
Výstavba nového štadióna predstavuje pre každý športový klub a mesto významný míľnik. Okrem zlepšenia infraštruktúry a vytvorenia lepších podmienok pre športovcov a fanúšikov prináša aj nové výzvy a očakávania. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty spojené s výstavbou a prevádzkou nových štadiónov na Slovensku, od financovania a politických vplyvov až po dopad na športovú komunitu a rozvoj mládeže.
Prípad výstavby Národného futbalového štadióna (NFŠ) v Bratislave je poučný príklad komplikovanosti takýchto projektov. Vyjadrenie Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) v spore týkajúceho sa výstavby NFŠ je predmetom analýzy, od ktorej závisí ďalší postup štátu v kauze. Európsky súd skonštatoval, že v spore musia definitívny verdikt vyriecť slovenské súdy. Zároveň Súdny dvor EÚ uviedol, že súbor zmlúv medzi štátom a investorom projektu, spoločnosťou Národný futbalový štadión (NFŠ), môže za určitých podmienok predstavovať "verejnú zákazku" a pripustil aj možnosť, aby vnútroštátna právna úprava stanovila uzatvorenie zmluvy v rozpore s právnou úpravou v oblasti verejného obstarávania za absolútne neplatné. Spoločnosť NFŠ prijala vyjadrenie Súdneho dvora EÚ ako potvrdenie predpokladaného stanoviska, že v otázke, či súbor zmlúv obsahuje záväzok a povinnosť spoločnosti postaviť štadión, v súlade so štátom určenými špecifikáciami, musí rozhodnúť iba slovenský súd.
NFŠ na mieste pôvodného štadióna na bratislavskom Tehelnom poli začali stavať v roku 2016. Projekt realizovala spoločnosť NFŠ, s ktorou štát v zastúpení ministerstva školstva podpísal ešte v roku 2013 bez súťažného konania memorandum, definujúce podmienky výstavby. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna, rovnako poskytnúť dotáciu vyše 27 miliónov eur. V lete 2020 vláda oznámila, že na základe právnych analýz štadión neodkúpi a požadovala vrátenie dotácie.
Tento prípad poukazuje na dôležitosť transparentného procesu verejného obstarávania a jasného definovania zmluvných podmienok, aby sa predišlo právnym sporom a finančným stratám pre štát.
Financovanie športovej infraštruktúry na Slovensku často závisí od dotácií zo štátneho rozpočtu a rozpočtu miest. Na príklade Národného futbalového štadióna sa ukazuje, že vláda si dokáže pýtať späť svoje dotácie. Teraz chce od Ivana Kmotríka 27 miliónov eur. V prípade rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu štát poskytol dotáciu 40 miliónov eur, nakoniec muselo 56 miliónov doplatiť mesto, celkové náklady boli viac ako 96 miliónov.
Prečítajte si tiež: Dopady Fikovho sociálneho balíčka
Tieto príklady ukazujú, že financovanie športovej infraštruktúry je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu medzi štátom, mestom a súkromnými investormi. Je dôležité, aby boli všetky zmluvy a dohody transparentné a aby sa dodržiavali pravidlá verejného obstarávania.
Výstavba nového štadióna môže mať pozitívny vplyv na motiváciu športovcov a fanúšikov. Návrat futbalistov ŠK Slovan Bratislava z Pasienkov na Tehelné pole po deviatich rokoch potešil aj Ivana Kmotríka mladšieho. "Úžasný pocit, vrátili sme sa domov. Všetci v klube sme sa veľmi tešili na tento moment," povedal po stredajšom prípravnom stretnutí "belasých" so Sigmou Olomouc (2:3) na novom štadióne viceprezident ŠK Slovan I. Kmotrík ml. a pokračoval: "Sme veľmi radi, že sme opäť doma.
Pre fanúšikov ŠK Slovan Bratislava znamenal návrat na Tehelné pole po dlhých rokoch veľkú udalosť. Bratislavský klub už pred spomenutým duelom proti účastníkovi najvyššej českej súťaže deklaroval, že nejde o oficiálne otvorenie nového štadióna, ale skôr o test a skúšku. "Myslím si, že hlavné bolo otestovať si nové Tehelné pole a všetky ostatné infraštrukturálne záležitosti ohľadom tohto štadióna pred prvým súťažným zápasom, ktorý odohráme 3. marca v lige proti Spartaku Trnava.
Nový štadión môže prilákať viac fanúšikov a vytvoriť lepšiu atmosféru pre športové podujatia. "Vnímame fakt, že nový štadión bude lákať fanúšikov. Dôležité je ponúknuť im taký komfort, ktorý ich na štadióne udrží a budú sa radi vracať. Potrebujeme hrať dobrý futbal a ponúknuť služby, vďaka ktorým bude fanúšik na štadióne spokojný. Chceme s ľuďmi pracovať tak, aby si k Slovanu na Tehelnom poli vytvorili vzťah a pravidelne navštevovali naše zápasy. Vonkoncom si nemyslíme, že nový štadión sám o sebe vypredá hľadisko."
