia na krúžky, mali by fungovať zariadenia aj pre deti so znevýhodnením.

Nedostatok podpory a izolácia

Andrea upozorňuje na nedostupnosť opatrovateľských a odľahčovacích služieb. Aj keď majú nárok na opatrovateľku, nie sú ľudia, ktorí by túto prácu vykonávali. Pre Melániu by si veľmi želala nájsť osobu, ktorá by sa nebála jej ochorenia a dala by jej nielen to formálne, čo dieťa potrebuje, ale aj lásku a blízkosť.

Prečítajte si tiež: Problémy s Instagramom a online marketing

Rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením často zažívajú sociálnu izoláciu. Andrea opisuje, ako niekedy cez kuchynské okno pozoruje susedov, ktorí sa rozprávajú a deti pobehujúce okolo. "Aj by sme vybehli za nimi, ale práve napríklad riešime epileptický záchvat. Keď sa konečne oblečieme a vyrazíme, oni už odchádzajú," hovorí. Okruh priateľov, s ktorými môžu stráviť kvalitný čas, sa veľmi zúžil.

"Tradičná" verzus "netradičná" rodina

Spoločnosť sa vyvíja a s ňou aj definícia rodiny. Scénka zo slabikára, kde mama varí a umýva riad a otec si na gauči spokojne číta noviny, je už dávno prekonaná. Rodina môže mať mnoho podôb: mama, otec a dieťa (deti), mama a deti, otec a deti, mama, otec, biologické a adoptované dieťa, dve mamy alebo dvaja otcovia, mama so svojimi deťmi, otec so svojimi deťmi, či každý so svojimi deťmi vychovávajúci deti svojho partnera a aj tie spoločné.

Dôležitá je funkčnosť rodiny, nie jej štruktúra. Či už ide o "tradičnú" rodinu (mama, otec, deti) alebo "netradičnú" rodinu, podstatné je, aby členovia rodiny cítili lásku, podporu a rešpekt.

Rozpad rodiny a úloha otca

Život prináša aj situácie, keď sa rodina rozpadne. Otec, ktorý zrazu zostane bez rodiny, prežíva ťažké obdobie. Strata rodiny prináša bolesť a neistotu. Pri hľadaní východiska je dôležité zachovať si chladnú hlavu a premýšľať.

Spočiatku sa otec môže cítiť izolovaný a vnímať, že všetci sú proti nemu. Je prirodzené, že sa chce brániť a chrániť svoju rodinu. Avšak, cesta boja, pomsty a presadzovania sily nie je správna. Dôležité je uvedomiť si, že láska je dôležitá a že s matkou detí je potrebné komunikovať.

Prečítajte si tiež: Moje argumenty: Rodina

Komunikácia a dohoda

Ak sú rodičia na nože, súdny spor sa môže ťahať až do dospelosti detí. To znamená, že otec bude neustále pred súdom pre niečo iné a bude financovať mašinériu a jej super mzdu. Preto je dôležité otvoriť témy a komunikovať s matkou. Odložiť pýchu, hrdosť a chuť na pomstu.

Rodičia by si mali uvedomiť dôležitosť jednotnej výchovy a dohodnúť sa na pravidelných rozhovoroch s deťmi. Vysvetliť matke, že lepšie urobia, keď sa dohodnú, nebudú si robiť napriek a pôjdu radšej každý z rodičov jeden krát za mesiac na víkend s deťmi niekde na chatu, na pobyt na Slovensku, či dokonca k moru!

Zmiešané rodiny a ich špecifiká

Dnes sú bežné aj zmiešané rodiny, kde má aspoň jeden dospelý minimálne jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu. V týchto rodinách je dôležité stanoviť jasné normy a pravidlá, aby sa rodinní príslušníci voči sebe správali s rešpektom.

Najväčší problém pri zmiešaných rodinách je, že tam nie sú jednoznačne stanovené normy, pravidlá, ako by sa mali rodinní príslušníci voči sebe správať, čiže tie rolové očakávania sú nejasné. A vtedy sa k tomu dieťaťu správajú zase obaja rodičia ako keby k biologickému, lebo veď je to ich biologické dieťa, ale to staršie dieťa sa v tejto situácii snaží veľakrát odísť z rodiny.

Láska a napĺňanie potenciálu

To najviac, čo môže dať rodič dieťaťu, je láska a napĺňanie ich osobnostného rastu, potenciálu a vzdelanie. Na toto netreba mať mužský a ženský vzor. Dôležité je, aby dieťa vyrastalo v prostredí, kde sa cíti bezpečne, rešpektované a milované.

