Nominovaní akcionári na Slovensku: Pohľad na štátnu podporu a vplyvné osoby

Úvod

Slovenská ekonomika je dynamické prostredie, v ktorom sa stretávajú rôzne záujmy a vplyvy. V posledných rokoch sa do popredia dostáva téma štátnej podpory pre súkromné spoločnosti a úloha nominovaných akcionárov v tomto procese. Tento článok sa zameriava na príklady spoločností a osôb, ktoré získali štátnu podporu, a na kritiku, ktorá sa objavuje v súvislosti s nomináciami do orgánov spoločností s účasťou štátu.

Štátna podpora pre spoločnosť Perry Soft

Spoločnosť Perry Soft, ktorej zakladateľ Andrej Krúpa radí prezidentovi Pellegrinimu v inováciách, si za necelý rok vyinkasovala od štátu takmer 5 miliónov eur. Keď sa Andrej Krúpa v auguste 2024 stal poradcom prezidenta Petra Pellegriniho pre inovácie a technológie, jeho spoločnosť začala zbierať jednu štátnu podporu za druhou. Najprv takmer milión eur z Plánu obnovy na projekt s umelou inteligenciou, potom 2 milióny ako konvertibilnú pôžičku od štátneho investičného fondu. A napokon takmer 3 milióny z kontroverznej výzvy na robotiku, ktorá napokon stála miesto vicepremiéra Petra Kmeca z Hlasu.

Celková suma štátnej podpory pre firmu prezidentovho poradcu sa tak vyšplhala takmer na 5 miliónov eur - a to všetko v priebehu necelého roka. Peniaze síce pochádzajú z rôznych štátnych zdrojov, no všetky patria priamo pod nominantov strany Hlas.

Projekt digitálneho sprievodcu Slovenskom

Prvá výrazná štátna injekcia prišla v júni 2025, keď Perry Soft získala takmer milión eur v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Trenčianska firma dostala podporu na projekt s názvom „Otvárame Slovensko turizmu využitím AI špičkových digitálnych riešení: Digitálny AI sprievodca Slovenskom". Cieľom bolo vytvorenie digitálneho AI sprievodcu, ktorý by mal pomôcť pri propagácii slovenského turizmu. Išlo o jeden z projektov financovaných z európskych zdrojov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti - teda z peňazí, ktoré Slovensko dostalo po pandémii COVID-19 na oživenie ekonomiky. Firma naň dostala podporu vo výške 961-tisíc eur, mal by byť ukončený v marci budúceho roku.

Konvertibilná pôžička od štátneho fondu

V auguste 2025, len dva mesiace po podpise zmluvy o dotácii z Plánu obnovy, získala Perry Soft konvertibilnú pôžičku vo výške 2 milióny eur od National Development Fund II. Tento štátny fond patrí do portfólia ministerstva hospodárstva, ktoré vedie Denisa Saková za stranu Hlas, ktorej zakladateľom a čestným predsedom je prezident Pellegrini. Pripomeňme, že aj úrad podpredsedu vlády pre znalostnú ekonomiku a plán obnovy je v rukách tej istej vládnej strany.

Prečítajte si tiež: Politická rola Martina Glváča v Smere

Konvertibilná pôžička je sofistikovaný finančný nástroj, ktorý funguje ako kombinácia pôžičky a možnej budúcej investície. V praxi to znamená, že štátny fond poskytol Perry Soft 2 milióny eur, ale namiesto klasického splácania môže túto pôžičku neskôr premeniť na majetkový podiel vo firme - teda na akcie. Pre firmu je to výhodné riešenie - počas trvania pôžičky nemusí splácať istinu ani úroky, čo jej umožňuje investovať všetky prostriedky do rozvoja. Pre veriteľa - v tomto prípade štát - je to príležitosť stať sa spoluvlastníkom perspektívnej firmy, ak projekt uspeje. Zmluvu s National Development Fund II. uzavreli 15.

Klub akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti

Myšlienka a potreba vzniku klubu akcionárov je zakomponovaná vlastne v samotných základoch Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, keďže spoločnosť má dnes zhruba 700 akcionárov, ale len prvých 14 z hľadiska počtu akcií má väčšinu hlasov na valnom zhromaždení. Drvivá väčšina akcionárov sa cítila nepodstatná, keď na valných zhromaždeniach neboli spôsobilí presadzovať svoje potreby a požiadavky. Tak došlo ku vzniku klubu, ktorý bude presadzovať ich rozdrobené hlasy. Tých prvých 14 má jednoducho väčšinu. Z toho vyplýva nevyváženosť, pretože rozhodujú aj o zvyšku akcionárov. Nerovnováha vyplýva z tohto nepomeru. V zahraničí v prípadoch, keď je akciové portfólio takto rozložené, sa zvyknú uplatňovať právne mechanizmy, aby sa nepomer vybalansoval. Napríklad, ak má jeden akcionár 30-percentný podiel na imaní podniku, podiel hlasov na valnom zhromaždení má len päť percent. Najväčší akcionár je mesto Košice, majú nad 20 percent. Klub akcionárov nie je akciová spoločnosť a teda nemá akcionárov. Je to spolok ktorý sa riadi spolkovým právom.

Kritika nominácií v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti

Malí akcionári Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) kritizujú vedenie hlavného mesta za nominácie na členov predstavenstva Infra Services, dcérskej spoločnosti bratislavských vodární. Majú nimi byť politickí nominanti primátora Matúša Valla, uviedol na štvrtkovej tlačovej besede zástupca 26 malých akcionárov BVS Miroslav Dragun. Ide o dvoch členov dočasného Predstavenstva BVS Henricha Haščáka a Vladimíra Kollára a o Jozefa Hudáka, údajne manžela kamarátky viceprimátorky Bratislavy Tatiany Kratochvílovej.

