
Snahou tohto článku je objektívne preskúmať rôzne pohľady na dôležitosť rodiny v živote jednotlivca, ako aj podnietiť diskusiu o tejto téme. Chceme si zachovať objektivitu a ponúknuť maximum informácií o zmýšľaní ľudí, ako aj diskusiu, ktorú verím že sa k danej téme podarí v štúdiu natočiť.
Rodina je tradične vnímaná ako základná stavebná jednotka spoločnosti. Poskytuje jednotlivcom pocit bezpečia, identity a príslušnosti. V rodine sa učíme základným hodnotám, normám správania a sociálnym zručnostiam potrebným pre život v spoločnosti. Pre mnohých ľudí je rodina zdrojom podpory, lásky a porozumenia, ktoré im pomáha prekonávať životné prekážky.
Ľubica Kováčiková sa so svojou partnerkou a deťmi pripája k reťazovej hladovke za rovnaké práva pre všetkých. Vo svojom príspevku zdieľa svoj pohľad na rodinu a život v slovenskej spoločnosti. "Volám sa Ľubica a som z toho „druhého brehu“. Svoju homosexualitu som si uvedomovala od útleho detstva, bola mi prirodzená a bola mojou súčasťou podobne ako pohyby pri dýchaní."
Ľubica opisuje svoju cestu k seba-prijatiu a hľadaniu lásky. "Prvú a veľmi intenzívnu lásku som zažila v šestnástich a svoju poslednú a osudovú lásku som stretla pred šiestimi rokmi, keď som mala dvadsaťdva. Vtedy som spoznala ženu, ktorá bola nie len krásna, ale aj múdra, inteligentná, spoľahlivá, zodpovedná… jednoducho mala všetky vlastnosti, ktoré som si na človeku vážila a vážim a ktoré som vždy u svojej potenciálnej partnerky hľadala."
Ľubica zdôrazňuje, že ich rodina je úplne bežná. "Sme tá najnormálnejšia rodina, akú si viete predstaviť - chodíme do práce, do kostola (keďže sme veriace), vyznávame konzervatívne hodnoty, stretávame sa s priateľmi a inými ľuďmi, radujeme sa, riešime problémy nie len naše, ale aj iných priateľov, známych či iných príslušníkov našich rodín, staráme sa o deti, premýšľame nad najlepšími spôsobmi výchovy a reakcií na situácie, ktorým nás deti denno-denne vystavujú, nad školou a ich ďalším životom."
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Na záver dodáva: "Je pre nás ako rodinu ťažké žiť v tejto našej slovenskej spoločnosti. Nemáme žiadne istoty, istoty ktoré „tradičné manželstvá“ a „tradičné rodiny“ majú. Chýbajú nám a keby sme to mohli, zmenili by sme to. Bohužiaľ, my to privilégium nemáme…”
V súčasnosti existuje množstvo alternatívnych pohľadov na rodinu. Niektorí ľudia nachádzajú naplnenie v priateľstvách, komunitách alebo iných formách vzťahov. Pre iných je dôležitá sebarealizácia a osobný rast, ktoré uprednostňujú pred založením rodiny. Dôležité je rešpektovať rôzne životné štýly a rozhodnutia jednotlivcov.
V diskusii na internete sa objavujú rôzne názory na tému rodiny, manželstva a výchovy detí. Niektorí diskutujúci kritizujú zasahovanie štátu do osobných záležitostí a právo jednotlivcov rozhodovať o svojom živote. Iní vyjadrujú obavy z vplyvu LGBTI agendy na tradičné hodnoty a výchovu detí.
Niektorí diskutujúci vyjadrujú obavy z toho, že presadzovanie práv LGBTI komunity ohrozuje tradičné hodnoty a rodinu. Poukazujú na prípady zo zahraničia, kde sa deťom údajne vnucuje rodová identita a mení sa pohlavie. Tieto obavy sú často založené na nepresných informáciách a stereotypoch.
"Vo Švedsku i v Austrálii-už zaviedli neutrálny rod,s tým,že deťom neprezradia ich pohlavie a tým pádom si vyberá samo čím bude…je toto podľa Vás normálne…ak ste niekedy v minulosti vypľnali rôzne dotazníky,tak tam boli kolonky…meno a priazvisko matky,meno a priezvisko otca…dnes už máte niekde napísané…1.rodič…2.rodič…pomaličky sa už stráca pojem..matka a otec.."