Prečítajte si tiež: Riešenie situácie, keď nie je miesto v domove dôchodcov

Veľakrát je to aj tak, že v tej rodine sú veľké nezhody, môže sa vyskytovať nejaká agresia, drogy, alkohol, týranie, psychické, fyzické či už ženy, alebo dieťaťa, zosmiešňovanie a podobne a vtedy určite nemá význam sa snažiť udržať pôvodnú rodinu za každú cenu alebo argumentovať, že dieťa potrebuje aj matku, aj otca.

Príprava detí na spojenie rodín

Pokiaľ už plánujeme spojiť rodiny, je dobré, ak to nerobíme nárazovým spôsobom, ale postupne dieťa zoznamujeme s budúcim členom domácnosti, aby sa nenápadne na to adaptovalo. Dôležitá rada je, že treba na jednej strane prihliadať na minulosť. Tým chcem povedať, že často sa deti snažia vymedziť hranicu okolo pôvodnej rodiny a vylúčiť z toho priestoru nového jedinca, ktorý prišiel do domácnosti. Druhá vec je, že je dobré zvýrazňovať prítomnosť. Čiže tam nutne dochádza ku konfrontácii predošlých skúseností s tými novými.

"Tradičná rodina" a jej hodnoty

Niektorí ľudia sú zástancom "tradičnej rodiny" (otec, mama, deti, babka, dedo a pokiaľ je to možné, tak dom so záhradou alebo také tie „dedinské“ prvky). Dôležité je aj jedno spoločné jedlo za deň, minimálne využívanie technológií, slušné správanie. Stredom rodiny je pevný pár. To znamená pevný vzťah medzi mamou a otcom, majú dotykovú sympatiu, dokážu spolupracovať, vedia si odpustiť a medzi sebou sa rozprávajú láskavo. Rodičia sú na prvom mieste, a až potom deti, ktoré majú rady svojich rodičov, rešpektujú ich a majú svoje povinnosti.

Prekáža, že dnes sa ľudia z takejto tradičnej rodiny vysmievajú, hovoria o tom s takým dešpektom. Niekto hovorí, že môže mať troch otcov, jednu mamu, polyamorfné vzťahy a podobné nezmysly. Áno, pre mňa za mňa, môžete to robiť všetko len do chvíle, keď do rodiny pozvete deti. To už je predsa niečo úplne iné, ste tu pre tie deti a ony potrebujú zažiť prirodzený mužský a ženský svet.

Problémy súčasných rodín

Medzi najväčšie problémy súčasných rodín patrí nedostatok intimity, dôvery a nežnosti. Ľudia milujú peniaze, a aj keď nehovoria, že ich milujú, chovajú sa podľa toho. Rodina sa nám pred očami rozpadá.

Ďalším problémom je to, že niektorým ľuďom dnes už ani nejde o to, aká tá ich rodina naozaj je, ale ako vyzerá. Takže sa skôr vystavujeme, žijeme vo výkladnej skrini, fotíme sa, nakrúcame, dávame to na sociálne siete. Kam sa však stratila taká tá pokojná vnútorná spokojnosť?

Medzi najčastejšie príčiny rozpadu rodiny patrí násilie, alkoholizmus, drogy a lenivosť. Lenivý partner je holé nešťastie, s tým sa nedá žiť. A ešte chorobná žiarlivosť.

Najčastejší prípad, ktorý vidím v rodinách, je, keď ženy - matky robia doma partnerovi slúžku, rovnako i deťom. To je úplná ohavnosť, keď sa chlap nechá doma obsluhovať. A pre ženu je niekedy veľmi náročné nájsť bod, keď je ešte obetavá mama a všetko je fajn, a keď ju už ostatní začínajú využívať.

Riešenie problémov a hľadanie pomoci

Ak žena robí doma slúžku, dostane sa do vnútornej izolácie - ste medzi svojimi ľuďmi v rodine, ale cítite sa sama a nepochopená. To je ten zlom. A všetci máme neuvedomovanú potrebu predávať naše neuvedomované vzorce ďalej.

Každému by som prial, aby išiel do vzťahu až potom, keď zažil hlbokú osobnú krízu, to je tá ohlodaná kosť. Mal by ísť do sveta, zažiť krízu, prečistiť sa, zvládnuť to a vrátiť sa. Podarilo sa mu pritom objaviť a vidieť tie škaredé choré vzorce.

Úloha matky a otca vo výchove

Mama by mala zabaliť deti do nehy, vykúpať ich v priazni a otec by im mal dať limity, poriadok a disciplínu. Je silná a spoľahlivá opora. Je doma taký ten vľúdny terorista a tyran, mama zas predstavuje milosť a súcit. A dohromady ich spája pevný a nežný vzťah.

Ak z otca urobíte druhú matku, tak obaja našu malú milujeme a berieme ju takú, aká je, a donekonečna ju uisťujeme, že všetko, čo robí, je v poriadku. Aká je úžasná. Skvelá. Jedinečná. Ale to je ženský princíp! Okrem toho dieťa potrebuje taktiež ten mužský. Takže preverovať a zaťažovať. Potrebuje nároky a limity. A k tomu máte otca.

