Nové Metódy Výchovy Mentálne Postihnutých: Komplexný Pohľad na Edukáciu a Rehabilitáciu

Úvod

Edukácia mentálne postihnutých predstavuje špecifickú oblasť pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj a vzdelávanie jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na inovácie, trendy a zmeny, ktoré ovplyvňujú vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku a v zahraničí. Článok sa opiera o rozsiahly výskum a publikácie popredných odborníkov v tejto oblasti, ako je Alica Vančová a jej kolegovia.

Základy Edukácie Mentálne Postihnutých

Špeciálna Pedagogika a Jej Význam

Špeciálna pedagogika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania osôb so špeciálnymi potrebami, vrátane mentálneho postihnutia. Jej cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti, sociálnu integráciu a kvalitný život týchto jednotlivcov. V rámci nej tvorí samostatný vedný odbor, ktorý má systemom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami. Tieto poznatky sa dajú zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.

Špeciálna pedagogika sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaných. Sústreďuje sa na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality.

Medzi jednotlivé oblasti špeciálnej pedagogiky patrí:

  • Somatopédia: pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.
  • Tyflopédia: pedagogika zrakovo postihnutých.
  • Surdopédia: pedagogika sluchovo postihnutých.
  • Logopédia: pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
  • Etopédia: pedagogika psychosociálne narušených.
  • Psychopédia: pedagogika mentálne postihnutých.
  • Pedagogika nadaných a talentovaných.

Terminológia v Pedagogike Mentálne Postihnutých

Terminologický aparát v pedagogike mentálne postihnutých prechádza neustálym vývojom a inováciami. Je dôležité, aby odborníci v tejto oblasti používali aktuálnu a presnú terminológiu, ktorá odráža súčasné poznatky a trendy v oblasti mentálneho postihnutia. Alica Vančová sa aktívne venovala inováciám v terminologickom aparáte špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Vymedzenie základných pojmov:

  • Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie pre ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie IQ pod 70, prejavuje sa to už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu.
  • Mentálne postihnutie (MP): Viaceré kritériá - najčastejšie etiologické, symptomatologické, závažnosť - stupeň MP, schopnosť učenia, vzdelávania. Najširší, najvšeobecnejší strešný pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Spoločensky akceptovateľnejší pojem.
  • Defekt: Nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu, alebo funkcie daného orgánu, ktorý môže mať formu orgánovú alebo funkčnú.
  • Defektivita: Porucha integrity človeka, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
  • Porucha/narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
  • Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
  • Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
  • Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
  • Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
  • Osoby so špeciálnymi potrebami: Je to relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania alebo učenia, ale i deti talentované a nadané.
  • Zdravotne postihnuté dieťa: Sem patria deti choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
  • Deviácia: Odbočenie z cesty. Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
  • Psychický deficit: Chýbanie.
  • Rehabilitácia: Znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
  • Resocializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
  • Korekcia: Náprava, polepšenie.

Integratívna (Inkluzívna) Špeciálna Pedagogika

Integratívna alebo inkluzívna špeciálna pedagogika zdôrazňuje potrebu integrácie žiakov so zdravotným znevýhodnením do bežného vzdelávacieho systému. Tento prístup sa zameriava na vytváranie inkluzívneho prostredia, ktoré rešpektuje individuálne potreby každého žiaka a umožňuje mu plnohodnotne sa zapojiť do vzdelávacieho procesu. Alica Vančová a kol. sa venovali základom integratívnej (inkluzívnej) špeciálnej pedagogiky.

Inkluzívne vzdelávanie predstavuje progresívny prístup v pedagogike mentálne postihnutých, ktorý sa snaží o integráciu žiakov s mentálnym postihnutím do bežného vzdelávacieho prostredia. Tento model vychádza z presvedčenia, že každé dieťa má právo na vzdelanie v prirodzenom prostredí so svojimi rovesníkmi. Inklúzia prináša benefity nielen pre žiakov s mentálnym postihnutím, ale aj pre ich intaktných spolužiakov, ktorí sa učia tolerancii, empatii a rešpektu k odlišnostiam.

Úspešná inklúzia si vyžaduje komplexnú podporu, ktorá zahŕňa:

  • Individualizovaný prístup: Prispôsobenie učebných metód a obsahu individuálnym potrebám žiaka.
  • Podporu asistenta učiteľa: Asistent učiteľa poskytuje žiakovi individuálnu pomoc a podporu pri učení a socializácii.
  • Spoluprácu s odborníkmi: Pravidelná konzultácia so špeciálnym pedagógom, psychológom a ďalšími odborníkmi.
  • Vzdelávanie učiteľov: Príprava učiteľov na prácu so žiakmi s mentálnym postihnutím.
  • Úpravu prostredia: Prispôsobenie triedy a školského prostredia potrebám žiaka (napr. bezbariérový prístup, vizuálne pomôcky).