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
"Dovolím si uverejniť diskusný príspevok, ktorý je uverejnený pod nickom "agsdfghdsfhsd". Čiže ženského mužského a detského. Súbežne bude prebiehať na školách a škôlkach sexuálna výchova ktorá má za úlohu zobudiť u detí sexuálne pudy (deti prejavia záujem o sex). Následne sa začne presadzovať v rámci rodovej rovnoprávnosti právo detí na sex a nekoniec finále - právo adopcie detí polygamnými "pármi" a pedofilmi. Tuto zákernu obkľuku vymyslel sám satan. Celý ten humbuk okolo adopcie detí homosexuálnymi pármi (mnoho homosexuálov je zároveň aj latentními pedofilmi) je len medzistupeň na postupné otupenie verejnosti Že aha Cool Nápad (februárové referendum je prevenciou proti tejto zvrhlosti)".
Iní diskutujúci kritizujú pokrytectvo niektorých občanov a zasahovanie do ľudských práv. Pýtajú sa, prečo by sme mali rozhodovať za ľudí a ľudské práva a vykazovať zákony, ktoré si sami vytvoríme a neskôr sa proti nim chceme postaviť.
"V dnešnom svete sú ľudia ovládaní masami a skupinami, ktoré využívajú silu médií a podprahových reklám k svojim vlastným účelom a potrebám. Najviac ma však udivuje pokrytectvo, niektorých občanov Slovenskej republiky - ich osočovanie a nadávanie na cirkev a politické strany, ktoré ovládajú hneď niekoľko prostoduchých a nesebestačných bytostí zároveň. Paradoxom však zostáva, že zatiaľ čo každým dňom bojujú proti ich silným vplyvom na ich život, postavia sa za nich vo chvíli, kedy to niektorí z nás čakali najmenej. Prečo by sme mali rozhodovať za ľudí a ľudské práva? Prečo by sme si mali vykazovať zákony, ktoré si sami vytvoríme a neskôr sa proti nim sami chceme postaviť? Všetci by sme mali začať premýšľať sami za seba a rozhodovať sa tak, aby sme neskôr svoje rozhodnutie nemuseli ľutovať."
Niektorí diskutujúci poukazujú na problémy detských domovov a navrhujú, aby sa finančné prostriedky určené na referendum radšej investovali do zlepšenia podmienok pre deti v týchto zariadeniach.
"Detské domovy na Slovensku sú podľa MPSVR plné na 97%, v BB a PO kraji dokonca prekročili 100%. Otázka za milión, čo ďalej?"
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
"Nie je to naivné, i keď v našej krajine sa radšej vyhodí kopec peňazí za nezmysel, ktorý nič nevyrieši a nikoho neochráni, pretože nikto nie je ohrozený. Ako si spomenul, počet detí / výdavky na referendum, mini. na slušné vzdelanie by im prispeli. Ale niééé, netreba, však to sa vsákne. Tradičné rodiny to zacvakajú z daní."
V diskusii sa objavuje aj neopodstatnené porovnávanie homosexuality a pedofílie. Je dôležité zdôrazniť, že ide o dve úplne odlišné veci. Pedofília je sexuálna deviácia, ktorá je vysoko trestná a neospravedlniteľná. Homosexualita je sexuálna orientácia, ktorá nie je chorobou a nemala by byť dôvodom na diskrimináciu.
"Porovnávanie homosexualov a pedofilov mi pride uplne scestne. Len pre poriadok, co ma na konci -filia znaci chorobu a chori ludia sa musia bud liecit, alebo byt umiestneni v zariadeni na tom urcenom a preto plasenie, ako ich spolocnost akceptuje je scestna."
Niektorí diskutujúci zdôrazňujú, že sloboda platí pre všetkých, a že by sme mali byť tolerantní voči iným sexuálnym orientáciám. Poukazujú na to, že v mnohých krajinách sú homosexuáli diskriminovaní a nemajú rovnaké práva ako heterosexuáli.
