Dotácie na nízkoenergetické domy na Slovensku

V súčasnej dobe zdražovania a snahy o znižovanie energetickej náročnosti budov, štát ponúka rôzne formy podpory pre výstavbu a rekonštrukciu rodinných domov, s cieľom dosiahnuť úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov. Tieto dotácie sú zamerané na podporu výstavby nízkoenergetických domov a rekonštrukcií starších domov, ktoré vedú k zníženiu spotreby energie.

Príspevok na domy s takmer nulovou spotrebou energie

Štát prideľuje príspevok vo výške 8 000 eur na stavbu rodinného domu s takmer nulovou spotrebou energie. Záujemcovia o príspevok musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie. To znamená, že dom by mal mať kvalitné konštrukcie s veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami a využívať energiu z obnoviteľných zdrojov.

Legislatíva a podmienky

Legislatíva zavádzajúca príspevok na takmer nulové domy vo výške 8 000 € platí od mája 2019. Na program Výstavba a obnova bytového fondu, z ktorého pochádzajú dotácie, bolo vyčlenených na rok 2019 až 40 miliónov eur. Vlani sa v rámci tohto programu vyčerpalo cca 30 miliónov eur. Dotácie si v tomto roku podľa odhadov rozdelí 600 až 1200 záujemcov.

Obmedzenia súbehu čerpania podpory

Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá nadobudla účinnosť 10. marca 2020, zaviedla obmedzenie súbehu čerpania podpory. Kým doposiaľ bolo možné čerpať príspevok na nízkoenergetický dom vo výške 8 000 eur a zároveň získať aj príspevok na tepelné čerpadlo (do 3 400 eur), slnečné kolektory (do 1 750 eur), fotovoltické panely (do 1 1500 eur) či kotol na biomasu (do 1500 eur), od roku 2020 si už záujemcovia musia vybrať. Príspevok na zateplenie rodinného domu však možno so Zelenou domácnostiam II kombinovať aj naďalej. Ďalšie kolo podpory pre domy s takmer nulovou potrebou energie plánovalo ministerstvo dopravy vyhlásiť na jar 2020.

Plán obnovy a odolnosti SR a obnova rodinných domov

V roku 2022 spustilo Ministerstvo životného prostredia Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Cieľom tohto projektu je do roku 2026 podporiť príspevkom na obnovu domu až 30 tisíc starších domov. Účelom obnovy je aj zníženie energetickej náročnosti domov, čo zlepšuje hospodárenie domácností.

Prečítajte si tiež: Nízkoenergetické bývanie a životnosť

Kto môže žiadať o dotáciu?

O dotáciu môže požiadať majiteľ rodinného domu, ktorý bol skolaudovaný pred 1. januárom 2013. Dom musí byť využívaný hlavne na bývanie, pričom podnikateľské alebo hospodárske účely nemôžu využívať viac ako 10% podlahovej plochy. O túto dotáciu môže požiadať len fyzická osoba, ktorá je občanom EÚ a má trvalý pobyt na území SR a aj v dome, na ktorý žiada dotáciu. Fyzická osoba musí byť spôsobilá na právne úkony a musí byť vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu a nesmie mať žiadne väčšie dlhy alebo nedoplatky. Vlastníkom alebo spoluvlastníkom musí zostať až do vyplatenia dotácie.

Výška dotácie

Dotáciu je možné získať vo výške 14 000€ alebo 19 000€. 14 000€ získate, ak pri obnove domu dosiahnete úsporu primárnej energie od 30% do 60% oproti stavu pred rekonštrukciou. 19 000€ je najvyššia čiastka dotácie, pre získanie tohto finančného príspevku musíte dosiahnuť úsporu primárnej energie na viac ako 60% oproti stavu pred rekonštrukciou. Dotáciu môžete získať v maximálnej výške 60% celkových finančných prostriedkov, vynaložených na rekonštrukciu. 40% financií musíte doložiť z vlastných zdrojov.

Povinné a voliteľné opatrenia

Dotácia sa týka hlavne šetrenia energie. Ak získate dotáciu, musíte ju využiť aspoň na jedno z povinných opatrení. Okrem povinných úkonov môžete pri rekonštrukcií vykonať aj jedno z voliteľných opatrení. Môžete napríklad vymeniť tepelné čerpadlo alebo nainštalovať solárne kolektory či fotovoltaické panely. Podporované sú aj náklady na projektovú dokumentáciu, energetické hodnotenie a energetický certifikát pred a po obnove rodinného domu. Z poskytnutej dotácie musíte vynaložiť minimálne 50% nákladov na realizáciu povinných opatrení.