Každé dieťa potrebuje otca, ktorý ho spevní a ktorý ho naučí, ako si poradiť vo vonkajšom svete. To je taká tá láskyplná hrubosť, ktorá znamená, že sa s tým nemaznáte. Dieťa sa akoby dotkne života a vidí, že je to skutočné.

Úloha starých rodičov

Úlohou starých rodičov je rozmaznávať svoje vnúčence. Rodičia sa na to často sťažujú, ale nemusia sa toho báť. Keď decká prídu domov, „stiahnu si aktualizáciu a preladia sa na nich“.

Medzigeneračné napätie

Mladí dospelí sú dnes často v konflikte so svojimi rodičmi, niektorí do takej miery, že sa s nimi rozhodnú radšej úplne prerušiť kontakt. Čím to je, že dochádza k takýmto hlbokým rozdeleniam?

V prvom rade je medzigeneračný konflikt celkom prirodzený a sprevádzal aj predošlé generácie. Napríklad mladí zo 60. rokov sa hádali s rodičmi o voľnejších spoločenských normách a rodičia Husákových detí často nerozumeli ich túžbe cestovať či meniť prácu. Konflikt medzi generáciami je normálny a je súčasťou zdravého osamostatňovania sa. Mení sa však jeho podoba a témy.

Mladí dnes nechcú vzťah „z povinnosti“, ale vzťah, v ktorom sa môžu cítiť bezpečne, rešpektovaní, byť sami sebou. A zároveň vidím rodičov dospelých detí, ktorí sa v tomto cítia bezradní. Majú očakávania od detí, ktoré nie sú naplnené. Je to obojstranné.

Riešenie konfliktov a nastavenie hraníc

Porozumieť sa dá a veľmi pomáha, keď ani jedna strana netrvá na tom, že jej spôsob je jediný správny. Mladšej generácii pomáha spomaliť tempo a prekladať svoje potreby do jazyka, ktorému rodič rozumie. Menej teórie, viac konkrétnych príkladov z bežného života. A rodičom sa často veľmi uľaví, keď im niekto povie: „Toto nie je kritika tvojho rodičovstva. Toto je o tom, čo dnes potrebujem ja.“

Vzťah sa začne meniť, keď z boja o to, kto má pravdu, prejdeme k tomu, čo je pre obe strany spoločné. Napríklad obaja túžime po vzťahu, bezpečí, vzájomnom rešpekte a pocite, že nám na sebe záleží.

Dospelé deti majú právo nastaviť si hranice smerom k svojim rodičom. Hranice by sme nemali vnímať ako sankciu pre rodiča, aj keď sa naňho v danom momente možno hneváme. Oveľa užitočnejšie je chápať ich ako ochranu priestoru, v ktorom môžeme vo vzťahu zostať bez toho, aby sme sa vyčerpali.

Príbehy rodín v núdzi

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny - nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí… Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy.

Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy - možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.

Rodina 1

Som matka štyroch detí, o ktoré sa starám sama. Deti sú neplnoleté. Dlhú dobu sme s nebohým manželom nežili, pretože bol alkoholikom. Bývali sme u jeho mamy, ale ona byt neplatila napriek tomu, že som jej peniaze na nájom dávala a tak sme sa ocitli na ulici. Deti skončili v náhradnom zariadení a ja u kamarátky. Manžel odišiel do zahraničia, nestaral sa, čo je s nami, výživné neplatil a nemali sme nárok na ne, pretože nikto nevedel, kde sa nachádza.

Po polroku som bývala aj ja s deťmi na ubytovni pre osamelé matky s deťmi. Prácu bolo ťažko nájsť, nemal sa mi kto postarať o deti a žili sme zo sociálnych dávok. Po dvoch rokoch mi bolo políciou oznámené, že bývalý manžel zomrel. Ostal deťom dlžný 52 416 Sk, ktoré už nevideli.

Vybavovala som sirotské pre deti, na ktoré nemali nárok, lebo za posledných 10 rokov manžel poriadne nepracoval. Odvolala som sa na vyšší súd a bolo mi zamietnuté výživné aj sirotské. Podarilo sa mi získať byt v obci pri Košiciach, lebo na ubytovni sme nemohli dlhšie bývať a ani deti nemali súkromie.

Mne sa konečne podarilo nájsť zamestnanie, ale deti potrebujú do školy veľmi veľa peňazí. Zo svojho platu 400€ platím nájom 260€. Rodinné prídavky máme na stravu, oblečenie, potreby do školy a mesačníky. Túto situáciu finančne nezvládame a obzvlášť je neúnosná s príchodom nového školského roku, keď treba pokryť veľké množstvo školských potrieb, ako aj pracovného oblečenia pre starších synov.