"Preco by homosexuali nemali mat narok na normalny zivot? A kto im ten nárok na normálny život upiera? Čo je normálne na obcovaní chlapa s chlapom? Keď chcú žiť spolu dvaja homoši alebo lesby, nech žijú! Prečo ale robia po celom svete tzv. Pride-parády doprevádzané často krát obscénnymi výjavmi? Aby ukázali svoju inakosť? Kto je na nich zvedavý, nech ich navštívi a trebárs s nimi aj žije. Vysvetlite mi odkiaľ berú tú drzosť nárokovať si osvojenie detí, ktorým potom "svoju prirodzenú sexuálnu orientáciu" vnucujú? Rád by som si tu prečítal od Vás RACIONALNE argumenty!"
"Homosexualita je vrodena,a ked Vase dieta take sklony prejavy,tak ak svoje dieta milujete,co u kazdeho predpokladam,nic Vam nepomoze,ked sa budete snazit to dieta prevychovat.O tom to vsetko je.Dietatu v jeho dalsom vyvoji,musite poskytnut lasku a porozumenie.To nie je ziadna zhovadila moralka ako sa tu snazi par ludi dokazovat."
Výchova detí je dôležitou súčasťou rodinného života. V súčasnosti sa čoraz viac upúšťa od fyzických trestov a uprednostňujú sa metódy založené na porozumení, komunikácii a rešpektovaní dieťaťa.
Existuje mnoho alternatívnych metód výchovy, ktoré sa zameriavajú na rozvoj dieťaťa a jeho schopnosti samostatne sa rozhodovať a riešiť problémy. Medzi tieto metódy patrí napríklad:
"Rozdiel medzi týmto prístupom a klasickým trestom je, že keď deti rastú ho netreba stupňovať, lebo od malička im pomáhame chápať naše pravidlá, a prečo tieto pravidlá máme. 1. Netreba nič vysvetľovať, žiadne dlhé rečičky. 2. Prirodzené následky prídu samé. Nechce si dať kabát, tak choďte von bez neho, dieťa pochopí, že je to pre jeho dobro, keď sa bude drkotať. Ak čmára na stenu, musí pomôcť upratať. Prístup rodičov je tu veľmi dôležitý. Ak následky budete aplikovať s výzorom „ja ti ukážem“ a s krikom, následok sa mení na trest - a deti to chápu. Ja si pamätám z detstva, ako som v takýchto prípadoch neposlúchla už len z princípu… Keď som dostala nejaký trest, natruc som sa zaťala, aby som rodičov nahnevala. 3. Dajte deťom šancu pripraviť sa na to, čo príde. Zamyslite sa, veď je to normálne chcieť vedieť, čo sa bude diať. Predstavte si stáť na zastávke a nevedieť, či má autobus prísť o hodinu, či o minútu. Keď treba, použite kuchynské stopky alebo budík. Pomôže to deťom pripraviť sa na odchod. Dieťa vám môže pomôcť nájsť logický moment na ukončenie aktivity, napríklad prečítať stranu či kapitolu, ešte dva krát sa šmyknúť, a podobne. 4. Ak je nejaké správanie nevhodné, dajte dieťaťu možnosť zvoliť si z dvoch vhodných alternatív. „Vidím, že máš chuť niečo hádzať. 5. Keď sme už pri tom, zákazy nefungujú. Deťom vôbec nepomôžu naučiť sa vhodné správanie. 6. 7. 8. Pomôže to vám aj deťom. 9. Správajte sa tak, ako si to predstavujete od vášho dieťaťa. 10. Napríklad v knižnici alebo múzeu, zamestnanci určite radi deťom vysvetlia pravidlá, ktoré tam platia. (Skúste to, aj dospelí sa radi cítia dôležito, keď ich o to poprosíte ako osobu v pozícii určitej autority. Som si istá, že máloktorí odmietnu. Všimnite si, ako zaujato deti počúvajú niekoho „cudzieho“, naširoko otvorené oči a ústa. 11. A má to ďaľšiu výhodu, keď to povie bez kňučania, môžem sa kľudne rozhodnúť, či jej prianie splním. Keď kňučí, nemám túto možnosť. 12. Rozoberajte s deťmi, ako by sa situácia vyvíjala, keby sa nejaké pravidlo porušilo. 13. Dajte im ich vlastné úlohy, niečo, čo im dodá pocitu dôležitosti. 