
Článok sa zaoberá históriou notárskych značiek Avia a dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v obci Mokrý Háj, od jeho založenia až po prerušenie činnosti. Zameriava sa na vývoj zboru, jeho úlohy a význam pre obec, ako aj na zmeny, ktorými prešiel v rôznych obdobiach.
Za zakladateľa a priekopníka požiarnej ochrany obce Mokrý Háj sa považuje jej rodák, obchodník a organizátor verejného života v Mokrom Háji, pán Štefan Sasinek st. (1895 - 1976), ktorý od roku 1923 viackrát predkladal obecnému zastupiteľstvu návrh na založenie Dobrovoľný hasičský zbor Mokrý Háj. Vtedajšie obecné zastupiteľstvo návrh na založenie dobrovoľného hasičského zboru neustále odmietalo, lebo v obci nebol dlhú dobu žiadny požiar a naposledy horelo v rokoch prvej svetovej vojny.
K zlomu v prístupe k nutnosti založenia dobrovoľného hasičského zboru došlo až po voľbách nového starostu p. Ustanovujúca schôdza Dobrovoľného hasičského zboru sa uskutočnila 4. marca 1928 v miestnom hostinci, ktorý toho času slúžil ako rokovacia miestnosť pre verejnosť. Notársky úrad a Okresný úrad v Skalici osvedčili založenie Dobrovoľného hasičského zboru Mokrý Háj dňa 1. decembra 1928. Tohto dňa bol zbor uznaný aj Okresnou hasičskou jednotou v Holíči. Krajský úrad schválil stanovy DHZ Mokrý Háj dňa 16. septembra 1931.
Prvoradou úlohou DHZ bolo jeho materiálne zabezpečenie. Keďže myšlienka založiť DHZ Mokrý Háj vznikla už pred pár rokmi, mali jeho zakladatelia dostatok času na riadnu prípravu a premyslenie stratégie nákupu materiálneho vybavenia. Preto sa už dvadsať dní po založení DHZ podarilo zakúpiť novú ručnú hasičskú striekačku s priemerom pracovných valcov 110mm, k tomu 100 metrov hasičských hadíc a príslušenstvo. Hasičská striekačka stála 18 680 Korún československých a obec mala s jej zaplatením veľké problémy. Ostatné hasičské vybavenie si DHZ zaobstaral svojpomocne, či už z členských prostriedkov, vlastnou výrobou alebo z príspevkov od Okresnej hasičskej jednoty, ktorá poskytovala DHZ 300 až 1 000 korún raz ročne na nákup hasičského vybavenia.
Mokrohájski hasiči preukázali už v prvých rokoch svojej existencie mimoriadne bohatú činnosť. Za zmienku stojí v rokoch 1928 až 1929 výstavba hasičskej zbrojnice, hliadková činnosť počas žatvy, vypracovanie súpisu vodných zdrojov (studní) s uvedením ich hĺbky a výdatnosti a mnoho iného. Úlohou DHZ Mokrý Háj nebolo však len zabezpečovať kultúrne podujatia a hasebné práce, ale keďže v tom čase nebol v obci lekár a dojazd zo Skalice bol časovo náročný a počas snehových závejov aj nemožný, pribudla hasičom aj samaritánska (zdravotná) pomoc. Takéto činnosti však nemohlo DHZ vykonávať bez teoretických a praktických skúseností. Preto sa dvojdňového samaritánskeho kurzu v Holíči zúčastnili aj traja miestni hasiči. Odbornosť bola potrebná aj pri výkone hasebných prác a pri zásahoch počas mimoriadnych situácií. Z tohto dôvodu sa členovia DHZ Mokrý Háj každoročne zúčastňovali hasičských cvičení a trénovali počas každej voľnej chvíle.
Prečítajte si tiež: Notárske služby na Račianskom Mýte
Pri oslavách desiateho výročia založenia DHZ veliteľ prevzal bronzový kríž, ktorý podľa predpisu mohol prevziať len ten člen, ktorý pri vedení zboru získal také zásluhy, že „zbor je naozaj prvotriedny a môže slúžiť ako vzor zborom okolitým“.
V rokoch 1939 až 1945 poznačila takmer celý svet II. svetová vojna. Výnimkou nebol ani DHZ Mokrý Háj, ktorý prijal viacero zmien. Hlavným cieľom Zemskej hasičskej jednoty (predtým Okresnej hasičskej jednoty) bolo zapojiť jednotky DHZ do civilnej protileteckej ochrany. DHZ sa pravidelne zúčastňovalo týchto cvičení, ktoré sa konali priemerne každé dva mesiace. Ďalej sa miestni hasiči zúčastňovali nočného stráženia obce, ktoré dosiahlo vrchol v roku 1942, kedy bolo vykonaných a zaznamenaných 180 strážnych služieb. Verejné hasičské cvičenia sa vo vojnovom období takmer nekonali a preto sa mokrohájski hasiči verejného cvičenia zúčastnili len raz a to v roku 1940 v Skalici.