Dĺžka trvania obnovy

V prípade, ak je vám schválená žiadosť na dotáciu, dĺžka trvania obnovy môže trvať maximálne 12 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o schválení žiadosti o poskytnutie dotácie. Za ukončenie realizácie projektu sa považuje deň kolaudačného rozhodnutia. Ak je obnova domu na základe ohlášky, tak obnova môže trvať maximálne 8 mesiacov. Pre získanie dotácie na obnovu rodinného domu je potrebné podať žiadosť prostredníctvom online formulára elektronicky. Žiadosť Plán obnovy rodinných domov je možné podávať najneskôr do 28.2.2023.

Dotácie na drevodomy

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR taktiež poskytovalo dotácie na nízkoenergetické drevodomy. V roku 2017 sa predpokladalo, že celkovo bude podporená výstavba 83 až 333 drevených rodinných domov, pričom dotácia na jednu domácnosť bola 3.000 až 12.000 eur. Finančne boli zvýhodnené tie rodinné domy, ktoré spĺňali prísnejšie tepelnoizolačné normy na úrovni A0 platné od 1. januára 2021.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na nízkoenergetický dom

Kategórie príjemcov dotácie

Ministerstvo rozdelilo potenciálnych príjemcov dotácie v závislosti od zaradenia rodinného domu do energetickej triedy:

• A0 (výstavba na úrovni budov s takmer nulovou spotrebou energie, ktorá bola povinná od 1.1.2021 - globálny ukazovateľ primárnej energie ≤ 54 kWh/m².a)
• A1 (aktuálne platná ultranízkoenergetická úroveň výstavby - globálny ukazovateľ primárnej energie 55-108 kWh/m².a)

Najvyššiu dotáciu mohli získať rodinné domy postavené v najmenej rozvinutých okresoch: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Sobrance a Trebišov. Najmenšia suma bola určená pre Bratislavu, t.j. domy v katastrálnom území hlavného mesta SR a dotácia pre zvyšok Slovenska bola niekde medzi týmito sumami.

Podpora trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch

Ministerstvo sa navyše rozhodlo podporiť princípy trvale udržateľného hospodárenia v lesoch a to zvýšením dotácie o € 2.000. Žiadateľ si teda mohol prilepšiť, ak mal aspoň 70% drevených stavebných výrobkov domu certifikát PEFC alebo FSC, číže boli vyrobené z dreva pochádzajúceho z trvalo udržateľne obhospodarovaných lesov. Aby sa naplnil cieľ podporiť domáce zhodnotenie surového dreva, ministerstvo pridalo ďalších € 2.000 tomu, koho minimálne 50% drevených stavebných výrobkov domu bolo vyprodukovaných z dreva vyťaženého v lesoch SR.

Kto mohol získať dotáciu na drevodom?

Dotáciu na drevodom mohol získať občan členského štátu EÚ, Lichtenštajnska, Nórska, Islandu a Švajčiarska, starší ako 18 rokov, s trvalým pobytom v SR, ak bol majiteľom drevodomu a pozemku, na ktorom je budova postavená. Kolaudácia sa musela uskutočniť najskôr 1. januára 2017 a drevodom musel byť zhotovený stĺpikovou (rámovou) konštrukciou, masívnou alebo masívnou skeletovou konštrukciou a tiež s prefabrikovanou panelovou, či zrubovou konštrukciou alebo kombinovanou konštrukciou. Dotáciu na ten istý drevodom bolo možné poskytnúť len raz.

Postup pri získavaní dotácie

Administráciou celého projektu mala byť poverená Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá po nadobudnutí účinnosti predmetnej legislatívy, zverejnila výzvu na podávanie žiadostí. Následne mali mať záujemcovia 30 dní na doručenie žiadostí a požadovaných príloh. Aj v tomto prípade platilo „kto prv príde, ten prv melie“ a teda Agentúra vyradila toho žiadateľa, ktorý bol 11. v poradí, ak už 10 predchádzajúcich malo uvedeného rovnakého zhotoviteľa. V prípade prijatia 2 žiadostí v rovnakom čase, Agentúra uprednostnila v prvom rade kompletnú žiadosť a v druhom rade žiadosť na dom, ktorého drevené stavebné prvky boli vyrobené z dreva pochádzajúceho z lesov SR. Úspešný žiadateľ, ktorý podpísal s Agentúrou zmluvu o poskytnutí dotácie na drevodom, bol povinný strpieť prípadnú kontrolu dodržiavania podmienok zo strany Agentúry, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ministerstva financií SR.

