Nezáujem o starostlivosť o rodičov: Príčiny a dôsledky

Rozvod je komplexná udalosť, ktorá zasahuje do života celej rodiny. Jedným z najcitlivejších aspektov rozvodu je starostlivosť o deti a zabezpečenie ich blaha. Na Slovensku je akousi klasikou zverenie dieťaťa do starostlivosti matky. V rozhodnutí, ktorým je dieťa zverené do jej starostlivosti, sa styk s otcom buď neupraví, alebo upraví. Tento článok sa zameriava na problematiku nezáujmu o starostlivosť o rodičov, jeho príčiny a potenciálne negatívne dôsledky na dieťa.

Súčasná situácia v slovenskom súdnictve

V slovenskom súdnictve sa pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti uprednostňuje tradičný model. V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca len v 10,8 % prípadov. V podmienkach slovenského súdnictva sa vo väčšine prípadov neskúma, ktorý rodič má napr. zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít, vhodnejšie bývanie atď. V skratke môžeme povedať, že deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú vyššie uvedené negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí. Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularite neteší (v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov). Pri takomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať. V zásade platí, že ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude. Dôvodom je najmä dochádzka do školy alebo škôlky. Spoločná osobná starostlivosť rodičov je v zákone od 1. 1. Ak existujú pochybnosti o tom, či matka pravidelný styk umožní, je styk potrebné upraviť. Súd v rozhodnutí vymedzí čas styku, miesto, kde má k odovzdávaniu a prevzatiu dieťaťa dôjsť, ako aj iné podmienky, ktoré sú s realizáciou styku spojené (napr. prítomnosť matky, povinnosť dieťa na styk pripraviť atď.). Či už je styk upravený alebo neupravený, platí, že matka je povinná styk umožniť.

Nezáujem o starostlivosť: Prípadová štúdia

Vychádzajme teda z modelu, že dieťa je zverené matke a styk s otcom je upravený. Otec má právo realizovať styk s dieťaťom v stanovený čas, napríklad v piatok, ale vo štvrtok večer dostane od matky správu, že dieťa je choré a z tohto dôvodu sa styk realizovať nebude. Keďže má dieťa teplotu prvý deň, na návštevu lekára je priskoro. O tom, či matka hovorí pravdu, môžeme polemizovať. Náhradný termín matka otcovi neposkytne. Podľa jej názoru totiž existoval objektívny dôvod, pre ktorý sa styk nerealizoval. O dva týždne sa situácia zopakuje znovu. Otec na konci mesiaca zistí, že namiesto šiestich dní, ktoré mal stráviť s dieťaťom, s ním bol zopár hodín. Prosby o náhradné termíny zostávajú nevyslyšané. Kým bude nariadené pojednávanie, uplynie pol roka. Keď sa termín pojednávania blíži, matka styk otca s dieťaťom umožňuje. Otec sa dostaví na pojednávanie a žiada súd, aby nariadil výkon rozhodnutia a vyzval matku, aby pod sankciou pokuty alebo straty výplaty sociálnych dávok poskytla náhradné termíny. Otec argumentuje, že aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk, pričom tieto náhradné termíny poskytnuté neboli. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) totiž opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvomi rodičmi zachovaný. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa. Súd však aj napriek tejto argumentácii sucho skonštatuje, že v čase rozhodovania sa styk realizuje a on už nemá čo vykonávať. To, že sa styk nerealizoval, resp. sa realizoval nepravidelne napríklad 4 mesiace, nie je podľa súdu dôležité. Súd bude teda vyčkávať až do času, keď bude situácia natoľko vybičovaná, že dieťa nebude s otcom vôbec. Potom vyzve matku, aby láskavo dieťa otcovi na styk odovzdala. Keď tak neurobí dobrovoľne, uloží matke pokutu alebo pozastaví výplatu sociálnych dávok. Ak nefunguje ani to, pristúpi k dramatickému odňatiu dieťaťa, ktoré si budú pamätať všetci zúčastnení. Dôsledkom bude hlavne to, že dieťa už nebude chcieť za otcom dobrovoľne ísť. Vzťahy medzi otcom a dieťaťom už budú v tomto čase vážne narušené. Pri budovaní medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahov medzi rodičmi a deťmi, zohráva základnú úlohu čas. Každá hodina, ktorú nemohlo dieťa stráviť so svojím rodičom, môže priniesť vážne negatívne dôsledky. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že dieťa je pod vplyvom matky, ktorá mu môže priamo alebo nepriamo vštepovať nenávisť voči otcovi. Aké možnosti ešte otec má? Zákon hovorí, že v prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že styk sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, a teda o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika. Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby, navštevuje tam školu. Pre dosiahnutie úspechu je vo veciach týkajúcich sa maloletých detí rozhodujúci čas. V prípade, ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré nám právny poriadok poskytuje.

