Nevypovedateľná zmluva na dobu neurčitú: Podmienky a aspekty v slovenskom práve

Úvod

Zmluvy sú základom právnych vzťahov v spoločnosti. Právna istota v zmluvných vzťahoch je zásadná pre fungovanie ekonomiky a spoločnosti ako celku. Jednou z otázok, ktoré sa v súvislosti so zmluvami vynárajú, je možnosť ich ukončenia. Zmluvy môžu byť uzatvorené na dobu určitú alebo neurčitú. V prípade zmlúv na dobu neurčitú sa často objavuje otázka, či je možné, aby bola zmluva nevypovedateľná. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty nevypovedateľných zmlúv na dobu neurčitú v slovenskom právnom kontexte, pričom sa dotýka rôznych typov zmlúv a súvisiacich právnych predpisov.

Lízingové zmluvy a ich charakteristika

Lízing je forma financovania, ktorá sa v podmienkach rozvoja kapitalistického trhu začala aplikovať od 40. rokov minulého storočia. Prvou registrovanou lízingovou spoločnosťou bola „Birmingham Wagon Company“, založená v roku 1855. Lízing sa podieľa na modernizácii výrobnej základne, na ekonomickej reštrukturalizácii a na celkovom ekonomickom rozvoji.

Lízingová zmluva je väčšinou obsiahnutá v jednej listine zároveň s kúpnou zmluvou, kde zmluvnými stranami sú predávajúci (dovozca, výrobca predmetu lízingu a pod.) a kupujúci predmetu prenájmu, ktorý je zároveň lízingovým prenajímateľom. Pri lízingovej zmluve nebezpečenstvo škody prechádza na lízingového nájomcu spravidla už od okamihu prevzatia predmetu lízingu. Účelom lízingovej zmluvy je umožniť lízingovému nájomcovi užívať predmet lízingu po dojednanú dobu jeho trvania za odplatu.

Lízingová zmluva je zo strany lízingového nájomcu spravidla nevypovedateľná po celú dobu trvania zmluvy. Lízingový nájomca od nej nemôže odstúpiť, predčasné ukončenie je väčšinou viazané na dohodu s lízingovým prenajímateľom a poplatky.

Kúpa prenajatej veci

Zmluva o kúpe prenajatej veci je ako zmluvný typ ustanovená v § 489 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci kúpna zmluva.

Prečítajte si tiež: Aspekty nevypovedateľnej licenčnej zmluvy

Vznikom kúpnej zmluvy prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluva môže určiť, že po určitej dobe platnosti nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený nadobudnúť bezplatne vlastnícke právo k prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči prenajímateľovi.

Nájom nebytových priestorov a možnosti výpovede

Pri dojednávaní zmluvy o nájme nebytových priestorov sa stretávame zvyčajne so snahou na strane prenajímateľa o rozšírenie jeho dôvodov výpovede a ich zúženie, prípadne úplné vylúčenie pre nájomcu, a na strane nájomcu presne opačne.

V komentári je možné stretnúť sa s názorom, že nájom nebytových priestorov dojednaný na dobu určitú možno vypovedať iba z dôvodov taxatívne vymedzených v § 9 ods. 2 a 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a zmluvné strany nemôžu uvedené výpovedné dôvody vylúčiť, modifikovať ich, ani si nemôžu dohodnúť iné dôvody výpovede. Túto úpravu preto označuje uvedený komentár za kogentnú, pričom základom tejto argumentácie je absencia dispozitívneho pravidla pri úprave dôvodov výpovede z nájmu dojednaného na určitú dobu rozdielne od § 10 Zákona upravujúceho skončenie nájmu na dobu neurčitú.

Napriek pomerne jednoznačnej prevahe (čo do frekvencie výskytu) názoru o kogentnej povahe § 9 ods. 2 a 3 Zákona sú v praxi celkom bežné nájomné zmluvy, ktorých úprava dôvodov výpovede je odlišná od tej zákonnej, prípadne ju úplne vylučuje. Zdôvodnením býva často zastaranosť uvedenej úpravy, ktorá v súčasných spoločenských a hospodárskych podmienkach nemá racionálny základ, pričom akcentuje sa na potrebu rešpektovať zmluvnú slobodu a zásadu pacta sunt servanta.

Zmluva so SK-NIC a správa národnej domény .sk

Zmluva štátu s firmou SK-NIC, ktorá spravuje národnú doménu .sk, je v podstate nevypovedateľná. Zrušiť sa dá, len ak bude súhlasiť aj firma. Ešte pred uzavretím sporného dodatku číslo dva bola zmluva s firmou SK-NIC na dobu neurčitú a bolo ju možné vypovedať. Dodatkom číslo dva sa zmluva zmenila na zmluvu na dobu určitú, ktorá sa končí v momente, keď SK-NIC príde o delegáciu, teda o správu národnej domény.

Prečítajte si tiež: Perspektívy jednostrannej nevypovedateľnosti

Štát môže odstúpiť od zmluvy, ak si dodávateľ nebude plniť svoje povinnosti, a nemusí sa pýtať na názor protistrany, ako to bolo dovtedy. Celkovo sa posilnila kontrola a transparentnosť pri správe domény .sk.

IT reforma v Košiciach a zmluvy s mestskými podnikmi

Zmluva o spolupráci pri realizácii transformácie IT infraštruktúry mesta Košice je bez akýchkoľvek pochybností progresívnym krokom vpred. Obsahuje však priveľa neštandardných prvkov, ktoré sú viac než otázne. Aktuálne je zmluva vystavená na dobu desiatich rokov, pričom po uplynutí tejto doby zmluva nadobúda platnosť na dobu neurčitú. Zmluva je rovnako nevypovedateľná, teda dá sa od nej odstúpiť iba v dvoch prípadoch, čo tiež nie je štandard.

Pracovný pomer na dobu neurčitú a jeho zmena

Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania.

Zákonník práce počíta aj s takou situáciou, akým je automatické preĺženie pracovného pomeru, ak zamestnanec s vedomím a so súhlasom zamestnávateľa pokračuje v práci aj po uplynutí doby určitej. V takom prípade sa pracovný pomer mení na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

tags: #nevypovedatelná #zmluva #na #dobu #neurčitú #podmienky