Keďže počas II. svetovej vojny bola veľká bieda a hospodárska kríza, tak miestna jednotka nedostávala takmer žiadne vybavenie. Spomenúť môžem jedine vybavenie pre samaritánsku službu v podobe dezinfekcie, obväzov, prilby pre hasičov a drobné súčiastky na hasičskú techniku, ktorá sa však počas vojny takmer úplne zničila.
Po roku 1945 sa vo vtedajšom Československu udialo viacero zmien. Tieto neobišli ani dobrovoľné hasičské zbory. Pre Mokrý Háj to znamenalo premenovanie, rozdelenie, opätovné zlúčenie a mnoho iného. Hasičská jednotka bola tak, ako všetky organizácie v Československu, zapojená do budovania socialistickej vlasti. Jednotka pomáhala pri všetkých verejných aktivitách, ako napríklad pri terénnych úpravách, prekrývaní Starohorského potoka v centre obce, výstavbe kultúrneho domu, školy, materskej školy, dnešnej budovy potravín a pohostinstva a k vyasfaltovaniu hlavnej cesty nazývanej Hradská. Počas tohto obdobia takmer svojpomocne a bez akejkoľvek techniky dokázali postaviť dnešnú požiarnu zbrojnicu, na ktorej odpracovali 6000 brigádnických hodín a navýšili tým majetok obce o 120 tisíc korún. Hasičská jednotka pomáhala aj počas príprav volieb do zastupiteľských orgánov a strážila volebnú miestnosť a urnu. Neodmysliteľnou súčasťou dobrovoľných hasičov boli prvomájové sprievody a oslavy. Dobrovoľní hasiči sa stali pokračovateľmi prastarej tradície - stavania májky, ktorá však ako všetko ostatné bola prispôsobená vtedajšiemu režimu.
Aby sme však dobu socializmu neopisovali len negatívne - tak ako je to v poslednej dobe zvykom, treba spomenúť aj niektoré pozitíva. Sem rozhodne patrí nevídaná obnova a modernizácia hasičskej techniky. Hasičskej jednotke bola po dlhých 23 rokoch v roku 1951 pridelená prvá motorová striekačka PS4, ktorá však bola veľmi poruchová a tak už v nasledujúcom roku dostali miestni hasiči novú motorovú striekačku DKV12. Túto však postihol podobný osud ako jej predchodkyňu a takmer celú dobu svojej existencie strávila v opravovni v Strážnici. Keďže striekačky boli prenosné (nemali podvozok s kolesami) tak jednotke bolo pridelené staršie nákladné vozidlo značky Steyr, ktoré miestni hasiči používali až do roku 1958. Miestna jednotka získala v tom istom roku dvojkolesovú motorovú striekačku DS16 a v roku 1960 prenosnú motorovú striekačku PS8 a neskôr dvojkolesovú motorovú prenosnú striekačku PPS-12R. Po roku 1958 zostali mokrohájski hasiči bez motorového vozidla a tak uzavreli s roľníckym družstvom dohodu o poskytnutí vozidla počas požiaru alebo mimoriadnej situácie. Zlá skúsenosť z roku 1963, kedy roľnícke družstvo oneskorene pristavilo dopravný automobil počas požiaru, prinútila miestnu jednotku vyvinúť tlak na kompetentné orgány a tak dosiahla pridelenie staršieho automobilu Tatra 805, ktorý miestnym hasičom slúžil až do roku 1989, kedy dostali pridelený úplne nový hasičský dopravný automobil Avia A31 s nadstavbou DA12.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Notárskom úrade JUDr. Tóth
Po Nežnej revolúcií, t.j. po roku 1989, čaká Československo neľahká úloha, ktorou je napríklad rozdelenie republiky na Českú a Slovenskú a najmä prechod z plánovaného na tržné hospodárstvo. Tieto politické zmeny spôsobili takmer úplné zastavenie finančnej podpory hasičskej jednotky. Jedinou hodnotnejšou technikou získanou v období po roku 1989 doteraz bol protipovodňový príves pridelený Ministerstvom vnútra v roku 2015.
Tieto skutočnosti zapríčinili to, že existencia jednotky sa ocitla na hranici rozpadu. Pár rokov sa ešte mokrohájčania usilovali udržať DHZ pri živote účasťou na cvičeniach, súťažiach a samozrejme aj službami pre verejnosť pri požiaroch alebo živelných pohromách. Jednotka však nedisponovala cisternovou automobilovou striekačkou, čo veľmi výrazne sťažovalo hasičský zásah a u verejnosti to vzbudzovalo pocit neprofesionality, nezvládnutia situácie a nadbytočnosti.
Prečítajte si tiež: Informácie o notárskych službách v Dúbravke