Syndróm zavrhnutého rodiča

BEDNÁROVÁ, Tatiana: Syndróm zavrhnutého rodiča, jeho stratégie, prejavy a potenciálne dôsledky. [Bakalárska práca]. - Trnavská univerzita v Trnave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. - Školiteľ: Mgr. Mário Schwarz, PhD. Bakalárska práca sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Syndróm zavrhnutého rodiča je psychická forma detského zneužívanie a jeho hlavným znakom je očierňovanie rodiča dieťaťom bez racionálnych dôvodov, za ktorým stojí programovanie druhého rodiča, resp. vedomé či nevedomé stratégie podnecujúce dieťa k zavrhnutiu druhého rodiča. Syndróm zavrhnutého rodiča je dodnes konfrontovanou tematikou, napriek jeho častému, avšak prehliadanému a neuvedomenému výskytu. Autori najmä zahraničných štúdií poukazujú na jeho závažnosť a frekventovanosť v súvislosti so stálym počtom zvyšujúcich sa rozvodov. Empirické výskumy týkajúce sa tohto fenoménu sú stále v začiatkoch, napriek tomu, ich zistenia poskytujú nový náhľad a hlbšie preskúmanie tohto syndrómu, najmä čo sa týka diagnostiky, prejavov, mechanizmov syndrómu, vlastností rodičov detí, u ktorých sa syndróm vyskytne. Na Slovensku je tento koncept medzi odborníkmi málo známy a je potrebné sa s ním viac oboznámiť, preskúmať a tak vyvinúť efektívnu prevenciu proti jeho výskytu v rozvedených rodinách. Združenie Ligy otcov poskytuje laickú pomoc rodičom, z praxe prevažne otcom, ktorých deti zavrhli.

Prejavy a diagnostika

Medzi prejavy zavrhnutia patrí odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov

Vlastnosti programujúceho rodiča

Medzi najhlavnejšie stratégie programujúceho rodiča patrilo očierňovanie a zhadzovanie rodiča v očiach dcéry.

Dopad SZR na dieťa

Potenciálne dôsledky, ktoré syndróm vyvolal sú difúzna identita a nedôvera voči ľuďom.

Rodina a dôsledky rozvodu

Rodina je univerzálnou sociálnou skupinou, v ktorej prebiehajú významné sociálne a psychologické javy v živote jednotlivca, pomáha mu vytvoriť pevné sociálne väzby a poskytuje bezpečné prostredie pre jeho ďalší psychosociálny vývin. Jej základnými funkciami sú biologicko-reprodukčná, ekonomicko-zabezpečovacia, emocionálna, socializačne-výchovná. Vo funkčnej nukleárnej rodine matka zabezpečuje prijatie dieťaťa, lásku, istotu, ochranu, komunikáciu, osobný príklad a model ženskej roly. Otec zabezpečuje príklad pre správanie sa, čas strávený s dieťaťom, ochranu, rozhodnosť, samozrejme lásku, komunikáciu, model mužskej role, podporu a ochranu pre matku.