Hlavné mesto 7. augusta oznámilo listom Predstavenstvu BVS, že do orgánov Infra Services nominuje za predsedu predstavenstva Henricha Hačšáka, Jozefa Hudáka a Vladimíra Kollára. Dragun tvrdí, že Hačšák a Kollár sú politickí nominanti primátora Valla, ktorých dosadil do Predstavenstva BVS a tvrdil, že ide len o dočasné riešenie. Teraz ich však nominoval za členov predstavenstva dcérskej spoločnosti BVS, teda Infra Services, v ktorej hlavné mesto vlastní 51 percent akcií. „Pán Hačšák je niekoľkonásobný neúspešný kandidát vo viacerých voľbách, či už vo voľbách do národnej rady v roku 2016 alebo v komunálnych voľbách, kde neúspešne kandidoval do petržalského zastupiteľstva. Tento pán je dočasným členom Predstavenstva BVS a má nedôveru 26 malých akcionárov BVS, pretože je podozrivý z machinácií pri verejnom obstarávaní strážnej služby SBS,“ odôvodnil Dragun.

Druhým nominantom mesta je Jozef Hudák, ktorý je podľa Draguna osobou, ktorá je v bratislavskom komunálnom prostredí „absolútne neznáma“. Podľa zistení Draguna je to manžel seneckej poslankyne, ktorá je „blízkou spolupracovníčkou viceprimátorky Bratislavy Tatiany Kratochvíľovej,“ vysvetlil Dragun s tým, že mali spolupracovať pri riešení križovatky Triblavina. „Pán Hudák nemá žiadnu odbornú kvalifikáciu na to, aby viedol takúto infraštruktúrnu spoločnosť. Jeho jediná kvalifikácia je, že je manželom kamarátky viceprimátorky Bratislavy,“ dodal Dragun. Mesto do tretice nominovalo do predstavenstva Infra Services Vladimíra Kollára. „Je to opäť politický nominant dosadený do dočasného manažmentu BVS. Dňa 8. augusta ako tretieho člena predstavenstva navrhli svojho zástupcu Miroslava Draguna.

Prečítajte si tiež: Akcionárska štruktúra Philips

Minoritní akcionári BVS žiadali o výmenu členov Predstavenstva Infra Services už v reakcii na prehnane vysoké odstupné, ktoré schválili bývalému riaditeľovi Infra Services Milanovi Hutkaiovi. Ten dostal odstupné vo výške takmer 150-tisíc eur, čo je podľa slov petržalského miestneho poslanca Miroslava Draguna „absolútne neprijateľné“. Vtedy sa minoritní akcionári BVS vyjadrili, že požadujú od vedenia BVS „účasť svojho nominanta v budúcom Predstavenstve Infra Services, keďže podľa ich názoru sa ukázalo, že pokiaľ sedia v predstavenstve len nominanti Bratislavy a menšinového akcionára, tak vždy sa nájdu nejaké kauzy a prešľapy,“ uviedol Dragun ešte v auguste.

Vedenie hlavného mesta považuje zástupcu minoritných akcionárov BVS Miroslava Draguna za nedôveryhodnú osobu. „Pán Dragun sa po oznámení nominantov mesta do predstavenstva Infra Services listom adresovaným BVS pokúsil do predstavenstva nominovať sám seba a v tomto kontexte vnímame jeho dnešnú tlačovú konferenciu predovšetkým ako urazenú reakciu neúspešného kandidáta,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Rebríček najbohatších Slovákov

Súčasná ekonomická neistota nebráni najbohatším Slovákom v raste majetku. Nový rebríček Forbes odhaľuje, že majetok slovenskej elity sa neustále zväčšuje. Do exkluzívneho klubu 60 najbohatších pribudlo až 15 nových mien, ktoré systematicky budovali svoje impériá mimo zraku verejnosti.

Na čele rebríčka aj naďalej stojí Tomáš Chrenek, majiteľ zdravotníckej siete Agel a spolumajiteľ oceliarskej skupiny Moravia Steel, s odhadovaným majetkom 2,25 miliardy eur. Druhé miesto si udržala rodina Tkáčovcov, zastúpená Jozefom a Patrikom Tkáčovcami, s majetkom odhadovaným na 2,1 miliardy eur. Trojicu najbohatších uzatvára partner skupiny Penta Investments Jaroslav Haščák s rodinou, ktorého majetok dosahuje 2 miliardy eur. Rast čistej hodnoty aktív skupiny Penta na rekordných 4,5 miliardy eur mu medziročne priniesol nárast o 200 miliónov eur.

Rebríček tento rok obohatilo až 15 nových mien. Medzi nimi nájdeme Dalibora Cicmana, zakladateľa e-commerce gigantu GymBeam, ktorý sa ako prvý dostal do rebríčka najbohatších Slovákov spomedzi niekdajších členov rebríčka 30 pod 30. Ďalším nováčikom je Milan Dubec, investor a zakladateľ internetových platforiem Azet a Pokec, s majetkom odhadovaným na 120 miliónov eur. Svoj majetok zúročil v developerskej spoločnosti Reinoo. Šéf Slovnaftu Oszkár Világi s odhadom majetku 360 miliónov eur, je najbohatším spomedzi nováčikov.

Prečítajte si tiež: Povinnosti akcionára

Forbes Slovensko zostavuje rebríček Najbohatších Slovákov od roku 2013. Odhad majetku sa riadi princípmi globálneho magazínu. Hodnota majetku vychádza z ceny, za ktorú by sa firmy mohli predať, ak by sa akcionári tak rozhodli. Zohľadňuje sa trhová kapitalizácia a násobky zisku EBITDA, znížené o čistý dlh spoločnosti.

tags: #nominovany #akcionar #slovensko