Rodina 2

Som matkou, samoživiteľkou 3 detí. Po takmer 10 ročnom manželstve som podala žiadosť o rozvod pre manželov alkoholizmus, gamblerstvo , agresivitu , robenie dlhov, nezáujem o rodinu a neprijatie 3. dcéry. Odvtedy bojujeme s každodennými problémami a starosťami. Tešíme sa z drobných radostí.

Počas manželstva sme sa vinou manžela zadlžili, niektoré dlhy musím splácať aj ja. Bývalý manžel je dobrovoľne nezamestnaný, o deti sa nestará, neplatí výživné. Kým sme sa ako tak postavili aj vďaka Majáku nádeje na nohy, trvalo to vyše 2a pol roka. Dnes sa snažím robiť, ak sa dá aj ťahať nadčasy, aby som mohla zarobiť niečo navyše. Pracujem v školstve ako učiteľka MŠ , takže môj plat nie je veľmi vysoký. Chcela by som si urobiť výšku, no keď som sa oboznámila so školným…

Dievčatá aj ja sme alergičky, každá má svoje špecifické potreby, ktoré sú dosť nákladné. Často "sponzorujeme" lekáreň, keďže každú chvíľu je niektorá chorá. V poslednom období som najviac ja. Lekári vravia , že je to dôsledok neustáleho stresu, únavy, vyčerpania a prechodených chorôb. To však znižuje môj príjem, preto sa snažím byť doma čo najmenej, hoc na úkor zdravia.

Snažím sa žiť z peňazí čo dostanem - t. j. platu a náhradného výživného, keďže môj plat ledva pokryje poplatky a bežné výdavky. No ak je niečo navyše snažím sa investovať do bytu, v ktorom bývame , keďže nám všetko doslova padá na hlavu. A taktiež pre deti. Nielen na oblečenia, ale hlavne na športové pomôcky. Nemôžem im pravidelne platiť krúžky, tak sa snažím aspoň takto rozvíjať ich schopnosti (napr. korčule, bicykel, …). Všetky sú pohybovo nadané, či už tanečne alebo športovo. Potvrdili to aj učitelia.

Som rada, že existujú dobrí ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud ľudí, ktorí sa snažia, no napriek tomu sú v núdzi a nie je im ľahko. Snažíme sa vystačiť si sami, no ak treba, každá forma pomoci je super a prijímame ju s vďačnosťou.

Rodina 3

Sme rodina s dvomi deťmi. Bývame v trojizbovom byte. Manžel pracuje, ja som nezamestnaná. Syn má 19 rokov a ukončil strednú školu. Počas celej strednej školy chodil denne na brigády, aby nám pomohol finančne. Teraz získal prácu v supermakete, kde predtým brigádoval.

Dcéra sa narodila so zdravotným postihnutím - od narodenia trpí ľahkou duševnou zaostalosťou, mentálna retardácia: DMO obrazom spastickej quadruparézy. Má stredne ťažkú astmu, chronickú gastritídú a pancreatopathiu . Teraz má 25 rokov a je na čiastočnom invalidnom dôchodku.

Od roku 2008 sa jej zhoršil zdravotný stav - má problémy so srdcom a musí užívať pravidelne lieky. Jej diagnóza je blok Tawarovho ramienka, mitrálna insuficiencia a v nočných hodinách respiračná aritmia a paroxyzmálna tachykardia. Nevládze chodiť po do schodoch, ani utekať - často sa zadýcha a bolí ju na hrudníku.

Od roku 2008 sa jej zhoršil aj zrak, má problémy s očami, trpí závažnou diagnózou dystrophio retinae pigmentosa (postupná strata zraku), to sa nedá operovať ani vyliečiť. Táto choroba vedie k slepote. Zrak sa jej každým dňom zhoršuje. Berie podporné infúzie na očné cievy. Dva krát do roka chodí na liečenia a často je v nemocnici. Jej liečba je dosť drahá a nemáme dostatok financií na lieky, ktoré potrebuje každý mesiac. Od minulého roku navštevuje rehabilitačné stredisko v Levoči pre zrakovo postihnutých, kde si robí kurz kartonážnik.

Ja som nezamestnaná. Chodím iba na brigády. Mám vysoký tlak a problémy so srdcom. Pred 4 rokmi som mala slabšiu mozgovú príhodu - odpadla som a mala komplikovanú zlomeninu ruky a zlomené rebrá. Z úrazu mám následky - ruku mám stále opuchnutú a kvôli bolestiam s ňou neviem dobre pracovať. Náš rodinný príjem často nestačí na pokrytie nevyhnutných potrieb a liekov, ktoré dcéra pravidelne užíva.

tags: #neviem #co #by #som #robil #bez