14. „Bola som na teba veľmi hrdá, keď si mi pomohol nakladať nákup do auta, odpratať veci zo stola, upratal si si svoju izbu. 15. Zariaďte si rutiny tak, aby príjemné veci nasledovali až keď sú nepríjemné za nami. Aj my dospelí sa takýmto spôsobom odmieňame alebo motivujeme. 16. Namiesto prednášky, stačí jedno slovo. 17. Podobne niekedy iba stačí ukázať prstom. 18. Niekedy stačí problém postaviť tak, aby ho deti vedeli vyriešiť samé. 19. Deti potrebujú pochopenie a kladnú pozornosť od rodičov práve keď nám pripadá, že si to najmenej zaslúžia. Naša láska má predsa byť bezpodmienečná. 20. Predídete tým vystupňovaniu situácie. Nebojte sa, čím budú deti väčšie, tým viac sa postupne naučia poslúchať. Trochu šaškovania uvoľní vyostrenú situáciu a umožní vám pokračovať v činnosti. „Fíha, ja v tvojej puse vidím špinky. Fíha, vidím tam špagetové špinky, jalbkové špinky… čo si ešte dnes jedla? 21. Keď už cítite, že ste s nervami na konci, na chvíľu sa vzdiaľte. Netrieskajte dverami, deti budú vaše správanie opakovať! Keď si vaše nervy trošku odpočinuli, s kľudom sa vráťte k riešeniu situácie. 22. Ak je takýto výlev pocitov spôsobený niečím, čo sa nedá napraviť (napríklad hlad a smäd), nechajte deti, nech sa vyzúria. „Môžeš byť nahnevaná, ale nesmieš ľudí udierať.“ (Apropo, ako chcete deti práve toto naučiť, ak ich vy sami bijete? Ukážte im, že ich ľúbite, aj keď revú na plné pľúca. Čo vás po tom, že sa ľudia obzerajú. lebo nič také neexistuje. Toto všetko sú len príklady situácií, v ktorých tento prístup pomôže viesť deti k správnemu správaniu. Obnáša to veľa krvopotného opakovania, prízvukovania, opravovania a hlavne dobrého prístupu k deťom za predpokladu, že v drvivej väčšine prípadov sa deti správajú zle, alebo neposlúchajú preto, lebo sa so situáciou ešte nevedia vysporiadať."
V súčasnosti sa čoraz viac diskutuje o rodovej rovnosti a identite. Niektorí ľudia sa necítia byť identifikovaní so svojím biologickým pohlavím a hľadajú spôsob, ako vyjadriť svoju rodovú identitu. Je dôležité rešpektovať právo každého človeka na sebaurčenie a vyjadrenie svojej identity.
V zahraničí sa objavujú prípady, keď rodičia podporujú svoje deti v ich rodovej identite a žiadajú, aby sa s nimi zaobchádzalo v súlade s ich rodovou identitou aj v školách. Tieto prípady vyvolávajú kontroverzie a diskusie o tom, ako by sa mala spoločnosť správať k deťom s rodovou identitou.
"Najnovší prípad rodín s deťmi, ktoré vraj pociťujú, že ich rod je iný než biologické pohlavie, prichádza zo Španielska. Ako uvádza El País “prokuratúra v Andalúzii začala vyšetrovanie proti trom školám v Malage - dvom kresťanským a jednej štátnej, nakoľko preukázali rezervovanosť voči rodičom, ktorí naliehali, aby sa rešpektovala gender identita ich detí”. Matka tohto posledného obvinila školu, že učitelia nechcú priznať chlapcovi dievčenskú uniformu. Tri sťažnosti podala ATC (Asociácia Transexuáli Andalúzia), ktorá rodičom odporúča, aby sa nebáli dať zmeniť deťom pohlavie a presvedčila 12 rodičov, aby začali právne konať v tejto veci proti školám. Španieli sú len poslední na zozname, ktorí je čoraz dlhší a dlhší. V Kolorade rodičia malého Coy-a vyhrali spor so školou, ktorá mu nedovoľovala užívať dievčenské WC. Coy od svojich 18. mesiacov bol rodičmi vychovávaný ako dievča len preto, že bral sestrine hračky. Tiež mama a otec Wrenny z Kanady sa rozhodli, že ich dcéra bude chlapec, lebo sa tak vraj cíti. Škola jej preto umožnila prezliekať sa v chlapčenských šatniach."