Prečítajte si tiež: Prehľad možností a podmienok príspevkov

Podmienky pre drevodomy a montované domy

Vo všeobecnosti bola dotácia určená pre úsporné nízkoenergetické montované domy, ktoré spĺňajú prísne tepelno-izolačné kritériá. Ďalšou z podmienok bola realizácia výstavby montovaného domu, ktorá nemohla prebiehať svojpomocne. Montovaný dom musel byť teda zhotovený firmou, ktorá sa zaoberá výstavbou takýchto nízkoenergetických domov, pričom samotná stavba musela byť potom zrealizovaná až do štádia domu na kľúč.

Okrem týchto podmienok však montovaný dom musel vyhovovať aj ďalším kritériám. Zastavaná plocha domu musela byť najmenej 75 m2, dom musel disponovať najmenej tromi obytnými miestnosťami a jeho obstarávacia cena uvedená v zmluve o dielo bola minimálne 65 000 eur bez DPH.

Výška dotácie pre drevodomy

V súvislosti s výškou poskytovanej dotácie Pôdohospodárska platobná agentúra prihliadala na ergetickú triedu montovaného domu a región žiadateľa o dotáciu. Najmenšia suma dotácie bola preto určená pre žiadateľov s montovanými domami postavenými v katastrálnom území Bratislavy, ktorí mohli získať približne od 3 000 do 8 000 eur. Žiadatelia zo spomínaných najmenej rozvinutých okresov si tak mohli prilepšiť od 7000 do 12 000 eur a pre ostatné regióny Slovenska mohol finančný príspevok predstavovať sumu 5 000 až 10 000 eur.

Zelená solidarita

Zelená solidarita je projekt zameraný na podporu inštalácie malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach s nízkym príjmom, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Predmetom podpory sú fotovoltické panely, slnečné kolektory a kotly na drevné pelety, splyňovanie dreva a brikiet.

Kto má nárok na podporu?

Oprávneným subjektom na poskytnutie príspevku sú fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi rodinného domu, bezpodielovými vlastníkmi rodinného domu alebo podielovými vlastníkmi a sú oprávnené rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou podľa väčšiny ich podielu. Zvýhodnenie z projektu Zelená solidarita až do výšky 90 % oprávnených nákladov je určené pre domácnosti s nízkym príjmom, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou.

Za nízkopríjmovú domácnosť sa považuje domácnosť ohrozená príjmovou chudobou, ktorej disponibilný príjem je menší, alebo rovný ako stanovený limit, alebo domácnosť ohrozená príjmovou chudobou, v ktorej má evidovaný pobyt osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň disponibilný príjem domácnosti je menší, alebo rovný ako stanovený limit.

Dispozičný príjem

Za disponibilný príjem domácnosti v projekte Zelená solidarita sa považuje suma príjmov všetkých členov domácnosti, t.j. všetkých vlastníkov, všetkých spoluvlastníkov a osôb, ktoré majú na mieste inštalácie evidovaný trvalý alebo prechodný pobyt za kalendárny rok t-2, pričom kalendárny rok t je rok doručenia všetkých podkladov potrebných na preverenie disponibilného príjmu.

Za príjem sú považované dôchodkové dávky, kompenzačný príspevok baníkom, príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti a ďalšie príjmy.

Zelená obnova

Majitelia staršieho rodinného domu budú môcť pravdepodobne od jesene tohto roka získať finančný príspevok na obnovu z nového programu „Zelená obnova“. Ministerstvo životného prostredia bude spravovať balík financií v hodnote 500 miliónov eur z európskeho Plánu obnovy určený na obnovu rodinných domov. Samotný program bude mať na starosti Slovenská agentúra životného prostredia.

Podporované úpravy

Program obnovy by mal spolufinancovať celý rad úprav rodinných domov:

• Zateplenie
• Výmena zariadení na kúrenie a ohrev teplej vody
• Výmena okien
• Zelené strechy
• Zachytávanie dažďovej vody
• Kompostovanie
• Inštalácia zariadení na uskladňovanie energie a tepla
• Digitálne riadenie spotreby

Financie v programe, ktoré na Slovensko prídu v rámci Plánu obnovy, by mali stačiť na obnovu až 50-tisíc domov, pričom podpora na jeden dom by mala byť až 10 000 eur. Štát prispeje majiteľovi domu na polovicu oprávnených nákladov. Pritom na zateplenie bude môcť smerovať 40 percent oprávnených nákladov a suma nesmie presiahnuť osemtisíc eur.