Napriek mnohým výhodám inkluzívne vzdelávanie prináša aj určité výzvy, ako napríklad:

  • Nedostatočná pripravenosť škôl: Nedostatok personálu, financií a materiálnych zdrojov.
  • Negatívne postoje učiteľov a rodičov: Obavy z narušenia vyučovacieho procesu a zníženia úrovne vzdelávania.
  • Sociálna izolácia žiakov: Problémy so začlenením do kolektívu a s nadväzovaním priateľstiev.

Pre úspešné prekonávanie týchto výziev je nevyhnutná úzka spolupráca všetkých zainteresovaných strán a systematická podpora inkluzívneho vzdelávania zo strany štátu.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Nové Mesto nad Váhom

Metodiky a Prístupy v Edukácii Mentálne Postihnutých

Špeciálne Metodiky Predmetov Špeciálnej Základnej Školy

Edukácia mentálne postihnutých si vyžaduje špeciálne metodiky, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Tieto metodiky sa zameriavajú na rozvoj kognitívnych, sociálnych, emocionálnych a motorických schopností žiakov. Alica Vančová a kol.

Individuálny Výchovno-Vzdelávací Program (IVVP)

Individuálny výchovno-vzdelávací program je dôležitý nástroj na zabezpečenie individuálneho prístupu k žiakom so zdravotným znevýhodnením. IVVP zohľadňuje individuálne potreby, schopnosti a záujmy žiaka a stanovuje ciele a stratégie na ich dosiahnutie. Alica Vančová zdôrazňuje význam IVVP ako prostriedku na podporu integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Využitie Informačno-Komunikačných Technológií (IKT)

Informačno-komunikačné technológie môžu významne podporiť edukáciu mentálne postihnutých. IKT ponúkajú rôzne možnosti na vizualizáciu učiva, interaktívne učenie a rozvoj komunikačných schopností. Jana Lopúchová sa venovala využitiu IKT vo vzdelávaní jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením. Moderné technológie prinášajú do pedagogiky mentálne postihnutých nové možnosti a nástroje, ktoré môžu výrazne zlepšiť proces edukácie a (re)habilitácie.

Trendy a Inovácie v Edukácii Mentálne Postihnutých

Koncepčné a Systémové Zmeny

Po roku 2000 nastali významné koncepčné a systémové zmeny v pedagogike mentálne postihnutých. Tieto zmeny sa zameriavajú na zlepšenie kvality vzdelávania, podporu integrácie a inklúzie a zabezpečenie rovných príležitostí pre všetkých žiakov. Alica Vančová sa venovala koncepčným a systémovým zmenám a trendom v pedagogike mentálne postihnutých po roku 2000.

Inovácie v Celoživotnom Vzdelávaní Pedagogických Zamestnancov

Celoživotné vzdelávanie pedagogických zamestnancov je nevyhnutné na zabezpečenie kvalitnej edukácie mentálne postihnutých. Inovácie v tejto oblasti sa zameriavajú na rozvoj kompetencií pedagógov v oblasti špeciálnej pedagogiky, inkluzívneho vzdelávania a využívania moderných technológií. Alica Vančová sa venovala inováciám v celoživotnom vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov v SR od r. 2009. Darina Tarcsiová sa zaoberala celoživotným vzdelávaním v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z pohľadu praxe.

Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ŤZP

Zmeny v Integrovanom Vzdelávaní po roku 2008

Po roku 2008 nastali zmeny a inovácie v procese integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením. Tieto zmeny sa zameriavajú na zlepšenie podpory pre žiakov so špeciálnymi potrebami, individualizáciu vzdelávania a vytváranie inkluzívneho prostredia v školách. Alica Vančová sa venovala zmenám a inováciám v procese integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením po r.

Význam Inovácií v Reforme Vzdelávania

Inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu v procese reformy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením. Inovácie v metodikách, prístupoch a technológiách môžu významne prispieť k zlepšeniu kvality vzdelávania a zabezpečeniu rovných príležitostí pre všetkých žiakov. Alica Vančová zdôrazňuje význam inovácií v procese reformy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Špecifické Oblasti Edukácie Mentálne Postihnutých

Pedagogika Viacnásobne Postihnutých

Pedagogika viacnásobne postihnutých sa zameriava na edukáciu jednotlivcov, ktorí majú kombináciu viacerých postihnutí, vrátane mentálneho postihnutia. Tento prístup si vyžaduje komplexnú a individualizovanú starostlivosť, ktorá zohľadňuje všetky aspekty postihnutia. Alica Vančová sa venovala pedagogike viacnásobne postihnutých.

Za viacnásobné postihnutie označuje Márkusová, E. len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek, Š. charakterizuje viacnásobné postihnutie ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Pričom tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.

