Nezaplatenie alebo omeškanie definícia: Dôsledky a riešenia

V podnikateľskom svete, ale aj v bežnom živote, sa často stretávame s pojmami ako nezaplatenie alebo omeškanie. Tento článok sa zameriava na definíciu týchto pojmov, ich dôsledky a možné riešenia, s dôrazom na slovenský právny systém.

Úvod

Nezaplatenie alebo omeškanie s platbou môže mať vážne dôsledky pre obe strany - veriteľa aj dlžníka. Pre veriteľa to môže znamenať finančné ťažkosti, narušenie cash flow a v konečnom dôsledku aj ohrozenie existencie. Pre dlžníka to môže znamenať sankcie, úroky z omeškania, exekúcie a poškodenie dobrého mena. Preto je dôležité poznať svoje práva a povinnosti a vedieť, ako v takýchto situáciách postupovať.

Poplatok z omeškania vs. Úrok z omeškania

Poplatok z omeškania a úrok z omeškania sú zákonné sankcie, ktoré sa uplatňujú pri oneskorenej platbe. Hoci sa tieto pojmy často prekrývajú, je medzi nimi rozdiel:

• Poplatok z omeškania: Používa sa v Občianskom zákonníku (§ 517 ods. 2) v občianskoprávnych vzťahoch, napríklad pri nezaplatení nájmu za byt. Jeho výška je stanovená nariadením vlády a zvyčajne je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba ECB. Je to vlastne „pokuta za meškanie“ s platbou.
• Úrok z omeškania: Používa sa v Obchodnom zákonníku (medzi firmami) a v Daňovom poriadku. Počíta sa ako percento ročne (p.a.).

Pre podnikateľa je dôležité rozlišovať najmä medzi penále (od poisťovní) a úrokom z omeškania (od daňového úradu a obchodných partnerov). Je to sankcia, ktorej sa chcete vyhnúť. Chybou je neuhradiť faktúru a čakať. Zmluvné úroky z omeškania sú daňovým nákladom až po zaplatení. Tie od úradov (penále) nie sú daňovým nákladom vôbec.

Spotrebiteľské zmluvy a ochrana spotrebiteľa

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale druh zmluvy, pre ktorú Občiansky zákonník a iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti na ochranu spotrebiteľa. Medzi spotrebiteľské zmluvy patrí kúpna zmluva, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dodávke plynu, elektriny a ďalšie.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dodávateľ koná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo spotrebiteľ nekoná ako podnikateľ. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.

Dôsledky neplatných právnych úkonov

Neplatnosť právneho úkonu môže mať rôzne nepriaznivé právne následky, ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vzniká konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu.

Predpokladom vzniku zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti, ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu.

Omeškanie: Širší pohľad

Pod pojmom omeškanie je vo všeobecnej rovine nevyhnutné rozumieť včasné nesplnenie určitej povinnosti. Obchodný zákonník poníma právny inštitút omeškania v širšej rovine a preto omeškanie dlžníka, rovnako ako Občiansky zákonník, charakterizuje nielen ako neskoré plnenie, ale zároveň aj ako plnenie nenáležité. V danom prípade (t. j. pri omeškaní dlžníka) nejde o kumulatívnu podmienku - to znamená, že oba jej obsahové prvky tu nemusia byť splnené zároveň (t. j. neskoré a nenáležité plnenie): omeškanie totiž nastáva aj pri riadnom, avšak oneskorenom plnení (ak sa neplní riadne, predmetná skutočnosť sama osebe predstavuje oneskorené plnenie).

V omeškaní sa nemusí nachádzať len dlžník, ale môže v ňom byť i veriteľ - ten sa do právnej pozície meškajúceho subjektu dostáva za situácie, keď neprijme dlžníkom riadne ponúkané plnenie alebo dlžníkovi neposkytne nevyhnutnú súčinnosť.

Prečítajte si tiež: Pokrytie životných nákladov

Práva a povinnosti pri omeškaní

Dlžník je v omeškaní, pokiaľ nesplní riadne a včas svoj záväzok. Omeškanie nastáva za predpokladu splnenia zákonom uvádzaných podmienok bez ohľadu na zavinenie ex lege. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia (napr.: neskorším bezvadným plnením, odstránením vád, pri reklamácii i poskytnutím náhradného plnenia), alebo do doby, kedy záväzok dlžníka zanikne iným spôsobom (napr.: privatívnou nováciou, urovnaním, započítaním pohľadávok, odstúpením od zmluvy, premlčaním, zaplatením odstupného a pod.).

Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu z príslušného obchodno-záväzkového vzťahu, odmietne prevziať riadne ponúkané plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol riadne a včas splniť svoj záväzok. Ak omeškanie veriteľa predchádza omeškaniu dlžníka, a v danom prípade bolo plnenie dlžníkovej povinnosti priamo závislé od plnenia určitej veriteľovej povinnosti (v aplikačnej praxi najmä formou súčinnosti), bráni platnému vzniku omeškania dlžníka.

Následky omeškania

Omeškanie dlžníka a veriteľa v zásade nezbavuje možnosti druhú zmluvnú stranu trvať na splnení pôvodnej právnej (zmluvnej) povinnosti - t. j. poskytnutí plnenia peňažnej, ale aj nepeňažnej povahy, pokiaľ niečo iné neustanoví zákon. Medzi najčastejšie následky omeškania patria:

a) Možnosť odstúpenia od zmluvy - v závislosti na charaktere porušenej povinnosti môže byť aplikované buď odstúpenie okamžité alebo odstúpenie následné, s poskytnutím dodatočnej primeranej lehoty na plnenie. Účinky podobné odstúpeniu (zánik záväzku zo zmluvy) nastanú aj pri fixných zmluvách, pokiaľ veriteľ ešte pred omeškaním dlžníka neoznámi, že v zmysle ustanovenia § 349 ods.

b) Platenie úrokov z omeškania - tento právny následok prichádza do úvahy len v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Riešenie nezaplatených faktúr a prevencia

Pri problémoch s neuhradenými faktúrami je dôležité poznať správne preventívne kroky a vedieť zvoliť dôsledný postup vymáhania nezaplatenej faktúry.