Energetický certifikát a energetická trieda A0

Poskytnutie príspevku je samozrejme viazané na splnenie niekoľkých podmienok. Začať môžeme pri celkovej podlahovej ploche rodinného domu, ktorá nesmie presiahnuť výmeru 200 m2. Stavba sa musí nachádzať na území Slovenskej republiky, ale čo je z pohľadu pridelenia príspevku najrozhodujúcejšie, nový rodinný dom musí mať v energetickom certifikáte uvedenú takmer nulovú potrebu energie.

Energetický certifikát je jedným z dokumentov, ktoré predkladáte zamestnancom stavebného úradu pri kolaudácii. O príspevok budú môcť teda majitelia nových rodinných domov, v súlade s novelou zákona, požiadať až po úspešnej kolaudácii. Naprázdno nevyjdú ani majitelia domov, ktorým boli kolaudačné rozhodnutia vydané po 31. decembri 2014.

V rámci splnenia podmienok pre poskytnutie dotácie bude najnáročnejšie vyhovieť požiadavke na zaradenie rodinného domu do energetickej triedy globálneho ukazovateľa A0.

Projektové energetické hodnotenie vs. Energetický certifikát

Plnenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov kontrolujú stavebné úrady hneď dvakrát. Prvý raz v rámci konania o vydaní stavebného povolenia, kedy predkladáte projektové energetické hodnotenie a druhýkrát pri kolaudácii. Vtedy okrem iných dokladov zaujíma kolaudačnú komisiu energetický certifikát. Rozdiely medzi týmito dvomi dokladmi sú podstatné.

Projektové energetické hodnotenie uvádza energetické nároky domu vypočítané podľa projektovej dokumentácie, teda podľa materiálov navrhnutých v projekte. Pri svojpomocnej výstavbe, ale aj pri výstavbe rodinného domu na kľúč sa však stáva, že stavebný materiál navrhnutý v projekte je nahradený inou alternatívou. Projektové energetické hodnotenie je za týchto okolností bezpredmetné a k slovu sa musí dostať energetický certifikát.

Energetický certifikát na rozdiel od projektového energetického hodnotenia zohľadňuje všetky zmeny počas výstavby a nanovo vyhodnocuje energetickú bilanciu rodinného domu podľa reálne použitých stavebných materiálov i technológií a podľa zásahov do pôvodného projektu ( napr. zmenšenie okien, zväčšenie , presunutie na inú svetovú stranu, atď.). Rodinný dom sa jednoducho vyhodnotí v takom stave, v akom sa skutočne nachádza v čase vykonávania certifikácie. To znamená, že ak idete kolaudovať rodinný dom, ktorý nie je zateplený, bude hodnotený ako nezateplený. Nič na tom nezmení fakt, že v blízkej budúcnosti plánujete urobiť kvalitné zateplenie obvodového plášťa alebo strechy.

Pri výpočte energetickej bilancie rodinného domu sa hodnotia len energie potrebné na vykurovanie a ohrev teplej vody. Dôležité je však povedať aj to, že pri energetickej certifikácii budovy sa počíta nielen s tepelnými stratami, ale aj so ziskami zo slnka. Pre zisk najvyššieho hodnotenia je teda optimálna orientácia rodinného domu na svetové strany rozhodujúca. Záležať si však treba dať aj na ďalších faktoroch, ktoré výraznou mierou dokážu ovplyvniť spotrebu energií v dome.

Význam správnej orientácie rodinného domu na svetové strany sme už niekoľkokrát zdôraznili. Nepriamo sme naznačili tiež súvislosť medzi kvalitnými stavebnými materiálmi a pozitívnym hodnotením energetickej bilancie domu. Niet preto najmenších pochybností, že rodinné domy so štandardom A0 sa bez kvalitných materiálov jednoducho nezaobídu. Čo sme však doteraz ešte nespomenuli, je vhodný projekt rodinného domu, ktorý eliminuje tepelné mosty. Taktiež hrá rolu aj tvar stavby. Tvar nehnuteľnosti dokáže ovplyvniť spotrebu energií oveľa viac, než si možno myslíte. Z pohľadu spotreby energií, teda urobíte správny krok, keď si vyberiete projekt rodinného domu bez výklenkov a zalomení. Bez povšimnutia nemôže ostať ani precízna realizácia stavebných prác a dodržiavanie predpísaných technologických postupov.

Pri znižovaní energetickej náročnosti rodinného domu by vašej pozornosti nemali ujsť ani moderné technológie, ktoré prispievajú k úspore energií i k podstatne vyššiemu komfortu bývania.

tags: #nizkoenergeticke #domy #dotácie