Podľa závažnosti sa delí na:

  • ľahké viacnásobné postihnutie - cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
  • ťažké viacnásobné postihnutie - u týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Pričom najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu: infekcia alebo intoxikácia, indikácie psychického charakteru, traumy alebo fyzikálne faktory, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, kombinácie príčin, poruchy tehotenstva, vplyvy materiálneho prostredia, chromozomálne abnormality, vplyvy sociálneho prostredia, genetické vplyvy, mechanické poškodenia, neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti-komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha, kognitívne procesy, spôsobilosti pre sociálne interakcie, orientácia v prostredí, autoregulácia. Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Teda vybaviť žiaka takým adekvátnym množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby bol schopný zapojiť sa do pracovného a spoločenského života a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu. Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora). Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Špeciálne metódy uvádza Vašek nasledovne:

  • m. viacnásobného opakovania
  • m. nadmerného zvýraznenia informácie
  • m. zapojenia viacerých kanálov
  • m. optimálneho kódovania
  • m. intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Edukácia Detí s Narušenou Komunikačnou Schopnosťou

Edukácia detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je dôležitou súčasťou špeciálnej pedagogiky. Tento prístup sa zameriava na rozvoj komunikačných schopností detí, využívanie alternatívnych foriem komunikácie a zabezpečenie ich sociálnej integrácie. Alica Vančová sa venovala základom pedagogiky detí (osôb) s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Špeciálnopedagogické Poradenstvo

Špeciálnopedagogické poradenstvo zohráva kľúčovú úlohu v procese edukácie mentálne postihnutých. Poradenstvo poskytuje odbornú pomoc a podporu žiakom, rodičom a pedagógom pri riešení problémov spojených so vzdelávaním a výchovou detí s mentálnym postihnutím. Margita Schmidtová sa venovala špeciálnopedagogickému poradenstvu v procese zmien.

Nové Programy Práce so Žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna Stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov. Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému. Ide o nasledujúce oblasti: vnímanie, myslenie, pocity, pohyb, komunikácia, telesné skúsenosti a sociálne skúsenosti. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách. Prvú rovinu tvoria základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné). Druhá rovina je rozširujúca stimulácia, ktorá v sebe zahŕňa podnety: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

  • Somatické podnety pôsobia na kožu a svaly dieťaťa. Stimulácia sa deje prostredníctvom, dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály.
  • Vibračné podnety umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby.
  • Vestibulárne podnety pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev.
  • Taktilno-haptické podnety majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu.
  • Orálne a olfaktorické podnety sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať.
  • Sluchové a zrakové podnety už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybov.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestnom, kde má dieťa dostatok času a priestoru na skúmanie a interakciu s objektmi. Pokiaľ je to čo i len trochu možné má mať možnosť voľby. Priestor, čas a právo výberu súvisí so základným princípom Snoezelenu ,,nič sa nemusí, všetko je dovolené“. Veľmi dôležité sú sprostredkovanie hlavne pozitívnych skúseností a pozitívnej spätnej väzby. U dieťaťa by mali byť posilnené kompetencie aktívne a samostatne manipulovať s objektmi v miestnosti, dostávať od nich spätnú väzbu (vo forme zvuku alebo svetla) a teda mať možnosť ovládať a kontrolovať svoje prostredie, čo prispieva k jeho rozvoju. Snoezelen je prostriedkom na rozvoj všetkých zložiek osobnosti, nie len na relaxáciu alebo stimuláciu zmyslového vnímania. Okrem toho slúži aj na elimináciu nevhodného správania a budovanie vzťahu s osobou, ktorá dieťa pri Snoezelene doprevádza. Multisenzorické prostredie/miestnosť možno vybaviť širokou škálou objektov, ktoré sa bežne používajú alebo sú určené primárne pre Snoezelen. Môže byť zamerané na stimuláciu jedného.

Prognóza a Prevencia

  • Prognóza: Predpoveď, odhad budúceho stavu, choroby, snaží sa objektívne stanoviť či sa dá pri určitých podmienkach očakávať zlepšenie, alebo zhoršenie stavu.
  • Prevencia: Odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov.

Formy prevencie:

  • Primárna prevencia: Predchádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy).
  • Sekundárna prevencia: Je adresná na konkrétnu populáciu, napr.: drogovo závislých - liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci.
  • Terciárna prevencia: Jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.

Socializácia a Jej Stupne

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

  • Rodina: predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč.
  • Postoj spoločnosti: je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale ide o celkový postoj spoločnosti „nás“, prestali sme sa obzerať za postihnutými.

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Stupne socializácie:

  • Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
  • Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
  • Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
  • Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Metódy Používané v Starostlivosti o Postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity.

tags: #nove #metody #vychovy #mentalne #postihnutych