1. Prevencia: Ešte pred dohodnutím spolupráce je vhodné si firmu alebo živnostníka preveriť. Nespoliehajte sa na ústne dohody a uzatvorte písomnú zmluvu alebo potvrdenú objednávku. Zmluva by mala obsahovať jasne stanovenú cenu, termíny dodania a splatnosti faktúry, ako aj sankcie za omeškanie.
2. Zálohová faktúra: Pri nových klientoch alebo väčších projektoch je bežné požiadať o zálohovú faktúru.
3. Náležitosti faktúry: Faktúra musí obsahovať všetky zákonom stanovené údaje a riadne identifikovať seba aj klienta.
4. Upomienky: Ak klient nezaplatí faktúru včas, zašlite mu upomienku. Ak Vás dlžník ignoruje, pošlite oficiálnu výzvu doporučene a s doručenkou.
5. Predžalobná výzva: Ak ani výzva nezaberie, vypracujte a zašlite dlžníkovi predžalobnú výzvu prostredníctvom advokátskej kancelárie.
6. Platobný rozkaz: Ak dlžník nereaguje ani na predžalobnú výzvu, vypracujte návrh na vydanie platobného rozkazu.

Medzi upomienkou, pokusom o zmier a predžalobnou výzvou je vo svojej podstate iba nepatrný, ale za to veľmi dôležitý rozdiel. Z právneho hľadiska, akonáhle je faktúra po splatnosti, žiadny zákon nám neukladá povinnosť zasielať akékoľvek upomienky alebo predžalobné výzvy. A teda ihneď po splatnosti môžeme podať žalobu na súd. Je ale logické a v praxi využívané, že v čase medzi vznikom dlhu a podaním žaloby, sa dlžníka snažíme skontaktovať a upozorniť ho na neuhradenie dlhu a možné následky. Až keď je takáto snaha neúspešná, obraciame sa na súd.

Pokus o zmier

Po tom, čo upomienky nezabrali na nášho dlžníka, odporúčame ako ďalší krok zaslanie pokusu o zmier. Zmier je vo všeobecnosti spôsob vyriešenia problému dohodou medzi obchodnými partnermi. Zmierom možno vyriešiť problém nielen pred podaním žaloby, ale samotné súdne konanie sa môže skončiť aj schválením súdneho zmieru.

Pokus o zmier je aj preto potrebné formulovať v zmysle, že spornú situáciu máme záujem riešiť prednostne dohodou. Pokus o zmier je svojou povahou prejavením snahy o zmierlivé riešenie dohodou, zatiaľ čo predžalobná výzva je poslednou, bezpodmienečnou a limitovanou možnosťou dlžníka svoj dlh hradiť pred tým, ako bude podaná žaloba na súd.

Podstatou akejkoľvek dohody, najmä tej, ktorá má vyriešiť už existujúci spor, je, že s obsahom majú súhlasiť obe strany a obom stranám má vyhovovať. V opačnom prípade buď k dohode nedôjde alebo dohoda síce bude uzatvorená, ale nebude z niektorej strany dodržaná.

Otázkou je, prečo by mal veriteľ pristúpiť na akúkoľvek dohodu a ustúpiť zo svojich nárokov, pokiaľ je zákon v plnom rozsahu na jeho strane. V prvom rade z dôvodu potreby zachovania obchodného vzťahu. V ďalšom rade to je časová a finančná náročnosť súdneho konania, ťažká vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí alebo potreba zachovania dobrého obchodného mena.

Predžalobná výzva

Zastávame názor, že je síce nevyhnutné pokúšať sa vyriešiť problémy prednostne zmierlivo, ale rovnako dôležité je v prípade neúspechu, neobrátiť sa problému chrbtom a neignorovať ho. Preto posledným krokom pred podaním žaloby na súd by mala byť predžalobná výzva z pera právnika. To buď pod hlavičkou právneho oddelenia alebo externej advokátskej kancelárie. Dlžníci častokrát iba skúšajú naťahovať čas. Keď príde oficiálny list od právneho zástupcu ako posledná výzva, dlžník pochopí, že jeho dlh nezostane zabudnutý.

V prípade, ak boli dlžníkovi zasielané upomienky a pokus o zmier, predžalobná výzva by mala byť formulovaná v duchu, že si je dlžník vedomý svojho dlhu a aj toho, že mu bol ponúknutý priestor na dohodu. Predžalobná výzva má byť preto vecná, so stručným zhodnotením stavu, lehotou na splnenie si povinnosti a upozornením na následky.

Meškajúca mzda: Čo robiť?

Zamestnaným občanom slúži mzda na uspokojovanie ich osobných potrieb a plnenie peňažných záväzkov. Ak výplata nie je na účte včas alebo v plnej výške, vzniká problém.

1. Komunikácia so zamestnávateľom: Zamestnanec by sa mal informovať u kompetentnej osoby v zamestnaní (na mzdovom oddelení, ekonómky či priamo osoby zamestnávateľa), prečo nemá na účte výplatu a kedy sa tak stane.
2. Okamžité skončenie pracovného pomeru: Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti [§ 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce].

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

tags: #nezaplatenie #alebo #omeškanie #definícia