Jednostranná nevypovedateľná koaličná zmluva: Podmienky, kontext a perspektívy

V slovenskom politickom prostredí sa občas objavujú témy, ktoré vyvolávajú rozsiahle diskusie a názorové rozpory. Jednou z takýchto tém je aj otázka zmlúv so Svätou stolicou, konkrétne možnosti a dôsledky ich prípadného vypovedania. Táto problematika sa dotýka nielen právnych aspektov, ale aj politických, spoločenských a historických kontextov, a preto si zaslúži podrobnejšie preskúmanie.

Zmluva so Svätou stolicou: História a súčasnosť

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bola podpísaná v roku 2000 za vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. V parlamente prešla pomerne hladko a získala širokú podporu naprieč politickým spektrom. Dôležitým faktom je, že samotná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o jej prípadnom zániku.

Jednostrannosť a nevýhodnosť

Poslanec Miroslav Žiak (SaS) považuje túto zmluvu za jednostrannú a nevýhodnú pre Slovenskú republiku. Tvrdí, že strana bude hľadať spôsoby, ako ju zrušiť, pretože veľa ľudí ju vníma ako negatívum pre krajinu.

Právne aspekty vypovedania zmluvy

Ústavný právnik Peter Kresák upozorňuje, že vypovedanie zmluvy so Svätou stolicou by bol krajný krok. Vychádza pritom z Viedenského dohovoru o medzinárodnom práve verejnom. Ak zmluva neobsahuje ustanovenie o jej vypovedaní, medzinárodné právo umožňuje jednostranné vypovedanie, ale to sa potom chápe ako porušenie medzinárodného práva. Hoci za takéto porušenie nehrozia žiadne materiálne sankcie, politicky je to nepríjemné.

Odluka cirkvi od štátu a zmluva so Svätou stolicou

Ďalšou diskutovanou témou v kontexte zmluvy so Svätou stolicou je odluka cirkvi od štátu. Peter Kresák tvrdí, že finančnú odluku cirkvi od štátu je možné uskutočniť aj napriek platnosti tejto zmluvy. Pripomína, že v zmluve je článok o tom, že sa v budúcnosti uzatvorí aj zmluva o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, ktorá však doteraz nebola uzatvorená. Kresák zdôrazňuje, že zmluva so Svätou stolicou priamo nezakazuje finančnú odluku, a štát má stále povinnosť starať sa o národné kultúrne pamiatky vo vlastníctve cirkví.

Prečítajte si tiež: Jednostranné zvýšenie nájomného

Obmedzenia v oblasti cirkevných sviatkov

Zmluva so Svätou stolicou však určite bráni akýmkoľvek politickým snahám o zrušenie niektorých cirkevných sviatkov, ktoré sú zároveň aj dňami pracovného pokoja. V zmluve je priamo uvedených desať takýchto sviatkov. Príkladom je niekdajší zámer zrušiť 15. september, sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý narazil na odpor katolíckej cirkvi počas vlády premiéra Roberta Fica.

Politické názory na odluku cirkvi od štátu

V koalícii nepanuje jednotná vôľa oddeliť cirkvi od štátu. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) označil zámer SaS o odluke za "prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy". Poslanec Peter Pčolinský (Sme rodina) sa vyjadril, že návrh SaS je "marketingový výstrel do tmy" a "ťah na liberálnych voličov". Podľa neho sa debata o odluke nikdy na koaličnej rade neotvorila a nevie si predstaviť, že by štát začal podnikať kroky k ukončeniu platnosti zmluvy so Svätou stolicou.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) zdôraznil, že diskusia o téme odluky má začať kultivovaným spôsobom. Podľa neho sa odluka už aj dnes čiastočne deje a mala by sa dokončiť. Poukázal na otázky vlastníckych a majetkových práv, ako aj na činnosti, ktoré prevádzkuje cirkev (domovy sociálnych služieb, charity), ktoré by mali byť upravené tak, aby to bolo férové pre obe strany.

Poslanec Žiak (SaS) si nemyslí, že by v koalícii nebola vôľa presadiť odluku a tvrdí, že rokovania s poslancami naďalej pokračujú.

Asignačný model financovania cirkví

Minister kultúry za SaS Daniel Krajcer počas vlády Ivety Radičovej predstavil asignačný model financovania cirkví. Podľa tohto modelu by každý daňovník rozhodol, či poukáže jedno percento z daňového základu cirkvi alebo nejakej organizácii v treťom sektore. V roku 2010 išlo o sumu približne 77 miliónov eur. V prípade, že by občan percento dane nikomu nepoukázal, peniaze by sa mali využiť na obnovu kultúrneho dedičstva.

Prečítajte si tiež: Ako sa brániť proti nevýhodnej zmluve?

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara uviedol, že pre fungovanie menších cirkví sa na Slovensku asignačný model javil ako problematický, pretože nezohľadňoval množstvo členov cirkví, ktorí ešte alebo už nie sú ekonomicky aktívni. Zdôraznil, že v roku 2019 sa prijal nový model financovania, na ktorom sa dohodli predstavitelia všetkých cirkví a štátu a bol schválený v parlamente ústavnou väčšinou.

Možný vplyv témy odluky na voličov

Sociológ Pavel Haulík si myslí, že pre SaS je agenda odluky zaujímavá a výhodná. Liberálni voliči sú rozptýlení a možno aj zneistení tým, že Progresívne Slovensko sa do parlamentu nedostalo. SaS vycítila príležitosť, že by takto mohla posilniť preferencie. Je však otázne, či je strana schopná tému odluky udržiavať pri živote a gradovať ju.

Odborník na cirkevné otázky Jaroslav Šebek si vie predstaviť, že hlasy po finančnej odluke cirkvi od štátu budú na Slovensku čoraz silnejšie, k čomu prispieva aj zhoršujúca sa ekonomická situácia v súvislosti s pandémiou. Odluku budú presadzovať politické subjekty, ktoré oslovujú sekularizované vrstvy spoločnosti.

Súčasný model financovania cirkví

V roku 2020 parlament prijal nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý nahradil zákon platný ešte z roku 1949. Od 1. januára 2021 sa zvýšila doterajšia výška dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80 ku 20. Toto zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zo sčítania obyvateľov. Príspevok štátu je určený na bohoslužobné, výchovné, kultúrne a charitatívne aktivity cirkvi, na platy duchovných či prevádzkové náklady.

Štát prispieva na činnosť cirkví sumou, ktorá sa každoročne zvyšuje.

Prečítajte si tiež: Insolvenčná Situácia a Započítanie

tags: #jednostranne #nevypovedatelna #koalicna #zmluva #podmienky