Rozvod rodičov je rozpadom partnerstva, no rodičovstvo zrušiť nie je možné. Vnímanie rozvodu sa za posledné dekády zmenilo, no jeho konzekvencie ostávajú tie isté a pôsobia negatívne vo väčšine ohľadov na každého člena rodina.

Rozvod predstavuje formálno-právne ukončenie manželského vzťahu dvoch jednotlivcov, administratívnym riešením v procese rozvratu manželstva v prípade, ak zlyhali všetky ostatné cesty k vyriešeniu problémov, ktoré sa v rodine postupne objavili. Rozvod, ako spoločenské opatrenie, ktoré zasahuje do života rodiny, prináša „celú radu negatívnych dôsledkov, ktoré sa prejavujú v najrôznejších oblastiach života“. Pozitívne aj negatívne podnety pôsobiace na rozpadnutú rodinu predstavujú psychický stres. Táto rozvodová adaptácia je relatívne dlhodobý proces, v ktorom by malo postupne dôjsť k obnove pocitu životnej spokojnosti a tiež vytvorenia nového životného štýlu. Adaptácia je subjektívna a závisí od niekoľkých faktorov, ako napr. od veku, osobného temperamentu či podpory sociálneho okolia.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Najzraniteľnejšie sú práve deti, pretože rodičia sú zárukou ich stability a bezpečia. Stres a negatívne aspekty rozvodu môžu pretrvávať u detí dlho po rozvode, a jeho dôsledky bývajú dlhotrvajúce. Jedným z negatívnych dôsledkov u detí, ktoré vyrastajú v rodinách charakterizovanými rodičovskými konfliktami a hroziacou možnosťou odchodu jedného z rodičov, je ich väčšia náchylnosť podľahnúť problémom týkajúcich sa mentálneho aj fyzického zdravia. Príčinou je problém s rozvíjaním ich sociálnej kompetencie a efektívnych emocionálnych a behaviorálnych regulačných schopností. Viaceré štúdie zamerané na prežívanie detí a ich prispôsobenie sa rozvodu odhalili, že vnútorný stres a napätie dieťaťa z tlaku rodičov, na ktorej strane by malo dieťa stáť a ktorého rodiča podporovať. Dieťa milujúce oboch rodičov je takto nútené vybrať si jednu stranu pre to, aby nestratilo lásku rodiča, ktorý mu zabezpečuje bezprostrednú a častú starostlivosť. Daný nevedomý proces manipulácie zo strany rodiča môže vyústiť do syndrómu zavrhnutého rodiča.

Zákonné možnosti a ochrana dieťaťa

Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje zákaz a obmedzenie styku rodiča s dieťaťom. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 tohto zákona, súd môže obmedziť alebo zakázať styk rodiča s maloletým dieťaťom, ak je to potrebné v záujme dieťaťa. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja.

Hoci obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom patria medzi najzávažnejšie zásahy do rodičovských práv a povinností, takýto zásah sa vždy realizuje v záujme dieťaťa. Ak dieťa spĺňa predpoklady, v prípadnom súdnom konaní bude mať právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor. Z uvedeného dôvodu, ak bývalý manžel dieťaťa psychicky týra a dieťa sa s ním odmieta stretávať, domnievam sa, že prípadný návrh na obmedzenie alebo zákaz styku by mohol byť úspešný.

Zbavenie rodičovských práv a povinností

Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás výkonu rodičovských práv a povinností - pozn. autora) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. K naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností predpokladaných v hypotéze ustanovenia § 44 ods. 3 ZR (u nás § 38 ods. 4 ZR - pozn. autora), a to že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva. Aby bol tento zásah odôvodnený, nestačí ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti. Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života, týranie detí a podobne.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

tags: #nezáujem #o #starostlivosť #o #rodičov #príčiny