Podobný príbeh sa odohráva aj v Prešove, kde finišuje výstavba nového štadióna kategórie UEFA 3 s kapacitou takmer 6 500 miest na sedenie. „Tešíme sa, že súťaž sa opäť rozbehne. Zimná prestávka bola dlhá, trvala vyše tri a pol mesiaca. Poctivo sme sa pripravovali a s rešpektom i pokorou začíname boj o najvyššie priečky,“ hovorí predseda predstavenstva FC Tatran Prešov Vlastislav Laskovský.
Prečítajte si tiež: Kto bude mať nový dôchodok?
Pre Tatran Prešov, najstarší futbalový klub na Slovensku, predstavuje nový štadión veľkú motiváciu a záväzok. Ten bude v júni jedným z dejísk majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov a obohatením by bol rozhodne aj pre Niké ligu.
Podľa Laskovského, nový štadión môže priniesť eufóriu a pritiahnuť k futbalu ďalších chlapcov i dievčatá. „Nikdy nezabudnem na rok 1977, keď Tatran Prešov postúpil do federálnej ligy. V premiére hral - išlo o prvý zápas pod umelým osvetlením - proti Dukle Praha a vyhral 4:0. Ja ako 11-ročný chlapec som tam bol, spolu s ďalšími 13- až 15-tisíc fanúšikmi. Ten zápas vyvolal u mňa neskutočné emócie, dodnes viem vymenovať celú zostavu. Dva góly dal Majerník, po jednom pridali Bubenko so Šálkom,“ sype Laskovský z rukáva.
Šport je veľmi komplikovaný ekosystém. Bez profesionálneho športu a pozitívnych vzorov bude motivácia detí napodobniť svoj vzor nižšia. Iba z malého percenta športujúcich detí sa však stanú profesionálni športovci a platí, že bez masy sa nedostaneme na vrchol pyramídy.
Pre rozvoj mládeže je dôležité, aby bol šport dostupný pre všetkých. "To je otázka na komisiu, moja filozofia je dostupnosť športu. Keď sa písalo, že z basketbalovej najvyššej súťaže ubudnú profesionálne kluby, zachytil som názor, že budeme mať ešte viac detí s nadváhou. Pozitívne vzory sú v športe extrémne dôležité, šport je veľmi komplikovaný ekosystém. Preto hovorím o hľadaní rovnováhy a je veľmi dôležité, aby každá zložka v tomto komplikovanom ekosystéme fungovala."
Nový štadión môže slúžiť aj ako miesto pre tréningy mládeže a organizovanie športových podujatí pre deti a mládež. „Stopercentným akcionárom je mesto, ktorému patrí veľká vďaka. Takisto spoločnosti Niké a ďalším sponzorom, podieľajúcim sa na chode klubu. Keď sme pred tri a pol rokom prišli do klubu, nebolo tu nič, hráči sa obliekali pod stromami. Našou úlohou bolo klub stabilizovať, čo sa myslím podarilo, a dali sme si záväzok, že do piatich rokov ho dovedieme do prvej ligy. Teraz je na to veľká šanca,“ uvedomuje si.
Prečítajte si tiež: ŤZP a nové pravidlá pre príspevky
Organizovanie Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) môže byť pre mesto a krajinu veľkou príležitosťou na rozvoj športu a infraštruktúry. Myšlienka organizovať EYOF vznikla v roku 1990. Prvým usporiadateľom bol Brusel, ostatným Győr v roku 2017. Športových súťaží sa zúčastňujú mladí športovci z európskych krajín vo veku 14 až 18 rokov v 9 disciplínach (atletika, cestná cyklistika, basketbal, gymnastika, hádzaná, judo, plávanie, tenis, volejbal). Ich počet je obmedzený, celkovo môže súťažiť maximálne 3600 športovcov. V kolektívnych športoch môže jeden štát postaviť len jedno družstvo. Usporiadateľskej krajiny sa toto obmedzenie netýka.
Banská Bystrica má príležitosť nielenže skrásnieť, ale aj omladnúť. Máme príležitosť akcelerovať obnovu športovísk, investovať do nich tak, aby bolo čoraz viac športujúcich detí. Aby sme sa nehanbili za to, v akých podmienkach sa prezliekajú, ako sa nemajú kde osprchovať a aby sa mohli pochváliť svojim súperom z iných kútov Slovenska. Všetko to, na čo sa zložia všetci partneri tohto projektu tu zostane. Predstavujem si mladých športujúcich Banskobystričanov ako im zasvietia oči a ako sa posilní ich motivácia pretekať za Slovensko a v mieste svojho bydliska. Fakt to stojí za to, verte mi.