
V posledných rokoch prešiel systém výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov na Slovensku viacerými zmenami. Tieto zmeny sa dotýkajú najmä spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku a valorizácie dávok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych pravidlách pre výpočet výsluhového dôchodku policajtov, s dôrazom na zmeny, ktoré nastali po roku 2021.
Výsluhové zabezpečenie je osobitný systém sociálneho zabezpečenia určený pre policajtov, vojakov a ďalších príslušníkov ozbrojených zložiek. Tento systém im má zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie po skončení aktívnej služby, a to najmä prostredníctvom výsluhových dôchodkov a príspevkov.
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV), nezávislé občianske združenie, aktívne spolupracuje pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia. APVV, založená v roku 2006, združuje bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Jej cieľom je zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností, zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a obhajovať záujmy svojich členov.
Základným právnym predpisom upravujúcim sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje podmienky nároku na výsluhový dôchodok, spôsob jeho výpočtu a valorizácie, ako aj ďalšie súvisiace dávky a príspevky.
Dôležitým aspektom je aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje všeobecný systém sociálneho poistenia na Slovensku. Hoci sa tento zákon primárne nevzťahuje na výsluhové zabezpečenie, niektoré jeho ustanovenia, najmä v oblasti valorizácie dôchodkov, môžu mať vplyv aj na výsluhové dávky.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
V roku 2021 bol prijatý zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu. Hoci tento zákon priamo nesúvisel s výpočtom výsluhových dôchodkov, jeho prijatie vyvolalo obavy a neistotu v radoch poberateľov výsluhových dávok. Ústavný súd Slovenskej republiky však tento zákon neskôr vyhlásil za nesúladný s Ústavou SR a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky.
Nárok na výsluhový dôchodok vzniká policajtovi alebo vojakovi po splnení zákonom stanovených podmienok, najmä po odslúžení určitého počtu rokov v služobnom pomere. Podľa aktuálnej právnej úpravy je základnou podmienkou na vznik nároku na výsluhový dôchodok odslúženie najmenej 15 rokov.
Výpočet výsluhového dôchodku sa riadi vzorcom stanoveným v zákone č. 328/2002 Z. z. Základom pre výpočet je tzv. "základ", ktorý sa určuje podľa § 60 tohto zákona. Výška výsluhového dôchodku závisí od počtu odslúžených rokov a percentuálneho podielu zo základu.
Maximálna výška výsluhového dôchodku je zákonom obmedzená.
Policajt odslúžil 25 rokov. Jeho základ podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. je 1 000 eur.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Nové Mesto nad Váhom
Valorizácia výsluhových dôchodkov je proces, ktorým sa zabezpečuje, aby výška dôchodkov držala krok s rastom cien a miezd. Cieľom valorizácie je udržať reálnu hodnotu dôchodkov a zabezpečiť tak ich poberateľom primeranú životnú úroveň.
Do roku 2021 sa valorizácia výsluhových dôchodkov riadila zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda rovnako ako valorizácia starobných dôchodkov. To znamenalo, že výška valorizácie závisela od tzv. "dôchodcovskej inflácie", teda od rastu cien tovarov a služieb, ktoré tvoria spotrebný kôš dôchodcov.
Po roku 2021 nastali v spôsobe valorizácie výsluhových dôchodkov zmeny. Konkrétny mechanizmus valorizácie je v súčasnosti upravený v zákone č. 328/2002 Z. z. a zohľadňuje nielen infláciu, ale aj rast miezd v národnom hospodárstve.
Suma mesačného výsluhového dôchodku sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa vypočíta ako súčet:
Národná rada SR schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7.2024, kde predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV a preto nárok na 13. dôchodok majú aj poberatelia výsluhových dôchodkov.
Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ŤZP
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:
V médiách a na sociálnych sieťach sa v roku 2025 objavili informácie o pripravovaných zmenách v systéme výsluhového zabezpečenia, ktoré mali byť súčasťou širšieho balíka konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Tieto informácie sa týkali najmä zdanenia alebo odvodov z výsluhových dôchodkov.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z., dementovalo tieto informácie a ubezpečilo, že doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky zo strany Ministerstva financií SR. Ministerstvo vnútra zároveň vyjadrilo znepokojenie zo šírenia týchto informácií, ktoré vyvolali v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia a aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek pocit neistoty a obavy.
Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V pripomienke navrhli, aby bol návrh doplnený aj o ustanovenia k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia. Taktiež navrhli precizovať ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z.z.).
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. 02. 2025 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. APVV zaslala predsedovi Národnej rady SR stanovisko k návrhu, v ktorom vyjadrila obavy z budúcnosti a ohrozenia práv a sociálnych istôt poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia. Navrhla, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.