Právny štát nie je ani sociálny, ani demokratický: Komplexný pohľad

Ústava Slovenskej republiky zakotvuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviažuci sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Avšak, vzťah medzi právnym štátom a jeho sociálnymi a demokratickými aspektmi je komplexný a vyžaduje si hlbšiu analýzu. Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto aspektov, pričom sa opiera o historické, teoretické a praktické argumenty.

Historický kontext a vývoj konceptu právneho štátu

Z histórie vieme, že ideál právneho štátu existoval už v antickom Grécku. Sokratés odmietol útek z väzenia a prijal rozsudok smrti, hoci bol nespravodlivý, čím demonštroval presvedčenie, že zákony treba dodržiavať. Platón v diele Zákony odporúčal, aby sme "nenechali vládnuť človeka, ale zákon", ktorý má byť zvrchovaným pánom nad vládnucimi aj ovládanými. To znamená, že zákon rovnako zaväzuje tých, ktorí ho tvoria, i tých, ktorým je adresovaný.

K šíreniu myšlienky panstva (vlády) práva prispela skutočnosť, že Európa prevzala rímske právo. Anglickí, nemeckí a francúzski právnici už v 13. storočí tvrdili, že právo zaväzuje aj kráľa, a preto sa poddaní môžu postaviť na odpor proti jeho nezákonnému konaniu.

Princípy právneho štátu

Moderná koncepcia právneho štátu vychádza z liberalizmu. Jeho základné princípy hovoria, že pri riešení svojich záležitostí sa máme maximálne spoliehať na vlastné sily a minimálne sa uchyľovať k donucovacej sile štátu. Obhajuje sa teda sloboda jednotlivca, jeho tvorivosť, iniciatíva a jedinečnosť. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (pozri tiež ods. 2 čl. 2 Ústavy SR). A podľa ods. 3 čl. 2 tejto ústavy, "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá".

Právny štát verzus sociálny štát

Myšlienka sociálneho štátu sa často spája s rozsiahlym zasahovaním štátu do ekonomiky a sociálnej oblasti. Liberalizmus naopak zdôrazňuje, že základným poslaním štátu je vytvoriť dobre premyslený právny rozmer, v ktorom budú pôsobiť zákony ekonomiky, konkurencie a slobodná súťaž trhových síl, zakotviť čo najviac práv a slobôd občanov a starať sa o ich vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť. Prílišné zasahovanie štátu do života spoločnosti vyžaduje aj rozvetvený, finančne nákladný byrokratický aparát, ktorý je platený z daní fyzických osôb a právnických osôb. Podľa liberalizmu najoptimálnejšia je taká vláda, ktorá iba sleduje, čo sa kde deje, a tam, kde si spoločnosť nevie rady, pomôže, resp.

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Právny štát verzus demokratický štát

Demokracia a právny štát sú komplementárne, ale nie totožné koncepty. Demokracia zabezpečuje, že moc pochádza od ľudu, zatiaľ čo právny štát zabezpečuje, že táto moc je obmedzená zákonom a uplatňuje sa spravodlivo. Slovenská republika je demokratický štát s parlamentnou formou vlády, s výraznými prvkami priamej demokracie. Dôsledne sa akcentuje princíp, že štátna moc pochádza od občanov. Politická moc v štáte má byť budovaná na zásadách demokratického pluralitného politického systému, zbaveného výlučne ideológie alebo náboženstva pri fungovaní štátnej moci a jej orgánov.

Ústavný súd SR ako ochranca právneho štátu

Ústavný súd Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane princípov právneho štátu. Rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, ako aj o sťažnostiach fyzických a právnických osôb, ak boli porušené ich základné práva a slobody. Príkladom je nález Ústavného súdu SR, ktorý sa týkal odvolania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

Prípad odvolania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí dňa 21. júna 2012 nálezom č. k. IV. ÚS 478/2011-51 rozhodol, že základné právo Ing. D. M. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd bolo porušené uznesením vlády SR č. 568 z 27. augusta 2010, ktorým odvolala generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z funkcie.

Ústavný súd SR svojím nálezom č. k. IV. ÚS 478/2011-51 zrušil uznesenie vlády SR č. 568 z 27. augusta 2010, ktorým vláda SR odvolala Ing. D. M. z funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu Ing. D. M. pokračuje vo výkone funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

Ústavný súd konštatoval, že vláda SR odvolala Ing. D. M. z verejnej funkcie, čím porušila jeho práva. Nález Ústavného súdu SR je záväzný a vláda SR je povinná sa ním riadiť.

Prečítajte si tiež: Vývoj strany SMER-SD

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

tags: #právny #štát #nie #je #ani #sociálny